Hoci sme v Paklenici hlavne ako lezeckí návštevníci, jeden deň sa rozhodneme ísť aj bicyklovať. Bicykel si požičiavame v letovisku Starigrad-Paklenica, kde bývame. Obec je východiskovým bodom nášho výletu. Je to malé mestečko medzi Jadranským morom s kamienkovými plážami, a pri Národnom parku Paklenica. Vzniklo na ruinách antického mesta Argyruntum. Zostali tu aj pozostatky obrannej veže, zvanej „Večka kula“.

Trasa

Starigrad-Paklenica – Punta – Šikići – Marasovići – Skilići-Dadići – Jurline – Jusupi – Jukići – Bucići – Kneževići – Reljan (Reljani) – Seline – pláž Pisak – Provalija – Modrič a späť

Mirila

Štartujeme pri hoteli Vicko. Tu, nad hlavnou ulicou sa tiahne cyklochodnik, označený aj tabuľami ako „poučna staza“. Napájame sa teda naň a asfaltkou, medzi starými osadami - domčekmi nad Starigradom bicyklujeme smerom k Národnému parku Paklenica. Je tu možnosť odbočiť doľava, k Mirile. Sú to unikátne pohrebné pamätníky (pohrebisko), ktoré sa nachádzajú na viacerých miestach, najväčšie z nich je práve tu. Obyvateľstvo sa tu v minulosti živilo prevažne pastierstvom. V letných mesiacoch vyháňali svoje stáda vysoko do hôr na pašu. Tam pestovali nenáročnejšie plodiny, preto sa sem sťahovali neraz i celé rodiny. Pokiaľ niekto z pastierov alebo z rodiny zomrel, bol pochovaný spôsobom, ktorému sa hovorilo „mirila“. Podstatné nebolo telo, ktoré bývalo pochované dole v osade, ale hrob duše – „mirilo“. Bola to polovica cesty medzi horským obydlím a horskou dedinou. Na tomto mieste bolo telo odmerané (mirilo = mierka) a jeho dĺžka označená dvoma menšími kamennými doskami. Neskôr sa mirily ešte upravovali. Nakoľko my sme toto miesto navštívili pešo už deň predtým, dnes sem neodbočujeme.

Pokračujeme teda ďalej, až prídeme k miestu, kde v minulosti boli staré hradby a vodná cisterna, ktorá bola hlavný miestny zdroj vody. Môžeme si prečítať informácie z náučnej tabule. Kúsok za ňou je zaujímavý cintorín v časti Šikići, stačí si vyjsť trochu do kopca.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Ďalej sa dá navštíviť etno kuća Marasovići (ľudový dom), zachovalý kamenný dom, kde si nielen môžete pozrieť, ako tu v minulosti žili obyvatelia, ponúknu Vám ale aj kolekciu tradičných dalmátskych vín. Z tohto bodu sa môžete vybrať do Národného parku Paklenica k vstupu do doliny Veľká Paklenica (Velika Paklenica). Po zaplatení vstupného máte možnosť lezenia po nespočetných lezeckých cestách, turistiky, alebo pozretia si známej jaskyne Manita peć. Takisto môžete zísť dole do Starigradu k peknej pláži „Kulina“, zaplávať si a obzrieť si už spomínanú vežu „Večka kula“.

Cesta do minulosti

My si vyberieme tretiu možnosť a pred vstupom do NP Paklenica odbočíme doprava, kde zídeme z asfaltky a napojíme sa na horskú cestu, označenú ako „Cesta do minulosti“. Víta nás tu informačná tabuľa. Dozvedáme sa z nej informácie, že prvé osídlenie ľudí v pohorí Velebit bolo v mezolite. Prví obyvatelia boli lovci a zberači, ktorí tu žili ešte v dobe, keď bola hladina mora približne o 120 metrov nižšia ako dnes. Na konci doby ľadovej voda začala stúpať a ľudia museli hľadať obživu vyššie, v hornatej krajine. Najstaršie doklady o ľudskej prítomnosti vo Velebite sa našli v jaskyni Vaganacka. Takýchto informačných tabúľ, o minulosti Velebitu, cestou ešte stretneme niekoľko. Ďalšia tabuľa sa venuje neolitu, dobe medenej. V tomto období do Velebitu dorazili na člnoch zo severu Jadranu prví poľnohospodári. Vedeli pestovať pšenicu a domestikovať ovce a kozy. Od tej doby pasenie oviec a kôz je vo Velebite stále rozšírené.

