Trenčianske Teplice – Dolná Poruba – Homôľka – Lazy nad Valaskou Belou (Ďurčekovci, Javorčekovci, Martinovci, Lapšovci, Kršákovci) – Zliechov – Tŕstie – Podskalie – Horný Moštenec – Zemiansky Kvašov – Praznov – Kostolec – Vrchteplá – Súľov – Hradná – Studená – Bodiná – Prečín – Domaniža – Pružina – Priedhorie rázc. - Riedka – Zliechov – Lazy nad Valaskou Belou (Kutnárovci, Korunovci, Koranovci, Javorčekovci, Ďurčekovci) – Homôľka - Dolná Poruba – Trenčianske Teplice

1. DO SÚĽOVA

Rozjazd z Teplíc na Homôľku

Vyrážame z Trenčianskych Teplíc (265m) za krásneho slnečného rána smerom na Dolnú Porubu po hlavnej ceste, ktorá nie je až tak veľmi frekventovaná a je dobrou rozcvičkou. Na konci Poruby (490m) pri poslednom dome sa cesta mení na horskú a pokiaľ nie je práve po výdatnom daždi, dá sa pekne vyjsť na biku. Hneď na prvom kopci sa nám ponúka krásny výhľad na Porubu, Omšenie a Slopský vrch. Oplatí sa zastaviť na krátky pohľad. Cesta nie je označená, ale je vychodená a človek sa nestratí (aspoň mne to tak pripadá, keďže som tam bola mnoho krát pešo). Treba mať za sebou Dolnú Porubu, napravo Homôľku a naľavo sa nám ukáže Vápeč. Celá cestička sa dá vyšliapať, až sa dostaneme na hlavnú cestu, ktorá vedie z Ilavy na Homôľku. Z Dolnej Poruby je viacero možností, ako sa dostať na Homôľku a každá je pekná a každá do kopca. Na Homôľke (775m) dávame krátku prestávku na horalku a kofolku, treba dodať trochu cukru.

Z Homôľky na krásne lazy nad Valaskou Belou

Aj keď je dosť horúci deň, obliekame mikinu, čaká nás rýchly zjazd. Tento zjazd milujem. Dostanete sa ním bez šliapania až do Valaskej Belej, ale tam my dnes nejdeme.
Za prudkou zákrutou pod Homôľkou sa nám po pravej strane ukáže družstvo a my ešte pred družstvom odbočíme z hlavnej cesty prudko doľava (590 m) a do kopca. Je tam viacero cestičiek, všetky nás dovedú na lazy začínajúc Ďurčekovcami (680m), kde nás čakajú rozprávkové pohľady na okolitú krajinu. Kde tu stojí starý domček, pred nami Strážovské Vrchy a samotný Strážov, a presne tam ideme. Ešte pár fotečiek a môžeme pokračovať prechodom cez osady Javorčekovci (608 m), Martinovci (565 m), Lapšovci (570 m)....všetky sú nádherné. Oplatí sa sem-tam zosadnúť a pokochať sa týmto schovaným miestom v kopcoch. Pred osadou Martinovci sa treba za zákrutou držať pravej cesty (my sme šli doľava a privítali nás zajačikovia v klietkach) a za osadou bude križovatka, kde treba ísť doľava cez osadu Lapšovci a ďalej pokračovať už len do kopca, kde je posledná osada týchto lazov Kršákovci (660 m). Táto krajinka dnes vyzerá naozaj ako z rozprávky. Na oblohe krásne oblaky a naša cyklotúra sa čoraz častejšie stáva túrou s bicyklom, keďže kopec sa nám akosi nedá vyšliapať a hlavne tá nádhera sa nedá prejsť bez zastavovania a kochania sa. Na konci kopca (695 m) nás privíta krásna veľká lúka so zväzkami slamy. Robíme si prestávku a všetci konštatujeme, že na tu by človek vedel stráviť aj celý deň.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Z lúk nad lazmi do Zliechova a popod Strážov

