Rakúsko-maďarské Neziderské jazero (Neusiedler See) je právom považované za jeden z cyklistických rajov. Stovky kilometrov cyklotrás a cyklochodníkov, skvelé podmienky pre cyklistov a rozmanitosť atrakcií robia z tohto stepného jazera s rozlohou 747 km2, zapísaného v zozname svetového dedičstva UNESCO miesto, ktoré sa oplatí navštíviť nielen kvôli jeho blízkosti pri Bratislave. Nekonečná rovina obklopujúca toto plytké jazero prechádza na severe a severozápade postupne do zvlnených pahorkov posiatych vinicami, ktoré neskôr striedajú lesy pohoria Leithagebirge (Litavské hory). Pokojnú atmosféru dotvárajú aj kilometre trstiny, ktoré síce na väčšine miest bránia prístupu k plytkej vode, na druhej strane však poskytujú vynikajúce útočisko rôznym druhom živočíchov, okrem iného aj komárom. Komu sa zažiada trošky civilizácie, alebo ho len unaví vietor, ktorý vytvára neodmysliteľnú kulisu tejto časti spolkovej krajiny Burgenland, nájde výborné útočisko v mnohých pokojných dedinkách a mestečkách roztrúsených okolo jazera. Výborným lákadlom a spestrením zároveň sú aj malebné vínne pivnice, v ktorých možno ochutnať čo-to z toho, čo sa urodí na 8 326 hektároch viníc, nachádzajúcich sa v okolí Neziderského jazera. Že tento kraj žije vínom, cítiť najmä koncom leta na každom kroku a cyklotrasu B12 - Cestu čerešňových kvetov (Kirschblütenradweg), ktorá sa na jar obsype čerešňovými kvetmi, možno vtedy pokojne premenovať na Cestu vína.

Trasa

Jois – Breitenbrunn – Purbach am Neusiedler See – Donnerskirchen – Schützen am Gebirge – Oggau am Neusiedler See – Donnerskirchen – Purbach am Neusiedlersee – Winden am See – Jois

Za podmanivými výhľadmi a úžasným hroznom

Malebné vinohradnícke mestečko Jois vzdialené od Bratislavy len necelých 50 kilometrov je ideálnym východiskovým miestom, a to nielen kvôli múzeu s expozíciou nazvanou „Od doby kamennej, do doby vínnej“, ktorá znázorňuje históriu tejto oblasti siahajúcu až do doby kamennej. Cykloturistom možno bude viac po chuti štýlový vinársky náučný chodník s desiatimi neprehliadnuteľnými informačnými tabuľami, ktoré nemecky hovoriacemu návštevníkovi pootvoria pomyselné dvere vinohradníckych pivníc a poodhalia vinárske tajomstvá.

Vínne krásy však nie sú zadarmo a už prvý kopček ponúka skvelú zámienku na úvodnú degustáciu. Za asi 30-metrové stúpanie si predsa každý zaslúži odmenu v podobe neodolateľných sladkých šťavnatých guľôčok. Bonusom je pomerne vzácny pohľad na Neziderské jazero, ktoré sa pred zrakmi okoloidúcich zväčša skrýva za trstinou. Vďaka výbornému značeniu si možno dosýta vychutnávať nádherné výhľady na jazero okorenené úhľadnými riadkami viníc, harmonicky doplnené siluetou mestečka Jois a neskôr aj mestečka Winden am See. Zaujímavým spestrením už i tak pestrej a kľukatej cesty je pokojná kaplnka Hubertuskapelle, kde sme obdivovali aj zaujímavú kovovú knihu s mnohými informáciami o okolí, no hlavne o mestečku Jois, a malebný rad vinohradníckych domčekov.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Komu po prepletaní sa vinicami nebolo dosť kopcov, môže po krátkej odbočke doprava smerom na mesto Bruck an der Leitha po krátkom pohodlnom stúpaní obdivovať na juhozápadných svahoch kopca Zeilerberg Cigánsku jaskyňu (Zigeunerhöhle, tiež Grafenluke). Týchto šesť umelo vytvorených jaskýň rôznej veľkosti (1 – 12 metrov) vďačí za svoj názov obyvateľom, ktorí na tomto nálezisku z obdobia mezolitu žili až do roku 1918. Dnešnými obyvateľmi sú, podobne ako v neďalekej Medvedej jaskyni (Bärenhöhle), netopiere. Medvedia jaskyňa, nachádzajúca sa asi 20 metrov nad cestou oproti kaplnke Hubertuskapelle, je jedinou prírodnou jaskyňou v tejto oblasti a jedinou jaskyňou v spolkovej krajine Burgenland, kde sa našli pozostatky fauny z doby ľadovej. Hoci sa na oboch vchodoch do jaskyne nachádza mreža, jej otvorené dvierka lákajú na preskúmanie 45 metrov dlhej jaskyne, ktorá za svoj názov vďačí nálezom kostrových pozostatkov medveďov jaskynných a hnedých, ku ktorým sa pridávajú aj hyeny jaskynné a vlky.

