Cyklotúra

Zimno-jarná jazda cez Nízke Beskydy

19.04.12
Osláviť voľbu novej vlády cykloturistickou emigráciou za hranice? Nezvyčajne teplé počasie konca zimy nás ťahá prevetrať dvojkolesových tátošov a voľba padá na poľsko-slovenské pohraničie. Keďže k dispozícii mám len požičaný trekingový bicykel, snažím sa cestičky pospájať tak, aby sme sa mohli zdržiavať na spevnených cestách a nepokúšať to s blatom. A ako to celé dopadlo? Voľby jednoznačne a náš výlet? Pre niekoho možno nočná mora, pre nás kopa zábavy.

Trasa

Gaboltov – Kurov, Kurovské sedlo (Przełęcz Tylicka) – Muszynka – Tylicz – Izby – Stawisza – Hańczowa – Wysowa – sedlo Cigeľka – Cigeľka – Gaboltov

Vyrážame

Ráno parkujeme pred obecným úradom v Gaboltove. Že mi to tu je nejaké známe? Jasnééé, veď sme tu boli pred zimou pri túre na Busov! Tentokrát však z kufra vyťahujeme bicykle, naťahujeme prilby a chystáme sa pokoriť hraničný prechod k severným susedom vyzbrojení termoskou s čajom. Na ulici sa síce povaľujú zvyšky snehu, no to nás predsa nemôže nijako odradiť. Okolo požiarnej zbrojnice prejdeme k rieke a plánujeme použiť skratku do Kurova. Neviem, či pochybili mapovači, alebo môj zrak, no cesta rozhodne nevyzerá spevnene a už vôbec nie asfaltovo.

Plní entuziazmu nachádzame neexistujúci most, takže prvou prekážkou dnešného dňa sa stáva brodenie Kamenca. Voda síce nie je vysoko, no názov potoka je jednoznačný, takže nakoniec namiesto elegantného prejazdu skúšam nohami teplotu vody. Bicykel je umytý, môžeme pokračovať. Slniečko sa tu do svahu veľmi neopiera, takže snehu je stále súvislo. Hladké pneumatiky nemajú absolútne žiadnu šancu, takže dávame cykloturistike doslovný význam a pekne turisticky ideme do kopca pešo. Míňame kríž aj neďalekú kaplnku a pri ďalšom kríži si dávame výhľadovú pauzu, kde by sme konečne už mohli aj nasadnúť. V traktorovej stope sa prederieme až na cestu vedúcu do Kurovského sedla (Przełęcz Tylicka). Verte, či neverte, za celý svoj turistický život som sa tak netešil, že vidím asfaltku...

Trampoty sme hodili za krk a o poznanie veselší vyrážame v ústrety stúpaniu k hranici. V zákrutách postupne zhadzujeme oblečenie a nahadzujeme čoraz ľahší prevod. Jazdiť bicyklom do práce je predsa len trochu iná kávička a takto po zime naháňať výškové metre nie je žiadne medolízanie. Sporadicky nás obiehajú autá s bardejovskými značkami a lyžami na streche. Poľské stredisko majú predsa bližšie, tak prečo aj nie...

Poľsko

V Kurovskom sedle (Przełęcz Tylicka) si dávame krátku pauzičku a povinnú fotozastávku pri snehových mantineloch do výšky 2,5 metra. Zdá sa, že dnes ešte bude veselo. Čaká nás zjazd do Muszynky, pri ktorom na vlastné ruky zisťujem, že kalendárne je ešte naozaj zima. Spomaleným tempom zakotvíme pri drevenom kostolíku, kde objektívne zhodnocujeme, že na severnej strane hrebeňa je ešte bielej periny požehnane. Cesta je ale suchá, relatívne kvalitná, takže nám nič nebráni pokračovať. V Tyliczi sa zastavujeme pri minerálnom prameni, moderne stráženom kamerovým systémom. Celkovo tu vidieť prísun peňazí. Zrekonštruovaná škola, drevené ihrisko, samá novostavba, aj drevená cerkva má očividne dobrého gazdu.

Na križovatke zahneme doprava a scenéria sa opakuje. Dreveničky, murované domčeky, občas nejaký ten „cimerfraj“, kaplnky, kríže a všetky tie krásy vidieka, ktoré možno obdivovať. Pri azúrovo modrom kríži trochu s nevôľou sledujeme panelovú cestu, po ktorej by sme mali pokračovať. Slnkom vyhriata časť je na tom dobre, no akonáhle sme v tieni stromov, podkladom sa stáva odpluhovaný ľad. Teplota len kúsok nad nulou, slabá vrstvička vody, občas sneh a do toho autami vyjazdené koľaje. Kombinácia vhodná tak ledva na kvalitnú turistickú obuv, nie na úzke a hladké pneumatiky. S eleganciou sebe vlastnou ale napredujeme, hlavným mottom sa stáva „hlavne plynule, plynule a v stúpaní len jemnučko a hlavne nezastaviť“. Posledné metre však musíme kapitulovať a do sedla znova tlačíme. Aspoň si môžeme poobzerať lyžiarske stredisko v Krynici.