Potom sa spustíme dolu lúkou, držíme sa jej pravej strany, prechádzame cez les, cez lúky a pred nami sa pomaly ukazuje Zliechov s pohľadom na Strážov. Prechádzame okolo salaša, zastavíme sa popozerať stádo ovečiek a rozplývame sa nad tou krásou okolo nás. Ulička nás zavedie priamo do stredu dediny (600m), kde zastavíme za križovatkou v obľúbenej krčmičke na občerstvenie. Trochu sa posilníme a pokračujeme po modrej a zelenej značke po kamenistej ceste popod Strážov (755m).

Krásny zjazd z popod Strážova a cez dediny pod Podskalským Roháčom a Veľkým Manínom

Pokocháme sa pohľadom na Strážov a pokračujeme asi 9km dlhým zjazdom cez les. Krásna asfaltová cesta vedie popri Bielom potoku, cez Kaplnku pod Mojtínom, kde pokračujeme doprava popri Mojtínskom potoku. Na križovatke Riedka (360m) sa dáme doľava, pokračujeme do dediny Tŕstie, doprava na Podskalie a po zelenej značke po poľnej ceste. Je to príjemná cesta s pohľadom na pravej strane na Podskalský Roháč, cez lúky a les. Tu už začína moja prvá kríza, ale rýchlo sa z nej dostávam aj vďaka Duškovi, ktorý kváka ešte aj šlapajúc do kopca. Vychádzajúc z lesa (470m) nás čaká prekvapenie a to nádherný výhľad na Veľký Manín, Drieňovku a Holazne. Chvíľu sa pokocháme a pokračujeme príjemným zjazdom do Horného Moštenca a Zemianskeho Kvašova (340m). Tam nám vysychajú krky, preto hľadáme nejakú krčmu, lenže žiadnej nieto a pánko nám vraví, že musíme ďalej a za križovatkou bude. Tak pokračujeme a zrazu sa dostávame na križovatku s dosť frekventovanou hlavnou cestou vedúcou z Považskej Bystrice. Toto nie, nejdeme teraz riešiť krčmu, rýchlo preč z tejto cesty a hneď na druhej odbočke ideme doľava na dedinu Praznov. No tu je to oveľa lepšie, tu bude určite nejaká príjemná dedinská krčmička. A veru aj je, takže dávame zasa kofolu, lebo už veru hladina cukru čo to poklesla. Kubo sa nevyzbrojil dostatočne jedlom, pokúpil milión sladkostí a slaností, na ktoré sme sa vrhli všetci. Veď my mu zas dáme nejaký ten salámový chlebík. Podľa Jurkových odhadov nás čakajú už len nejaké dva menšie výšľapy, takže sa dlho nezdržujeme, nech nám nestuhnú nôžky. Z dediny vedie príjemná cesta do kopca cez dlhú lúku popod Drieňovku a Holazňami až do dediny Kostolec (500m).

Posledný úsek cez najkrašiu lúku

V dedinke Kostolec sa oplatí zastaviť a pomotať sa po okolí, sú tam nádherné výhľady a miesta lahodiace oku. Nás však už túžobne očakával náš kamarát v Súľove, tak sme pokračovali ďalej. Vyberáme si hornú cestu cez záhrady a cez les popod Bosmany. Vychádzame pri studničke pri asfaltke, ktorá vedie zo Záskalia do Vrchteplej. Aj my pokračujeme na Vrchteplú a po zelenej smerom do Súľova cez nádhernú dlhú lúku. Na konci lúky (600m) sa musíme zastaviť a pokochať sa nádhernými výhľadmi za nami. Znova vchádzame do lesa a čaká nás posledný celkom zaujímavý zjazdík, zo začiatku trošku namáhavejší ale potom už len šup šup do Súľova (380m). Z lesa už vidieť Súľovské skaly a my sme celí natešení, že sme dorazili. Už len nájsť Maťovu chatku a misia je splnená. Večer samozrejme zavŕšime pivečkom v Súľovskej krčme a opekačkou na chate.
Výborná trasa, super deň a parádna partička.

