Trasa

Vajnory – Jurský Šúr – Vajnory

V prvú krásnu slnečnú májovú nedeľu mi bol pridelený detský kočík s najmladším členom našej trojgeneračnej dvojdomácnosti. Vykročila som z bratislavskej mestskej časti Vajnory Jurskou cestou, ktorá kedysi končila železničným priecestím Kujovičovo. Prestavbou železničnej trate Bratislava - Žilina boli všetky priecestia nahradené nadjazdmi, podjazdmi alebo boli zrušené. Kujovičovo bolo zrušené a Vajnorčania dostali ako darček 2,5 km dlhú rekreačnú cestu. Využívajú ju cyklisti, korčuliari a detváky na všetkých typoch samoobslužných dopravných prostriedkov, nechýbajú ani detské kočíky.

Vajnorský bežecký klub

Pri Račianskom potoku odbočím doprava na poľný chodník, potok mám po pravej ruke a nestačím sa čudovať, ako sa rozvinula vegetácia za niekoľko posledných aprílových teplých dní. Živo je aj v korunách stromov, vtáčiky trilkujú a miešajúce sa vône stromov a kríkov sú omamné. Pri sútoku Šúrskeho kanála a Račianskeho potoka sa chodník stáča doľava a ďalej pokračuje po pravom brehu Šúrskeho kanála. Na druhej strane kanála okom zavadím o opustenú motorovú kosačku. Asi mám halucinácie. Kto a načo by kosil trávu na poľnom chodníku pri kanáli? O chvíľku oproti mne zaregistrujem opäť kosačku, tentokrát aj s koscom. Nechápem a preto, keď sa míňame, koscu oslovím. A záhada je vyriešená. Je to člen Vajnorského bežeckého klubu. Tento klub si vzal za svoje vyznačiť v teréne a udržiavať 7 km dlhú bežeckú trasu Okolo troch mostov (Na Jurskej ceste, pri vstupe do Šúru a na ceste z Vajnôr do Čiernej Vody). No pekné, poteším sa. Aspoň sa s kočíkom nemusím trápiť cez vysokú trávu. Táto iniciatíva prospeje nielen bežcom, ale aj cyklistom a vodičom detských kočíkov.

NPR Šúr

Pokračujem cez mostík ponad Šúrsky kanál, pristavím sa pri tabuľke, označujúcej vstup do NPR Šúr. A trochu z jeho histórie zacitujem z Wikipédie:

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Šúr je ojedinelým prírodným úkazom so zvláštnym spôsobom vzniku. Vznikol zhruba pred desaťtisíc rokmi, v priehlbni pozdĺž východných svahov Malých Karpát. Táto priehlbina vznikla tektonickou činnosťou a napĺňala sa vodou, pritekajúcou z malokarpatských svahov a Dunaja. Vzniklo tak obrovské, no veľmi plytké jazero, ktoré sa napĺňalo nielen vodou, ale postupne sa zanášalo aj štrkom, pieskom a hlinou. V plytkej vode sa darilo rastlinám, ktoré postupne odumierali a usadzovali sa na dne. Tlením sa z nich vytvárala rašelina. Tak postupne vznikol Šúr, nepriechodný močiar, pokrytý stromami a iným rastlinstvom, v priebehu roka často zaliaty vodou. V tomto období siahal od Bratislavy po Modru a Bernolákovo. Močariny tvorili prirodzenú zásobáreň zveriny a vtáctva pre obyvateľov okolitých obcí. Zároveň tvorili aj rezervoár pitnej vody, ale keďže boli prekážkou pre rozširovanie poľnohospodárskych plôch, už v stredoveku sa usilovali o ich vysušovanie. To sa však dialo iba v malom a Šúru to podstatnejšie neublížilo.

V roku 1896 prekopali cez Šúr kanál, ktorý prispel k podstatnému zníženiu hladiny jeho vôd. Kanál sa však po čase zaniesol a voda stúpla na pôvodnú výšku. Napriek úsiliu o jeho záchranu vznikol v roku 1929 vládny projekt na úplnú likvidáciu Jurského Šúra. Kvôli hospodárskej kríze bol pozastavený, ale už v rokoch 1941 - 1943 bol vykopaný ďalší kanál, ktorý odviedol vody z pritekajúcich potokov. Šúr takmer úplne vyschol. Začalo sa dariť požiarom.

Až v roku 1952 sa ochranárom podarilo dosiahnuť, že rezervácia bola Vyhláškou Povereníctva školstva, vied a umení vyhlásená za chránené územie. Šúr si to skutočne zaslúžil. Veď v súčasnosti predstavuje najväčší zvyšok vysokokmenného barinato-slatinného lesa, pričom je pravdepodobne posledným a jediným pôvodným biotopom – životným priestorom jelšového lesa tohto typu v strednej Európe.

