Trasa

Bratislava hlavná stanica – Nový most – Dunajská hrádza – hraničný prechod Petržalka/Berg – cykloodpočívadlo Berg – Kittsee – Pama – Gattendorf – Zurndorf – Nickelsdorf - Deutsch Jahrndorf – Zeiselhof – Dlhé oráčiny - Lúčne polia – Rusovce – Rusovecké jazero - Dunajská hrádza – Prístavný most – Starý most – Nový most - Bratislava hlavná stanica

Staré mesto - Pama

Cestu z bratislavskej hlavnej stanice až po obec Pama som popísal v článku Trojmedzie Rakúsko-Maďarsko-Slovensko. Zdá sa mi zbytočné opakovať sa. Popísanú trasu v článku opustíme tesne pred Pamou. Prejdeme cez železničné priecestie a pokračujeme ďalej cez obec vyznačenou cyklotrasou.

Samotná Pama (alebo aj Bijelo Selo) má pohnutú históriu. Niekedy po tureckých vojnách výrazne poklesol počet obyvateľov, ktorý neskôr stúpol vďaka príchodu Chorvátov (preto sa používa aj názov Bijelo Selo). Preto sú tu pomerne rozšírené chorvátske kultúrne zvyky (napr. omše). Počas maďarizácie musela obec od roku 1898 používať názov Mosonkörtvélyes. V rokoch 1920 a 1921 sa tak ako zvyšok Burgenlandu stala súčasťou Maďarska. Roku 1921 sa vďaka Trianonskej mierovej zmluve a Saintgermanskej zmluve obec opäť stala súčasťou Rakúska. Okolie obce Pama je využívané na poľnohospodárske účely, lesy sú takmer vyklčované. Časť územia sa využíva na ochranu dropa veľkého. Prekľučkujeme cez obec a to doslova, vyznačený chodník je vedený bočnými uličkami.

Pama - Gattendorf

Z Pamy pokračujeme primknutí k železničnej trati po asfaltovej ceste vyhradenej pre cyklistov. Asfaltka je natiahnutá ako podľa pravítka, z jednej strany vysoký násyp železnice a z druhej strany príjemný lesík, ktorý lemuje polia. Zhruba v polovici cesty medzi obcami sa nachádza pri potoku malé odpočívadlo. Tesne pred Gattendorfom je dosť veľká cyklokrižovatka. Nepôjdeme však do obce, ale odbočíme popod železničný most.

Gattendorf - Zurndorf

Pri Gattendorfe opúšťame železničnú trať a meníme ju za riečku Leitha. Leitha (Litava) je rieka dlhá cca 180 km, vytvorená je sútokom riečok Schwarza a Pitten. Časť Leithy tvorí hranicu medzi Dolným Rakúskom a Burgenlandom a do roku 1921 aj hranicu medzi Rakúskom a Maďarskom.

Asfaltový cyklochodník vedie v miernych zákrutách kopírujúc tok Litavy s možnosťou zastaviť sa a posedieť na pripravených odpočívadlách. Striedajú sa zvyšky lesa a polia. Tesne pred Zurndorfom pred mostom ponad Litavu sa nachádza odpočívadlo aj s malou plážou. Kto má chuť omočiť nohy, nech sa páči.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Zurndorf - Nickelsdorf

Cesta cez Zurndorf je trocha náročnejšia na orientáciu, ale v zásade sa zablúdiť nedá. Vedie od mosta ponad Litavu do stredu obce až po hlavnú cestu. Pokračujeme po nej smerom na Nickelsdorf. Na oboch stranách cesty sú vyznačené pruhy pre cyklistov. Jednoduchá alternatíva, ako aspoň opticky oddeliť autá od cyklistov. Pri posledných domoch obce odbočíme opäť na cyklochodník, ktorý vedie miernym stúpaním až k železničnej stanici. Vrchol mierneho stúpania nám ponúka aj aké-také výhľady do krajiny. Čo sme nastúpali, hneď aj zjazdíme dole. Cesta vedie opäť popri železničnej trati, ktorú ale skôr tušíme. Dokonale ju zakrýva vegetácia. Tak ako sa blížime k Nickelsdorfu, ustupujú polia na úkor lesov. Už sa nedá vravieť o zvyškoch, ale o súvislom lese. Dnes už tradične nezavítame až do Nickelsdorfu. Pri železničnom priecestí si vyberáme cestu smer Deutsch Jahrndorf.

Nickelsdorf - Deutsch Jahrndorf

Úmorné teplo vymenil chládok lesa. Cesta vedie cez les s názvom Söllnerwald. Bohužiaľ treba zvýšiť pozornosť, lebo na tejto snáď najvýchodnejšej spojnici obcí v Rakúsku sa premávajú okrem cyklistov aj autá. Opäť križujeme rieku Litava (Leitha), ktorá o nejaký ten kilometer vchádza do Maďarska, aby sa tam vliala do Mošoňského Dunaja. Les končí, prekonávane ešte dva umelé kanále a vchádzame do Nemeckých Jaroviec (Deutsch Jahrndorf). Deutsch Jahrndorf je najvýchodnejšia obec Rakúska. V minulosti patrila, ako takmer celý Burgenland, Maďarsku. V súčasnosti sa tu maďarsky už takmer nerozpráva.