Na vrchole stúpania znova osedlávam Hatatitlu a jemným manévrovaním sa v čvachtajúcom snehu spúšťame až do osady Izby. Megalomanský hotel hlása na bráne, že je zatvorené a bude aj celý rok 2012. Z dreveničky vybieha priateľský havkáč a pridáva sa k nám na kúsok cesty. Mali sme síce možnosti voľby návratu cez sedlo do Fričky, ale čas máme dobrý. Pôvodný plán bol neďaleký kostolík a potom lesnými cestami do osady Ropki, no sneh je dobrý radca a tak sa držíme osvedčeného asfaltu a poslušne klesáme dolinou. Na drevenom moste fotíme následky minuloročných povodní, ktoré voda zanechala na koryte. O kúsok nižšie voda mosty vzala, takže už stihli vybudovať betónovú náhradu. Pomedzi sporadické domčeky schádzame až do Śnietnice, kde si v slnkom vyhriatej autobusovej zastávke doprajeme obed. Dosiahli sme najsevernejší bod nášho putovania a čo je horšie, čaká nás znova stúpanie.

Návrat na juh

Ideme však len kúsok a musíme zastaviť. Rozvodnený potok, pahýle stromov a po krátkom obzeraní a vypočutí typického plesknutia je všetko jasné ako facka. Sme v kráľovstve bobra. Nemôžeme tu však stráviť celý deň a tak kvalitnou asfaltkou pomaličky naberáme metre, obzeráme množstvo novostavieb aj architektonicky dominantný kostol. Pod kolesami pribúdajú kamene, drieme šotolinu, až skončíme medzi stromami na snehu. Opakovanie je matka múdrosti, takže s citom pedálujeme a vychádzame na druhej strane lesíka na križovatke pri osade Ropki. Kamenistá, blatom zanesená cesta a na krajnici seriózne smerové tabule. Trochu komický pohľad, no nezvyčajne veľké množstvo áut v počte 4 kusy ma presviedča, že zbytočné možno nebudú. Vchádzame do Hanczowej, no križovatku preletíme rovno, smerom k vežičkám dreveného kostolíka. Zopár povinných fotiek v svetle pomaly klesajúceho Slnka a už znova trielime po hlavnej ceste na juhovýchod.

Stále tá istá scenéria, dreveničky, kríže, gazdovia, wolne pokoje. Po ľavej strane sa otvára výhľad na obrovský hotelový komplex miestneho sanatória. Znova obdivujeme kostolíky a do mysle sa mi pri toľkom počte vnára pomenovanie z predošlého výjazdu do tohto kraja: drevené smetie. Turizmus však aj tu, takmer na konci sveta (aspoň toho poľského) prekvitá naplno a sortiment obchodov a služieb mi vyráža dych. Obzerám sa až natoľko, že prehliadneme odbočku a spamätám sa až pri poslednom dedinskom dome. Zvezieme sa teda kúsok nadol a prudko zatáčame na síce odpluhovanú no zasneženú cestu. Stúpanie je naším zradcom a tak musíme znova nacvičovať cykloturistiku. Pluh odbočil ku kaplnke pod Jaworom, ktorú pre dnešok musíme oželieť.

Čas pokročil a vyhliadka na haldy snehu na hraničnom hrebeni nás núti držať sa vyšliapanej cestičky. Párkrát to ešte skúsim posediačky, no terén je nekompromisný a je jasné, že až nahor to budeme musieť potlačiť. Pred nami vidno skupinku starších ženičiek, ako sa vláčia s taškami. Namáhavo hltáme metre, no nedarí sa nám ich dobehnúť. Asi sa tiež ponáhľajú z nákupov za hranicami domov. Po útrapách sa konečne stretneme v prístrešku v sedle Cigeľka. Ženičky nemajú nákupy, ale „turistickú výbavu“ a pýtajú sa nás na to, kam majú ísť ďalej. Odbrucha strieľajú názvy blízkych aj vzdialených dedín a vrcholov s otázkou, kade sa tam ide. Snáď trafili aspoň domov, my sa pokúšame o zjazd do Cigeľky. Zjazd by to bol, ak by sme mali lyže. S bicyklami je to v mokrom snehu vyše kolien skôr prenos. Na hornom konci si nasadíme galusky odvahy a po ľadom pokrytej ceste sa za povzbudzovania miestnej mladiny prebojujeme až k autobusovej zastávke. Krátky olovrant a po deja-vu s cukríkmi sa môžeme vybrať k autu do Gaboltova. Naštartovaní vidinou skorého návratu a nadopovaní jedlom trháme rýchlostný rekord dnešnej jazdy. Prejazd osady v Petrovej je zážitkom nielen pre oči, ale aj pre nos. Dokonca ani reťaz na bicykli to nevydržala a odpadla... Expresný servis a tých pár metrov k volebnej miestnosti sa už viac-menej doplazíme zotrvačnosťou.