Projekt LIFE a Ramsarský dohovor

V rokoch 2003 - 2007 sa uskutočnil projekt za pomoci EÚ s environmentálnym programom LIFE: Obnova vodného režimu v NPR Šúr. Jeho hlavným cieľom bola obnova vodného režimu v rezervácii a dosiahnutie priaznivého stavu vzácnych mokraďových spoločenstiev slatinského jelšového lesa.

V súčasnosti Šúr patrí do zoznamu medzinárodne významných mokradí podľa Ramsarského dohovoru. Územie je zapísané do súvislej európskej sústavy chránených území NATURA 2000.

Panónsky háj

Pokračujem cez Panónsky háj, ktorý je západnou okrajovou časťou samotného Šúru, ďalej okolo malej drevenej kaplnky, ktorú si každý na prvýkrát pomýli s búdou na odkladanie náradia. Pravidelne v nej svieti sviečka, takže má opateru. Kúsok ďalej je záhradkárska osada Háj. A človeka hneď napadne kacírska myšlienka: Ako sa sem dostala? Kto tu povolil stavať? Prejdem popod stĺpy vysokého napätia a ďalej okolo Biologickej stanice Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Základom stanice sú budovy miestneho vojenského tábora, obývaného politickými väzňami, ktorí v rokoch 1941 - 1943 kopali Šúrsky kanál. Po chvíľke mám po ľavej ruke Šúrsky rybník. Krásne miesto vhodné aj na piknik. Rybník je jedným z regulátorov výšky hladiny vody v samotnom Šúre. Má možnosť vodu vypúšťať podľa výšky hladiny rybníka.

Cez popísané miesta vedie aj náučný chodník Prírodné klenoty Šúru. Dnes som z neho prešla iba tri zastavenia.

Okáň hruškový

Kúsok ďalej dvojica mladíkov pripravuje statív na fotenie na cestičke, ktorá sa mi nevidí až tak veľmi fotogenická. Následne ma zastavia a upozornia na predmet svojho záujmu, nádherného obrovského motýľa sediaceho na steble trávy. Rozpätie krídiel viac ako desať centimetrov, pestré farby. Fotografiu som pripojila. Je to najväčší stredoeurópsky motýľ, je aktívny hlavne v noci. Aha, tak preto neuletel. Chlapci mali z toho nálezu naozaj veľkú radosť. Tešila som sa s nimi.

Malý Šúrsky rybník

Krásnou alejou po ľavom brehu kanála sa dostanem k druhému rybníku, ktorý pracovne nazývame Malý Šúrsky rybník. Veľmi radi ho majú rybári, nazývajú ho Rybársky revír Panónsky háj. Tu si urobíme pauzu na trávičke. Pozorujeme pestrú spleť návštevníkov. Pohľad na hodinky jasne hovorí, že už nás doma čaká nejaká dobrota. Vrátime sa k mostíku nad kanálom a pôvodnou cestou späť do Vajnôr. Drobec polovicu cesty prespal a druhú polovicu kukal spokojne okolo seba.

Keď Šúr zamrzne

Ešte pridám "arktickú" skúsenosť zo Šúru. Keď teploty dlhodobo klesali poriadne pod nulu, absolvovali sme magickú vychádzku zamrznutým Šúrom. Dostali sme sa na miesta, kam sa nedá kvôli bažinám. Išli sme stále “rovno za nosom”. Prechádzka po ľadovej ploche, pod ktorou bol zakliaty šúrsky mikrosvet, bola čarovná. Orientovali sme sa podľa slnka, ktoré presvecovalo odlistené zimné koruny a dávalo tomuto miestu nadpozemské magično. Stáli sme a pozerali sme sa okolo seba a žiadnym slovkom sme nerušili bežne nedostupnú nádheru. Z ľadu trčala trstina, spadnuté stromy, kmene starých jelší, zoschnutá tráva. Pod ľadom boli rôzne rastliny. Ľad bol krásne priehľadný, akoby sme kráčali po skle. So zvyšujúcou sa teplotou sa pre nás bežných smrteľníkov srdce Šúru zavrelo minimálne do ďalšej zimy.

Záver

Po cestách a chodníkoch v Šúre sa dá bezpečne bicyklovať na trekovom bicykli. V teplejšom období je potrebný repelent, komárov je tu neúrekom. Preto sem chodíme najmä na jar. Inokedy preletíme tak, aby nás nedostihli.

Fotogaléria k článku

+17 ďalších fotiek