Trasa

Bratislava, Petržalka-Nový most - most Lafranconi – signálka pri Dunaji – bunker BS1 – Jelení háj - bunker BS2 - bunker BS3 - bunker BS4 - štátna hranica SK / A - Arne Karlsson- cykloodpočívadlo Berg – Kittsee – štátna hranica A / SK – Jarovská bažantnica - bunker BS10 - bunker BS9 - bunker BS8 - bunker BS7 - štátna hranica A / SK – dunajská hrádza - most Lafranconi - Petržalka, Nový most

Pozri trasu na mape.

Nový most - bunker „Štěrkoviště“ BS-1

Napriek pomerne silnému mrazu som pod Novým mostom postretol hneď niekoľko cyklistiky chtivých občanov. Nadávajúc, že som si nevzal slnečné okuliare, vyrazil som po hrádzi Dunaja smerom k mostu Lafranconi. Tesne pred mostom je nutné opustiť exkluzívnu asfaltku a po panelovej ceste pokračovať popod most Lafranconi. Keď prechádzam týmto miestom, tak si vždy spomeniem na katastrofu, ktorá sa mi onehdy stala. Panelová cesta tak rozkmitala môj bicykel, že mi z neho uletela kamera. Zaujímavé, že to kamera prežila „iba“ s rozmláteným objektívom.

Vchádzame do Jelenieho hája. Fascinujúce miesto, lužný les, len pár metrov za hlukom hlavnej dediny. Cca 800 metrov po signálke, tesne za priesekom vysokého napätia, sa nachádza prvý cieľ dnešnej túry bunker BS-1 „Štěrkoviště“. Nebudem sa venovať príčinám a histórii stavby petržalských fortifikácií. Myslím, že základné dáta už pred rokmi ozaj pekne popísal Milo Gona na internetovej stránke niekedy v deväťdesiatych rokoch. Stránku, čo sa týka dôvodov, príčin a histórie, považujem za prvú a najlepšiu.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Samotný bunker sa nachádza tesne vedľa cesty, cca 10 m vľavo. V zime je dobre viditeľný, pokiaľ však zúri vegetačné obdobie, tak je skoro neviditeľný. Jeho dnešný stav je viac ako zanedbaný. Podľa chlapcov zo spoločnosti Self Defence Force sa však v krátkom čase začne jeho očista. Bohužiaľ BS jedničku, tak ako aj ostatné bunkre vyrabovali „bunkrológovia“ spoza Moravy, ktorí odviezli väčšinu artefaktov.

Od Štěrkovišta k Mulde

Pokračujeme od BS-1 ďalej po starej pohraničiarskej signálke popri Dunaji. V letnom čase odporúčam zaskočiť si na dunajské pláže omočiť nohy. Cesta nás dovedie až na slovensko–rakúsku hranicu, kde sa prudko stáča doľava. Signálka kopíruje štátnu hranicu, v lužnom lese vidno aj atypické „vysoké“ hraničné kamene, ktoré bývajú často zaliate vodou z Dunaja. Zhruba po 800 – 900 metroch sa po ľavej ruke objaví topoľový háj. Tu treba zvýšiť pozornosť a tesne za hájom zabočiť po večne zablatenej ceste do srdca Jelenieho hája. Po cca 400 m nasleduje križovatka lesných ciest, volám ju „U pahýľa“. Tu treba opäť zabočiť vľavo. Teraz nás cestička dovedie až priamo na čistinu, kde tróni náš dnešný druhý cieľ bunker BS-2, zvaný Mulda. Pri prvej návšteve býva blúdenie skoro pravidlom, nedajte sa odradiť. BS dvojka prešla za posledný rok generálnou očistou. Pokiaľ budete mať šťastie, tak tam stretnete partiu nadšencov, ktorí bunker revitalizujú. Radi vás povodia jeho dnes už vyčistenými útrobami. Pokiaľ šťastie mať nebudete, tak vás čakajú iba ťažké, zamknuté pancierové dvere.