Bicykle nesú jasné známky znečistenia, takže do kufra nemôžu. Hráme sa na Pata a Mata (podobnosť s menami Paľa a Maťa je rozhodne náhodná) a rozkladáme nosiče na strechu. Trvá nám to akosi pridlho, okolo zatiaľ prechádzajú ľudia, členovia komisie si vyšli na cigaretku a starenka nám(?) rozpráva o všetkých predošlých premiéroch a ich vplyve na výšku dôchodku. Slnko nad krajinou už takmer zapadlo, takže dupneme na naftový pedál a ideme si domov splniť občiansku povinnosť, veď dnešná emigrácia bol len taký žart…


 
 
Najnovšie články autora
 
MTB Ranná Jahodná - okruh z Bankova Niektoré cyklistické trasy sú pre lokálnych ľudí natoľko prefláknuté, že je až škoda o nich písať na web. Ale čo má robiť chudák … » celý článok 13/04/17 Palo "Axel" Gomboš Volovské vrchy
MTB Humenné – Kyjov – Vihorlat – Nežabec – Stakčín Cyklistické hrebeňovky sú korunou horského bicyklovania. Putovanie z jedného konca na druhý, výhľady, hlboké doliny a veľké stúpania. Vihorlatské vrchy sú jedným z pohorí, ktoré sa takouto trasou môžu popýšiť. Preto som sa jedného slnečného dňa vydal s partiou kamarátov spoznať čaro hlbokých lesov na sopečných skalách. 30/03/17 Palo "Axel" Gomboš Vihorlatské vrchy
MTB Slanské single zo Slivníka Jedného pekného letného dňa som dostal pozvánku, aká sa neodmieta. Môj bývalý kolega dovolenkoval na podhorí Slanských vrchov a počas voľna preskúmal a prečistil staré poľovnícke chodníky tak, aby sa po nich dalo jazdiť aj bicyklom. A vraj sa mám dostaviť na trochu objavnej cykloturistiky... 09/02/17 Palo "Axel" Gomboš Slanské vrchy
Najnovšie články na titulke
 
Cyklotúra Cyklochodník Trstená – Suchá Hora a späť s deťmi Jednou z novších cyklotrás na Slovensku je v regióne Oravy cyklochodník vedúci z Trstenej k poľským hraniciam. Po tom, ako sme pomerne dobre … » celý článok 15/11/18 Jana Bílešová Skorušinské vrchy
MTB Z Bratislavy do Senice cez Malé Karpaty Už jen pár dní bude trvat, než se z naší tříčlenné rodiny stane čtyřčlenná a vím, že tento rok už se na kole nepodívám dál než do práce. Takže si beru na konci srpna celodenní pondělní volno a přemýšlím, kam vyjet. Přestože jsem si po horských výletech říkal, že Vysočina by stačila, už dlouho mě lákaly Malé Karpaty. Našel jsem vhodné vlaky, vhodnou trasu a krátce po šesté už stál na brněnském nádraží. Mám rád ten pocit, kdy ostatní jdou do práce a mně čeká den v přírodě za parádního počasí. Do mraveniště na hlavním brněnském nádraží se vrátím až pozdě večer. 08/11/18 Zdenek Meitner Malé Karpaty, Záhorie
Túra Náučné chodníky NP Poloniny – minisprievodca 2 Náučné chodníky na území Bukovských vrchov nám umožňujú navštíviť lokality, kam nevedie značkovaný turistický chodník. Ponúkajú možnosť vystúpiť na ďalšie vrcholy, pozrieť si vzácne prírodné rezervácie a spoznať dejiny výnimočného územia. Bohužiaľ, sú turistami zriedkavo navštevované. Možno preto, že nie všetci o nich vedia. V druhej časti predstavujem náučné chodníky južnej časti Bukovských vrchov. 02/11/18 Beata Okulińska Zaujímavosti

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Zimno-jarná jazda cez Nízke Beskydy 19/04/12 07:43 2 príspevky
Fakty
  • Pohoria
    • Nízke Beskydy (Beskid Niski): Ondavská vrchovina a Busov
  • Počet dní
    • 1
  • Trasa
  • Nadmorská výška
    • max: 740 m n. m.
    • min: 420 m n. m.
  • Prevýšenia
    • stúpanie: 900 m
    • klesanie: 900 m
  • Vzdialenosť
    • 55 km
  • Náročnosť
    • 3
  • Ročné obdobie
    • zima
  • Dátum túry
    • 10.03.2012
  • Štart trasy
    • šírka: 49.36513 ° SŠ
      dĺžka: 21.14243 ° VD
      » Mapa
  • Koniec trasy
    • šírka: 49.36513 ° SŠ
      dĺžka: 21.14243 ° VD
      » Mapa
  • Voda
    • obce
  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • trekový alebo horský bicykel
  • Doplňujúce súbory
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.

0.67