Cyklotúra: Okolo Vranovskej priehrady

Cyklotúra Okolo Vranovskej priehrady

21. 6. 2012

Ešte keď som kedysi bývala v Brne, počúvala som na Vranovskú priehradu, alebo ako domáci hovoria – „moravský Jadran“ - samé chvály. Z Brna to bolo na skok, priehrada je obkolesená krásnou prírodou s fúrou rekreačných možností, k tomu pamiatky... Veľa bývalých kolegov a kamarátov sem často jazdilo. A tak teraz, hoci už bývam v Bratislave, povedala som si, že by nebolo zlé sa na Vranov konečne pozrieť.

Do tejto oblasti sa vyberáme koncom apríla počas predĺženého víkendu. Hlavný stan si rozkladáme v meste Znojmo, vzdialenom cca 20 km od Vranova nad Dyjí. Máme totiž v pláne viac cyklotúr, a práve zo Znojma sa črtá najviac možností. Za miesto prvého výletu si ale volíme okolie Vranovskej priehrady. Keďže sa plánujeme venovať počas nášho výletovania aj geocachingu, volíme na presun do Vranova nad Dyjí auto a až odtiaľ začíname cyklotúru.

Trasa

Vranov nad Dyjí – Lančov – hrad Cornštejn – Bítov – hrad Bítov – Chvalatice – Zálesí – Helenin Dvůr – Vranovská priehrada, kemp – Vranov nad Dyjí (čiastočný popis trasy tiež tu)

Už príchod do Vranova nad Dyjí má humorný podtón – cesta zo Znojma je len mierne zvlnená, pri veternom mlyne v dedine Lesná sa smejem, že kde to my ideme bicyklovať, keď je naokolo takmer rovná placka. Keď tu zrazu jedna serpentína dole, druhá serpentína, vyšokovaná pozerám, ako klesáme dole do zárezu krajiny, kde ako keby na dne kaňona leží mestečko Vranov nad Dyjí. Rieka Dyje si našla peknú cestičku krajinou, avšak jej tok od Vranova nad Dyjí až po hrad Bítov zmenila v 30-tych rokoch 20. storočia stavba Vranovskej priehrady. Cieľom bolo zamedziť častým záplavám, vyrobiť nejakú elektrickú energiu a popri tom sa pridružilo aj rekreačné využitie priehrady. Tá patrí medzi najteplejšie priehrady v ČR, vďaka čomu ju bratia spoza hraníc prezývajú aj „moravský Jadran“.

Vranov nad Dyjí - Cornštejn

Priamo vo Vranove nad Dyjí sa nad riekou sa týči barokový zámok, národná kultúrna pamiatka, ktorého návštevu ale odkladáme na inokedy, keďže plán je dlhý ako toaletný papier a času málo. Okrem toho všetky pamiatky fungujú ešte v mimosezónnom režime. Auto nechávame v centre mestečka a niečo okolo pol jedenástej vyrážame po cyklotrase smerom na Lančov. To, čo sme klesli do mesta, musíme teraz prácne vyšľapať. Po prvej zákrute sa odpája iná cyklotrasa smerom k priehradnému múru a ku kempu, tade sa večer vrátime. Pár zafunení a sme hore. Po počiatočnom stúpaní má už trasa pohodový charakter. Vedie síce cestou, ktorá je aj pre autá, ale premávka je len mierna. Prefrčíme cez Lančov a úzkou rozbitou asfaltkou sa po pár kilometroch dostávame k zrúcanine hradu Cornštejn, ktorý stojí na parádnom výbežku obkolesený z troch strán Vranovskou priehradou.

Tu sa sezóna ešte nezačala, a tak je hrad zavretý. Trochu nadávame, že tým pádom prichádzame o možnosť obzrieť si ho zblízka a spolu s nami frfle aj pár ďalších ľudí, ale nenarobíme s tým nič. Pekné teplé dni a predĺžený víkend neznamená automaticky aj otvorený hrad, hoci záujemcov o prehliadku by bolo neúrekom. Prejdeme sa aspoň okolo hradu, a potom si vybiehame aj na kopec neďaleko, z ktorého je pekný výhľad nielen na hrad, ale aj na priehradu. Celkom vítam pauzu, keďže tridsiatkové teploty v apríli mi pohodu na bicykli neprinášajú.