2. ZO SÚĽOVA

Pomalý rozjazd z Bytče do Súľova

Cesta späť zo Súľova sa nekoná na druhý deň, ale ako som písala v úvode, robili sme ju ešte na jar. Počasie je ako stvorené na bike. Išli sme vlakom do Bytče a odtiaľ ideme asfaltkou do Súľova a hneď sa kocháme prvými pohľadmi na Súľovské skaly. Zastavíme sa ešte v obchode kúpiť nejaké jedlo na cestu. Celý začiatok výletu je tak trochu pomalý, lenivý (to bude asi tou cestou vlakom), veru takýmto tempom asi ďaleko nedôjdeme. Tak sa trošku vyhecujeme a zabereme do pedálov. V Súľove na ceste sa pretekáme s chalanmi na traktore, raz my predbiehame ich a raz oni nás. Srandu máme aj my, aj traktoristi. Aj oni vyzerajú, že si idú zamakať, ale inak než my. Oteplieva sa nám, postupne sa vyzliekame.

Zo Súľova na Hradnú a cez lazy nad Bodinou

Ideme po hlavnej, nie veľmi frekventovanej ceste smerom na dedinu Hradná (470m). Za dedinou sa cesta mení na poľnú a nám sa ukazujú krásne pohľady na Súľovské skaly. Cesta nie je označená, ale nedá sa stratiť. Pred nami sa objaví hustý les, treba sa vybrať cestou cez lúku popri lese okolo dreveničky a na konci lúky ísť mierne hore doľava až sa dostaneme na druhú lúku (575m) s parádnym zjazdom a výhľadmi na Strážovské vrchy. Prechádzame cez osadu, lepšie povedané jednu usadlosť Studená. Tu mám znova ten pocit, že na Slovensku je tak veľa nádherných skrytých miest a najlepšie sa objavujú na biku. Ten parádny zjazd pokračuje až do dediny Bodiná (400m).

Rýchly prechod cez Domanižu

Pokračujeme príjemnou asfaltkou do Prečína (330m) a odtiaľ dosť frekventovanou hlavnou cestou do Domaniže rýchlym šľapákom, aby bol tento úsek rýchlo za nami. V Domaniži špekulujeme nad nejakou krčmou, rozhodujeme sa však počkať a dať si občerstvenie radšej v nejakej romantickejšej dedinke. Takže šliapneme ďalej smer Pružina.

Príjemné dedinky

Za malebnou dedinkou Sádočné začíname pociťovať hlad a rozhodujeme sa, že si nájdeme nejaké pekné miestečko a opečieme si dobrotky, čo máme so sebou. Nazbierali sme si drevo a zrazu zisťujeme, že nieto ohňa. Späť do dediny sa nikomu nechce po oheň, tak to zbalíme. Dáme si Andrejove žemličky a pokračujeme ďalej cez Čelkovu Lehotu (450m). Ďalšie prekvapenie je, že nemám foťák. No trdlo, nechala som ho tam, kde sme chceli opekať. Jurko obetavý sa poň vráti, lenže Andrej o tomto zistení nevie a veselo si šliape do prudkého kopca pred nami (520). Jurko sa o chvíľu vráti a do toho aj Andrej, ktorý si kopec vyšliapal a aj zišiel, lebo nás nevidel. No on zas taký hrozný nie je, iba tak vyzerá z dola. Tak sa chlapci pobavili na trdle Kači. A čo sme si vyšliapali, sme si znova aj zišli pekným zjazdom do Briestenného a odtiaľ do Pružiny . Na prvej väčšej križovatke v Pružine (385m) smer doľava na Priedhorie a už zúfalo hľadáme nejakú krmičku, kde rovno kúpime aj zápalky. A na konci dediny po šliapaní hore kopcom objavujeme pizzeriu. Konečne, takí sme vyprahnutí, že...