Keď bicyklujeme ďalej, narazíme na tabuľu, ktorá opisuje dobu bronzovú a železnú. Z tejto doby pochádzajú hradiská, ktoré plnili ochrannú a strážnu funkciu. Niektoré sa ešte stále dajú nájsť vo Velebite, ako aj niektoré prehistorické pohrebiská. Ďalšia tabuľa opisuje starovek, keď rímske légie dobyli východné pobrežie Jadranského mora. V tejto dobe vzniklo aj antické obchodné mesto Argyruntum, na ktorého ruinách vznikol dnešný Starigrad-Paklenica. Toto antické mesto ale neskôr, pádom Rímskej ríše zaniklo. Posledná tabuľa, ktorú stretáme, sa venuje stredoveku a novoveku. Vtedy prišli do Dalmácie Chorváti a v 13. – 14. storočí bol aj znova osídlený Starigrad-Paklenica. Vznikla už spomínaná veža „Večka kula“, ktorú môžeme vidieť aj z cesty, kde bicyklujeme.

Popod Velebit

Cesta ďalej pokračuje terénom vhodným už len na crossový alebo horský bicykel. Dôvodom ale nie je jej náročnosť, je ľahká, bez prevýšení, ale trasa nie je spevnená. Miestami štrková, miestami z rozbitých kameňov.

Okolo nás je pastva pre oči, nádherné okolie, pod nami vidíme krásne modré more, nad nami rozsiahle hory. Je vidno nielen Veľkú Paklenicu (Velika Paklenica), pred nami ale vystupuje kaňon Malej Paklenice. Hoci prevažne celé leto je tu sucho, tráva i stromy okolo nás prekvapivo hrajú príjemnou farbou čerstvej zelene. Veľmi zaujímavé sú aj staré osady, na úpätí hory, cez ktoré prechádzame (Skiljići, Dadići, Jurline, Jusupi, Jukići, Bucići a Kneževići). Časť domov je v nich ešte obývaná a ponúkajú tradičné chorvátske špeciality, ako pálenku (rakija) alebo sušené figy. Tu hore ale už býva málo ľudí, väčšina je bližšie pri pobreží a pri ceste. Vľavo, keď sa pozeráme smerom dole k moru, vidíme v diaľke strechy apartmánov mestečka Seline.

Cez Seline

Takto prídeme až k usadlosti Reljan (Reljani). Z nej zídeme dole na hlavnú cestu, do civilizácie. Nepokračujeme zatiaľ ďalej v ceste na Modrič, podľa plánu, ale rozhodneme sa ísť ešte do mestečka Seline. Chceme si pozrieť pláž Pisak, najväčšiu prírodnú pláž v okolí. Ideme po hlavnej ceste, ale nie je veľa áut. Vďaka tomu nám neujde malý kostolík Sveti Marko pri ceste, veľmi zaujímavá stavba.

Aby sme sa tu cítili ako doma na Slovensku, stretáme pri pláži Pisak autobus s nápisom „Mestská autobusová doprava Trenčín“. Žeby si si „páni autobusári“ z Trenčína spravili služobnú dovolenku?

Pláž Pisak môžme naozaj odporúčať. Pekná, prírodná, kamienková pláž, vhodná pre ľudí, ktorí nemajú radi umelé piesočnaté. Pri pláži sú odstavené loďky a je odtiaľto vidieť na architektonicky zaujímavý Maslenický diaľničný most. Žiaľ, nepodarilo sa mi odfotiť jeho oblúk, ktorý je jeden z najväčších na svete.

Modrič

Keď si oddýchneme a zjeme pár nájdených fíg, vraciame sa hlavnou cestou späť, kde sme zišli z Reljani. Ideme ešte kúsok po hlavnej ceste, no onedlho sa už znova napájame na cyklotrasu, vedúcu hore nad cestou, vystlanú štrkom a kamienkami. Opäť bicyklujeme na úpätí hory, more je pod nami. Je čo vychutnávať a na čo sa pozerať. Takto prídeme až do dedinky Modrič, kde si môžeme pozrieť vežu, z doby vládnutia cisára Justiniána.

Pokračujeme ďalej horskou cestou, trochu stúpame. Chceme si ešte k záveru nášho výletu pozrieť jaskyňu Modrič špilja. Informácie o nej sa dajú zistiť aj vďaka informačnej tabuli. Do jaskyne vstup umožnený nie je, ale aj z kvapľovej časti, ktorá je sprístupnená, je vidieť, že vnútro jaskyne môže byť veľmi pekné. Žiaľ, výzdoba sprístupnenej časti je zničená. Kvaple sú podlamované, ľudia si ich očividne berú na pamiatku, nemysliac, čo ostane po nich.

Späť do Starigradu-Paklenice sa vraciame tou istou cestou, ako sme prišli sem. Hoci je tento výlet krátky, je veľmi pekný, bohatý nielen na nové poznatky o kraji, ale aj na prekrásnu prírodu.

Fotogaléria k článku

+13 ďalších fotiek