Breitenbrunn

Po krátkej nevínnej odbočke sme sa znova nechali zvábiť krásou a chuťou hrozna, ktorému v mestečku Breitenbrunn a jeho okolí neodolá takmer nikto. Malebné vinice strieda pokojné mestečko, ktoré svojou prívetivosťou láka na prechádzku zavŕšenú v niektorej z vínnych pivníc či útulných vinárničiek. Počas túlania sa príjemnými uličkami možno zablúdiť napríklad do obrannej veže, tzv. „Türkenturm“, kde sa nachádza múzeum ukrývajúce niektoré z archeologických nálezov z tejto oblasti, ale aj najstaršie vežové hodiny v spolkovej krajine Burgenland. Historická pivničná ulica (Kellergasse) zas poteší nielen milovníkov lahodného moku. Na svoje si prídu aj fotografi či zvedavci, ktorí po predchádzajúcej dohode môžu bezplatne navštíviť jednu z pivníc (tzv. „Schaukeller“), kde sa od rodiny Heinerových dozvedia všetko o pivniciach, spracovaní hrozna a výrobe vína.

Purbach am Neusiedler See

Z mestečka Breitenbrunn sa naša trasa ďalej príjemne kľukatí vinicami a viac než fyzičke dáva zabrať pevnej vôli, ktorú na každom kroku pokúša úžasné hrozno. Kilometre pri toľkom pokušení znásobenom nespočetnými fotogenickými pohľadmi pribúdajú pomaly, no o to príjemnejšie. Mestečko Purbach am Neusiedler See navyše prichádza s ďalšími lákadlami a opevnené historické centrum stojí prinajmenšom za krátku návštevu. V 50 malebných pivničkách z polovice 19. storočia, ktoré tvoria pivničnú ulicu (Kellergasse), sa však bez väčších problémov dá „zabudnúť“ aj na podstatne dlhší čas pri (nejednom) poháriku miestneho vína či inej dobrote. Milovníci histórie sa zas môžu potešiť zachovaným opevnením mesta zo 17. storočia, ktoré je ešte ozvláštnené tromi bránami – Türkentor, Brucker Tor a Ruster Tor. História tohto mesta je úzko spätá s Turkami, ktorí Purbach v roku 1532 vypálili. Dodnes Turci Purbach aspoň symbolicky neopustili a nájsť sa dajú v nejednom názve, ako príklad možno spomenúť azda najznámejšiu pamiatku Prubachu – Purbachského Turka (Purbacher Türke). K tejto malej soške vykúkajúcej z komína sa viaže milá povesť o Turkovi, ktorý sa pri tureckom nájazde opitý „zabudol“ v Purbachu, kde ho jeho kumpáni nechali. Po prebudení sa tento Turek schoval do komína, odkiaľ ho domáci museli doslova vydymiť. Z Turka sa potom stal kresťan a ako sluha žil v Purbachu až do smrti, kedy na jeho pamiatku vznikla táto soška.

Donnerskirchen

Ďalším spestrením vínnej cesty je mestečko Donnerskirchen, ktorého kostol je počas cesty autom okolo Neziderského jazera takmer neprehliadnuteľný. O čosi maskovanejšia je pekná rozhľadňa Františka Jozefa (Franz Josef Warte) učupená na vrchu Kaisereiche, ktorý sa čnie nad Donnerskirchenom, mestečkom, ktoré okrem všadeprítomného vína ponúka aj ďalšie lákadlá pre športuchtivých. V horúcich letných dňoch príde vhod kúpalisko so 40-metrovou šmykľavkou, zatiaľ čo milovníci pokojnejších aktivít si prídu na svoje na neďalekom golfovom ihrisku. No a cyklisti, ktorým sa 45 kilometrov cesty čerešňových kvetov máli, môžu, podobne ako my, pokračovať ďalej na juh do mestečka Schützen am Gebirge.

Posledné výhľady

Cesta obklopená vinicami príjemne klesá a kto si ešte do sýtosti neužil pokoja a samoty, môže po krátkej odbočke postáť či posedieť pri Hubertovej kaplnke (Hubertuskapelle) z roku 1994, ktorá je venovaná patrónovi poľovníkov, svätému Hubertovi. O obľube poľovníctva svedčí aj zrúcanina poľovníckeho zámku z roku 1794, ktorá stojí neďaleko, na okraji verejnosti neprístupnej obory („Tiergarten“), kde si na svoje prídu zas poľovníci. Cyklistov však potešia skôr nádherné staré stromy pri ceste, vynikajúce hrozno štekliace chuťové poháriky a neopakovateľné pohľady. Pokojnú atmosféru mestečka Schützen am Gebirge rušia len kde-tu nalepené plagátiky od obyvateľov bojujúcich za cestný obchvat, vďaka ktorému by mestečko pôsobilo už skutočne ospanlivým dojmom.