Od Muldy k Paseke

Nájsť BS trojku je vždy trochu lotéria. V zime to ide ľahšie, v lete to je väčšie pátranie. Vraciam sa od Muldy až na križovatku U pahýľa. Pokračujem však rovno ďalej po starej lesnej ceste, ktorá sa postupne mení na chodníček a nakoniec končí v húštine Jelenieho hája. Posledných pár sto metrov sa predieram tlačiac bicykel. Bunker BS-3 Paseka
je dobre ukrytý, ale v poslednom čase už aj tu badať snahy o vyčistenie ako exteriéru, tak aj interiéru. GPS súradnice berte s rezervou, je to iba môj odhad. V každom prípade, kedykoľvek tam zablúdim, vždy je na čo pozerať. Vzhľadom k jeho nedostupnosti tam vždy nájdem množstvo zaujímavých pohľadov na faunu a aj flóru lužného lesa a samozrejme kus medzivojnovej histórie.

Paseka - Lány

Najmúdrejším riešením ďalšieho pokračovania cesty je vybrať sa od BS-3 smerom na západ k signálke, ktorá kopíruje štátnu hranicu. Od bunkra vedie k asfaltke najprv chodníček a potom lesná cesta. Pokračujem po signálke, ale iba pár 100 metrov. Opúšťam asfaltku po lesnej ceste, ktorá ma dovedie až k bunkru BS-4 „Lány“. Alternatívou je od BS-3 predierať sa Jelením hájom juhovýchodným smerom rovno k BS-4. Pre cyklistu však jednoznačne odporúčam prvú alternatívu. Bunker Lány je z môjho pohľadu tá časť opevnenia, kde sa za posledný rok spravilo najviac práce. Nachádza sa tesne pod hrádzou a na rozdiel od predchádzajúcich troch fortifikácií je neprehliadnuteľný. O pevnosť sa príkladne stará Občianske združenie M.P.O (Múzeum petržalského opevnenia). Novinkou sú návštevné hodiny pre verejnosť (piatok 17.00 - 19.00 h, sobota 10.00 – 19.00 h a nedeľa 12.00 – 17.00 h). Myslím, že to však treba brať viac ako orientačne a prípadnú návštevu radšej dohodnúť telefonicky.

Pamätník Arne Karlsson a Südostwall

Hneď za BS štvorkou som sa vyštveral na hrádzu a pokračoval smerom k hraničnému priechodu Petržalka/Berg. Tesne za rakúskou colnicou som prešiel krížom cez hlavnú cestu a pokračoval ďalej smerom na Berg. Zhruba v polceste sa nachádza pamätník Arne Karlssonovi. Keďže toto je článok o časoch vojnových, myslím si, že je vhodné spomenúť, kto bol Arne Karlsson. Arne Karlsson bol pracovník švédskej pomocnej organizácie „Rädda Barnen Österreich“. 11. júna 1947 bol na tomto mieste pri vykonávaní humanitárnej misie zastrelený sovietskou vojenskou hliadkou. V roku 1961 bol posvätený pamätník v tvare švédskeho kríža (Schwedenkreuz). Od pamätníka je len na skok k cykloodpočívadlu Berg, kde sa nachádza ďalšia pamiatka na roky vojnové. Betónováprotitanková prekážka. K tomuto kusu betónu napíšem viac slov, nakoľko často dochádza k mylnému vysvetleniu jeho pôvodu.

Citujem zdroj Druhá svetová:
„Betónová kocka bola súčasťou línie SOW. Südostwall (SOW) alebo tiež Reichschutzstellung bol plánovaný od marca 1944 ako obranná línia od Malých Karpát cez Bratislavu, ďalej pozdĺž Burgenlandu a Steieru (ríšskej hranice s Maďarskom), ďalej cez vtedajší Untersteiermark a hornú krajinu (dnes Slovinsko k slovinsko-chorvátskej hranici) až k Adrii.
V polovici septembra 1944 sa začali stavebné práce na SOW, aby sa dosiahol priebeh stavieb na línii zo severu na juh, a to v tejto podobe:
Na Slovensku severne od Trenčína začínala línia SOW cez Nové Mesto nad Váhom - Dolné Orešany - Modra - Svätý Jur - východ Malých Karpát k Dunaju pri Bratislave. Bratislava hraničila na juhu s Petržalkou, na ktorej území bolo veľa delostreleckých batérií. V predmostí Petržalky, kde ležali predvojnové československé bunkre, boli zahrnuté do SOW, kde boli začlenené do línií A a B smer juh. Línia A viedla cez pohoria pred Bergom na línii Berg-Edelstal-Prellenkirchen-Potzneusiedel-Neudorf-Parndorf-východná časť Neusiedlu k severnému koncu Neusiedlerského jazera pri Viedni.“

Betónová kocka má ešte jednu zaujímavosť. Zhruba pred rokom sa nachádzala na inom mieste. Naproti pamätníku Arne Karlssona. Podľa umiestnenia však je zjavné, že ani toto miesto nebolo pôvodné.