Pozoruhodnosti: pútnická kaplnka Marie Zeiselhof, stĺp venovaný obetiam moru, kríž venovaný obetiam cholery, katolícky a evanjelický kostol. Názov dediny sa v historických časoch veľakrát menil, napríklad: Geud, Ceud či Jerendorf. V dedinke sa nachádza pevnostný kostol pochádzajúci zo stredoveku, v roku 1738 kostol rozšírili a zrekonštruovali do barokového štýlu. Stál v ňom takmer meter vysoký podstavec oltárnej sviatosti, ktorý dnes patrí bazilike v Győry. V roku 1855 boli nájdené a vykopané historické keltské mince.

Deutsch Jahrndorf - Rusovce

Nemecké Jarovce máme za chrbtom a po novovybudovanej cykloasfaltke, ktorá vedie súbežne so štátnou cestou ideme až do osady Zeiselhof. Tu nastáva adrenalínový orientačný bod. Na pravej strane cesty sa nachádza už Slovensko a tabuľa označujúca vtáčiu rezerváciu. Netreba sa báť a popri tabuli je treba ísť po sotva znateľnom chodníčku. Chodníček v remízke sa postupne mení na poľnú cestu. Poľná cesta vyúsťuje do bývalej asfaltovej pohraničiarskej signálky. Pokračujeme ďalej cez Dlhé pole ponad diaľnicu až do Rusoviec.

Rusovce

Rusovce majú bohatú a slávnu históriu. Najstaršie osídlenie v okolí Rusoviec pochádza zo staršej doby bronzovej (2200 - 1600 pred n. l.). V rímskej dobe tu stála pevnosť a osada Gerulata. Bola súčasťou opevneného systému Limes Romanus chrániaceho rímsku ríšu pred útokmi barbarských kmeňov. Slovanské osídlenie tu vyrástlo v 8. - 9. storočí. Prví uhorskí panovníci sem osadili Rusov, ako strážcov dôležitej cestnej trasy spájajúcej Uhorsko s Rakúskom. Podľa nich dostali Rusovce maďarské pomenovanie Oroszvar (Ruský hrad). Nemecký názov obce Karlburg sa objavuje v roku 1365. V období feudalizmu Rusovce mali niekoľkých vlastníkov: Tompekovci (15 storočie), Zičiovci (1646 – 1872), veľkostatkár Hugo Henckel (1872 -1906). Poslednými vlastníkmi boli Elemír Lóňaj a jeho manželka Štefánia (vdova po Rudolfovi Habsburgovi, následníkovi trónu). Obyvateľstvo Rusoviec prešlo veľmi zaujímavým vývojom. V 16. a 17. storočí boli do Rusoviec presídlení Chorváti. V 18. storočí prišli Nemci, najmä evanjelici. Národnostné zloženie obyvateľstva Rusoviec malo prevažne nemecko-chorvátsky charakter. Po rozpade rakúsko-uhorskej monarchie 1918 pripadli Rusovce k Maďarsku. Súčasťou Maďarska zostali aj po skončení 2. svetovej vojny. K Československu boli pripojené až na základe uznesenia mierovej konferencie konanej v Paríži 10. 2. 1947.

Rusovce - Bratislava

Prechádzame okrajom Rusoviec cyklochodníkom až na Dunajskú magistrálu, Bratislavčania trasu volajú jednoducho "hrádza". Teraz nás čaká pohodlná cesta po Dunajskej magistrále. Po širokej kvalitnej ceste prúdi množstvo cyklistov. Prechádzame okolo Rusoveckého jazera, kde sa vždy dá výborne okúpať. Podľa chuti v naturálnom odeve alebo aj v plavkách. Cyklomagistrála nás dovedie popod Prístavný most, most Apolo, Starý most opäť až k Novému mostu, kde sa napojíme na našu raňajšiu trasu a dôjdeme opäť až na železničnú stanicu.

Záver

Popisovaná cyklotúra je vhodná pre trekové bicykle, pri troške opatrnosti sa dá absolvovať aj na cestnom stroji (cca 1 km poľnej cesty pri Zeiselhofe). Občerstviť sa dá pohodlne na hraničnom prechode Petržalka/Berg v bufete, na cykloodpočívadle v Bergu je pitná voda. Samozrejme na Dunajskej magistrále je množstvo bufetov s dobrým výberom. Mapový podklad pre celú trasu je na tomto odkaze.

Zdroje informácii:
www.wikipedia.sk
www.bratislava-rusovce.sk

Fotogaléria k článku

+33 ďalších fotiek