Po krátkom a viac-menej zbytočnom blúdení pokračujeme už po menej kvalitne značených cyklocestách do mestečka Oggau am Neusiedler See, kam nás privádza asfaltka vrezaná do okolitých viníc. Odmenou za krátke nenáročné stúpanie je podmanivý výhľad, ktorý sa neponúka len nám, ale aj návštevníkom neďalekej prírodnej chránenej oblasti, trávnatého Zlatého vrchu (Goldberg). Tu sa lúčime s ďalekými pohľadmi a Neziderským jazerom, na zahliadnutie ktorého budeme odteraz potrebovať oveľa väčšiu námahu, a to i napriek tomu, že k nemu budeme podstatne bližšie.

Rovina, trstina a komáre

Rozhodnutí čím skôr si užiť vodu sme neváhali a ďalšie z malebných mestečiek, Oggau, sme len rýchlo prešli a zamierili k prvému prístupu k vode, ktorý mapa ponúkala. Po úžasných panorámach viníc sme sa teraz spolu s mnohými cyklistami, ktorých po napojení sa na cyklotrasu B10 okolo Neziderského jazera požehnane pribudlo, mohli kochať pohľadom na polia a trstinu. Tie pred nami úspešne skrývali akékoľvek pohľady na vodu. A nielen tie. Po príchode k plánovanej odbočke, ktorá nás mala priviesť do prístavíku, sa nám do cesty postavila nekompromisná brána, ktorú sme sa rozhodli nepokúšať. Radšej sme sa teda ďalej prepletali poľami, lúkami a neskôr aj vinicami. Konečne nám začali trošku narastať čísla na tachometroch a nielen štatistiky o množstve skonzumovaného hrozna.

Cesta popri jazere ubieha pomerne rýchlo aj napriek značne hustejšej cyklopremávke. Predsa okolitá krajina neponúka toľko neodolateľných lákadiel ako kopcovitejšia časť trasy. V mestečku Purbach am Neusiedler See sme sa však predsa nechali zlákať ďalšou odbočkou k vode. Treba uznať, že tentokrát sme boli úspešnejší a po niekoľkých kilometroch šliapania do pedálov medzi mantinelmi trstiny a povedľa kanála sme napokon víťazoslávne dorazili k malej lúčke, odkiaľ sa otváral malebný pohľad na krásne modrú hladinu, po ktorej sa preháňali lode. Pohľad do trochu menších diaľav však dával tušiť, že za tú úžasnú modrú nebude zodpovedná práve čistota vody. Kým my sme ohŕňali nosom nad všetkým, čo voda doniesla a jazero vyplavilo, miestnym komárom boli takéto detaily úplne ukradnuté a jediné, čo ich zaujímalo, bolo, ako z nás vycucať čo najviac krvi. Vďaka tomu sme sa prestali zaoberať malichernosťami typu špinavá voda a začali sme si radšej ratovať vlastnú kožu. Cestou späť sme sa teda už nezaoberali ani rozhľadničkou uprostred trstiny a radšej sme utekali zo sveta, kde po našej krvi bažili milióny živočíchov.

Po nie úplne najpríjemnejšom stretnutí sme si mohli znova do sýtosti vychutnávať pokojný charakter tamojšej krajiny a malebnosť pivničiek v dedine Winden am See, kde sme neodolali poháru lahodného burčiaku. Jeho sladučká malinovková chuť veľmi príjemne doplnila už beztak úžasný cyklovýlet, ktorý sme napokon pri posledných lúčoch slnka úspešne zavŕšili v mestečku Jois.

Záver

Kým cestu čerešňových kvetov všetci ospevujú na jar, mňa viac nadchla jej jesenná verzia, a to aj napriek tomu, že si svoj život bez vína dokážem bez problémov predstaviť. Jesenné vinohrady totiž ponúkajú úžasné farby, nádherné pohľady a v neposlednom rade aj vynikajúce hrozno, vďaka čomu sa cyklistika stáva podstatne príjemnejšou a lákavejšou aj pre tých, ktorí sa nepotrebujú pretekať s časom či tepovou frekvenciou. Keď sa k tomu priráta ešte rozsiahla sieť kvalitných a dobre značených cyklotrás, veľmi príjemné mestečká a dedinky a mnohé ďalšie atrakcie a aktivity, je nepochybné, že okolie Neziderského jazera je skvelým kútom sveta pre náročných aj nenáročných cyklistov, cyklistických fajnšmekrov a nesporne aj labužníkov.

Fotogaléria k článku

+33 ďalších fotiek