Kúsok od hradu smerom na západ sa vyberáme pre kešku. Tá nás privedie na ďalšie nádherné výhľadové miesto nad priehradou, z ktorého opäť vidíme aj na Cornštejn. Veľmi príjemné miesto. Na druhom brehu priehrady je chatová osada a pláž, byť tam, hneď sa šupnem do ľadovej vody.

Na Bítov!

Po pauze pokračujeme krátkym zjazdom k priehrade a k mostu, cez ktorý prechádzame smerom na Bítov. Keďže je už poobede, rozhodujeme sa pre neskorý obed v neďalekej chate. Hoci nás prilákala ceduľou s ponukou rôznych druhov rýb, aj tu je ešte pred sezónou a majú len makrelu. Ale neprekáža. Pripravená je výborne, tak dobre upečenú rybu som už dávno nejedla.

Do Bítova je potrebné si trošku zamakať do kopca. V tomto úpeku mi to ide ťažko, ani pauza na jedlo nepomohla. Asi mám slabý úpal. Inak história dediny Bítov je zaujímavá. Pôvodná dedina bola zatopená pri stavbe priehrady a súčasná bola postavená v jednotnom štýle podľa projektu pražského architekta J. V. Říhu. Jednotný štýl je na dedine vidieť aj dnes. Ku hradu sú to ešte 2 km, my si cestou robíme zachádzku na Hvězdičku, skalnú vyvýšeninu nad zátokou Horka a bítovským kempom. Výhľad je opäť parádny. Od Hvězdičky mierime k Rumburakovi. Rumburak je rozhľadňa na pol ceste k hradu Bítov, s pridruženou reštauráciou a obrovskou sochou havrana, na ktorého sa Rumburak počas dňa tak rád menil. Hore však ísť nestíhame, ešte chceme dať predsa hrad Bítov.

Keďže sa cestou venujeme zbieraniu indícií pre veľmi peknú ale dlhú hradnú multikešku, tak na samotný hrad prichádzame až niečo pred štvrtou. V apríli je otvorený len do 16.00 h, tak si stíhame pozrieť akurát tak nádvorie. Je to škoda, lebo ponuka je pestrá a celkom by ma lákala napríklad najväčšia zbierka vypchatých psov na svete, ktorou sa hrad Bítov pýši. Neznesiteľné teploty začal trochu zrážať vietor, ktorý nám predstavuje aspoň ďalšiu hradnú zaujímavosť, viditeľnú, resp. najmä počuteľnú počas veterných dní – „bítovské kohúty“ alebo aj Ailove harfy. Tieto útvary sú rozmiestnené na streche južného paláca a pochádzajú z romantickej prestavby z 19. storočia. Počas vetra vyludzujú veľmi zvláštny zvuk podobný organu. Možnosť vypočuť si tieto zvuky je úžasná. Určite odporúčam. Keška nás povodí po celom blízkom aj ďalekom okolí hradu, takže ho opúšťame až po šiestej.

Okruh sa uzatvára

Pokračujeme po hlavnej ceste smerom na Chvalatice zvlneným terénom. Slnko bude pomaly zapadať. Rozhodujeme sa ešte pre jeden zjazd až ku priehrade, do Chvalatickej zátoky. Západ slnka si tak vychutnávame na skalnom výbežku uprostred priehrady. Parádička. Nasleduje návrat hore kopcom do Chvalatíc, a potom už len podupeme do pedálov po hlavnej cez Zálesí až k odbočke, vedúcej ku kempu pri priehrade. Zjazd ku kempu je odmenou za celým dňom. Pri vode sme za šera, už len obídeme kemp a cez most postavený v 90-tych rokoch sa dostávame ku priehradnému múru, kde celý deň zakončujeme pivkom v bufete. Letná atmosféra prímorského strediska tu je už teraz. Ešte záverečný zjazd do Vranova nad Dyjí a okruh sa uzatvára. Zajtra budeme spoznávať Znojmo.

Cyklotúra bola prevedená 28. 4. 2012. Terén pre naše kolesá bol prevažne asfaltový, sem-tam sme na našich odbočkách za keškami narazili na lesné cesty. Prešli sme cca 50 km s celkovým prevýšením 900 m. V teréne sme sa orientovali aj vďaka tlačenému sprievodcovi „Morava a Slezsko – cykloprůvodce“, kde je okrem popísanej trasy aj priložená mapa.