Opekačna na Priedhorí a prechod cez dolinu Radotiná

Oddýchnutí a plní sily pokračujeme ďalej k rázcestiu Priedhorie, kde nás čaká milé prekvapenie, čistinka, altánok a ohnisko. Hurááá, ideme si konečne opekať. Výborné miestečko. Najedení sa vydávame po zelenej cez krásnu dolinu Radotiná. Výborná asflatová cesta popri Strážovskom potoku nás zavedie až k Riedkej.

Ťahavý kopec do Zliechova

Na križovatke sa vydáme tentoraz doľava už v predošlej časti opísanou cestou, ktorá vedie popod Strážov, akurát tentokrát je to 9 km miernym kopcom stále hore, čo už mi na konci nepríde ako veľká sranda, keďže takéto ťahavé kopce zrovna nemusím. Chalani ma už hore čakajú, tiež vyzerajú, že majú tohto ťahavého celkom dosť. Ale zas ten pohľad na Strážov a Zliechovské okolie stojí za to. Tak veru nejakú tú chvíľku posedíme pod Strážovom a poď ho dolu do dediny do našej krčmičky. Tam si k nám prisadá trošku podgurážený mladík, ktorý ma hneď ohodnotil ako „podozrievavú“. Ale kto by nebol, keď nemá chuť počúvať opilca.

Zo Zliechova na lazy nad Valašskou Belou

Pomaly sa poberáme a vydávame sa zo Zliechova tou istou cestou okolo salaša, až na to, že na horných lúkach nad Zliechovom (660m) nejdeme doprava, ale stále rovno dole cez lúky, až dorazíme na lazy začínajúc osadou Kutnárovci (600m). No krása, takéto lazy som veru dávno nevidela, neviem sa vynadívať a okolo samá divočina. Ďalej cez osady Dvoranovci, Korunovci a na druhej odbočke smerom doprava na osadu Koranovci. My sme sa museli spýtať, boli sme trochu zmätení, ale chatár nám dobre poradil. Od chatiek u Korunovcov je to už dosť ťažší terén, takže sme aj potlačili bicykle, ale do Koranovcov sme došli. U Koranovcov sme sa trochu pomotali, stretli aj domácich, chvíľu sme pokecali. Nezabudli nám povedať, že dnes tadiaľto šiel nejaký týpek, čo ten kopček pred nami v pohode vyšliapal, ale my sme si už netrúfali. No a ocitli sme sa na krásnom mieste u Ďurčekovcov s výhľadom na Strážovské vrchy, o ktorom som už písala. Dali sme si posledné zásoby jedla, posedeli chvíľku a pokračovali, len teraz opačne.

Z lazov domov

Z lazov dole a na Homôľku hore a to už sa mi naozaj nechcelo, lebo to bolo ešte horšie, než ten ťahavý kopec z Riedkej. Lenže vedela som, že keď dám Homôľku, tak ma čaká už iba zjazd do Teplíc, kde nás U Beznáka čaká pivko. A veru prišli sme pekne unavení, potom ako sme dali 2 pivká a k tomu pizzu, tak sme nevládali ani nič hovoriť. Našťastie nás spasil kamarát, ktorého sme dlho nevideli a ten nám znova rozviazal jazyky.
Síce sme boli len traja, takže menej srandy, ale zážitky skvelé a miesta nádherné.

Záver

Cez Strážovské vrchy sa dá všeličo, treba len trošku popozerať mapy a jednoducho sa vybrať. Jurko má už naplánovanú aj tretiu trasu do Súľova, tak sa teším. Obľúbenejšou a krajšou trasou pre mňa je prvá opísaná trasa, pretože vedie cez menej frekventované miesta a viac cez lúky a lesy.

Fotogaléria k článku

+21 ďalších fotiek