Cez Kittsee k záhadným kameňom

Opúšťam Berg a šliapem smer Kittsee. Držím sa značenej cyklocesty. Prechádzam okolo známej čokočárdy v Kittsee a smerujem na hraničný prechod Kittsee/Jarovce. Šliapem cez obec po pomerne frekventovanej ceste, prechádzam cez koľajnice železničnej trate, míňam bývalú colnicu a zastavujem sa až pri pre mňa záhadných kameňoch. Po dlhom výskume som sa vnútorne presvedčil, že ide o bývalé hraničné kamene medzi Rakúskom a Uhorskom. V diskusii na Hikingu majú moje kamene aj svoj chlievik, ale veľmi som nezmúdrel. Tesne za kameňmi som sa obrátil o 365 stupňov a súbežnou bývalou signálkou som sa vracal až na úroveň obce Kittsee.

Signálkou popri hranici k bunkru Hřbitov

Signálka opäť tesne kopíruje štátnu hranicu, pred obcou Kittsee v úrovni železničnej stanice sa stáča o 90 stupňov vpravo. Vedie peknou alejou poliami popri Jarovskej bažantnici. Cesta sa stále kľukatí v ostrých zlomoch tak, ako bola vytýčená hranica. Zastavujem na mieste, kde stojí jeden zo starších bunkrov a má označenie BS-10 a nazýva sa “Tři hranice”. Nachádza sa tesne na pravej strane diaľnice do Maďarska, bol postavený v roku 1934, teda ešte pred oficiálnym začiatkom výstavby čs. pohraničného opevnenia. Tri hranice preto, lebo v týchto miestach sa stretávala hranica Slovenska, Maďarska a Rakúska. Po Druhej svetovej vojne sa hranice Maďarska a Slovenska posunuli až medzi obce Rusovce a Rajka. Hranica Rakúska a Slovenska je zovretá medzi dve cesty, ktorá vedú súbežne až k železničnému priecestiu, kde sa nachádza aj ďalší bunker BS-9“Kittsee”. Tiež patrí k bunkrom, ktoré boli postavené ešte v roku 1934. Pokračujem opäť ďalej signálkou primknutou k hranici. Blížim sa k asi najviac navštevovanej fortifikácii v Petržalke, ktorú opravuje skupina nadšencov od roku 2009.

BS-8 Hřbitov a cesta späť

BS-8 dostal meno podľa susediaceho cintorína vojakov z Prvej svetovej vojny. Dostať sa k nemu nerobí žiadny problém. Cesta je dobre značená. Bunker býva pravidelne otvorený cez víkendy. Nemá zmysel opisovať súčasný stav. Pri mojich sporadických návštevách je tam vždy niečo nové. Často sa tu usporiadavajú rôzne príležitostné akcie a výstavy.
Moja cesta však pokračuje ďalej. Teraz je cesta takpovediac až prebunkrovaná. V tesnej blízkosti BS-8 sa nachádza jeden zo starších bunkrov BS-7 „Cvičiště“, míňam aj betónové steny so strieľňami pre protitankový kanón a maketu tanku vystavanú z tehál. Pri ostrom ohybe signálky krížom cez cestu a za nadjazdom sa nachádza objekt BS-6 „Vŕba”. Musím potupne priznať, že tento bunker som nikdy vlastnonožne nenavštívil.

Hranica prebieha korytom potoka v húštine a jej prítomnosť dávajú tušiť iba hraničné kamene popri asfaltke, so šípkami, ktoré udávajú vzdialenosť k hranici. Z ničoho nič som zrazu na hraničnom priechode Berg/Petržalka, len niekoľko desiatok metrov od miesta, kde som bol pred niekoľkými hodinami. Cesta po hrádzi k Novému mostu je teraz už iba pekným záverom cyklotúry.

Užitočné odkazy:

Pevnosti.sk
BS-8
Kamene
MPO
DruháSvetová.sk
Self Defence Force
Trasa výletu v hikeplanneri

Fotogaléria k článku

+33 ďalších fotiek