Cyklotúra

Vodná nádrž Šance a trojmedzie PL-CZ-SK

16.08.12
Tohtoročný cyrilo-metodský predĺžený víkend si určite všetci pamätáme najmä vďaka mimoriadne vysokým teplotám, ktorým sme museli prispôsobiť svoje outdoorové aktivity. Aj naše každoročné stretnutie s priateľmi v rámci akcie Kysucké vrcholy sme podriadili stanovenému cieľu: zajazdiť si, nedostať úpal, dodržiavať pitný (alebo pivný) režim a voľné poobedia venovať teoretickej príprave, čo v našom prípade bolo sledovanie dojazdov etáp Tour de France.

Penzión Mária v Korni nám poskytuje útočisko už šiesty rok, takže sa tu cítime skoro ako doma. Na raňajky nám dievčatá pečú čerstvé koláče a obedo/večere bývajú podľa nášho výberu často nezdravé, nakoľko po zdolaní nejakých tých kilometrov máme dojem, že priveľa zdravých vecí by nám mohlo uškodiť, a tak potom papkáme bryndzáky s pravou bryndzou z miestneho zdroja, čiernohorské rezne alebo aspoň vyprážaný syr s dvojitou tatarkou a opekanými zemiakmi. K tomu nejaké to pivko a v telke Peter Sagan víťaziaci špurtom, na aký zatiaľ ešte iba poctivo trénujeme. A potom ani neprekáža, že vonku je aj podvečer 35 stupňov v tieni. No a aby nebolo iba pri teórii a neskromnej konzumácii, tak pridáme aj nejaké cyklokilometre.

Cyklistiku sme tento rok orientovali za kopčekmi, prvú v oblasti Moravsko-sliezskych Beskýd a druhú v Jablunkovskom medzihorí.

I. trasa

Staré Hamry - Jamník - Masarykovo údolí - Visalaje - Ježánky - Tešíňoky - priehrada Šance - Ostravice - priehrada Šance - Staré Hamry (kombinácia častí cyklotrás číslo 416 a 6113)

Z minulých ročníkov máme natrénovanú obľúbenú trasu z Korne do obce Bíla a ďalej na Staré Hamry. Teraz Staré Hamry označíme ako štartovacie miesto dúfajúc, že blízka vodná nádrž Šance nám poskytne ten správny relax v tieni a možno sa aj okúpeme.

Moravsko-sliezske Beskydy sú dobrou voľbou pre veľmi veľa druhov aktivít v zime či v lete. Najvyšší vrch Lysá hora s nadmorskou výškou 1323 metrov sa nedá pomýliť vďaka televíznemu vysielaču na jeho vrchole. Obec Bílá je známe lyžiarske centrom. Aj v lete je tu stále pestrý program pre peších, cyklistov, či detváky. Na oficiálnej webovej stránke má v záhlaví citát z veršov Petra Bezruče: "Jsme v horách, to k žití jsou dány ty hory….". A keď sledujeme množstvo ponúkaných aktivít, tak toto heslo nápĺňajú v prospech všetkých prichádzajúcich.

Nemáme mapu, tak zastavujeme pri údolnej stanici lanovky, dostaneme všetko potrebné. Na moje prekvapenie bezplatné mapy majú aj vrstevnice, takže je možné lepšie zhodnotiť trasu a smer. Cyklotrasy sú čiarkované a pešie majú plné značenie. A načo to tu vlastne opakujem? No tvorcovia našich trás to zatiaľ nemajú úplne zažité, resp skratky aj po peších značkách považujú za úplne vhodné a my potom…, ale nepredbiehajme.

Staré Hamry, Masarykovo údolie, Visalaje

Autá parkujeme v obci Staré Hamry. Pokukujeme po oranžovej žeravej lopte na oblohe, ktorá sa nám smeje a smeje a pýta sa, či naozaj máme chuť sa spotiť ešte skôr, ako nasadneme na bicykel. Zahriakneme ju. Upevníme taštičky, fľaše s vodou a plní radostného očakávania vyrážame. Okolo priehrady Šance vedie z pravej strany cesta vhodná pre bicykle, z ľavej je hlavná cesta do Frýdku-Místku. Máme na tvárach úsmev, veď aké nástrahy by nás už mohli čakať alebo prekvapiť pri jazde okolo priehrady?

Po niekoľkých metroch klesanie, ktoré si preložím ako klesanie k vodnej hladine, začne cesta stúpať a stúpať a stúpať. Po pár kilometroch sme na Jamníku, smerovník doprava na Grúň a rovno k priehrade. My volíme smer rovno, robíme dobre a ďalej sa potíme. Cesta je prekrásna, akurát trochu zvlnená, také milé "brtky" ako vlnovku nazýva jeden z nás. Brtky nás dovedú do Masarykovho údolia. Tu je križovatka viacerých možných smerov. Prečo sa toto údolie volá Masarykovo, zatiaľ neviem. Stĺp je datovaný rokom 1928, kedy tu ešte nebola priehrada a údolie mohlo mať úplne iný charakter. Tu si zvolíme smer Visalaje s možným prechodom k ďalšej vodnej nádrži Morávka. Cesta zasa stúpa do kopca. Strojca tejto odbočky na záludnú otázku už spotenej manželky: "Prečo tá cesta zasa ide do kopca?", odpovedá veľmi múdro: "No lebo ten potok oproti ide dolu kopcom." Musíme uznať, že je to tak. Spomínaný potok sa volá Řečice a vytvára krásne scenérie aj vďaka okolitým stromom. Pri rázcestníku Tešíňoky ideme vľavo a po chvíľke strácame asfaltový povrch. Cesta je podmytá dažďami predchádzajúcich dní, zastavíme sa pri studničke osviežiť a ďalej radšej tlačíme. Prechádzame okrajom prírodnej pamiatky Obidová, ktorá predstavuje najcennejšie beskydské rašelinové lúky. Okolo je aj čučoriedie, znižuje nám priemerku, ale chládoček je fajn a tak pauzujeme. Na Visalaje dôjdeme, dáme si tu radlera a čerstvý langoš. Morávku necháme na inokedy, určite by sme nestihli dnešný dojazd Tour.

"Skratkou" k priehrade Šance

Rada starších (rozumej mužská časť) húta nad mapou. Majú našu plnú dôveru. Tuším si zabudli okuliare a vrstevnice zjavne ignorujú. Našli "skratku" po zelenej turistickej značke, vraj iba kúsok a bude to pekný okruh cez Bílý Kříž. Nerepceme a sledujeme ukazovák určujúci smer "Tam!" Hneď to vyzerá na tlačenie, tak tlačíme. Oprotiidúci si nás uznanlivo prezerajú, ani toto si správne nevysvetlíme. Tak po chvíľke už nestačí tlačiť, ale je treba niesť: No a čo, nezvládneme? Veď aj Sagan zvládne. S pribúdajúcimi metrami sa usmievame menej a dokonca sa kacírsky pýtame, koho to bol ….. nápad? Keď konečne vynesieme bicykle na nejakú akože polospevnenú cestu, jedna z nás má odtrhnutú podrážku na tretre, jej drahý má na to pripravenú reakciu. "A ty nevieš, že tie tretry sú určené na bicyklovanie a nie na chodenie?". No nezabili by ste ho? Tentokrát to ešte prežil.

Chvíľku oddychujeme, zbierame čučoriedky a fotíme Lysú horu v pozadí. Za chvíľku nájdeme asfaltku, správna odbočka po pár metroch vľavo nám padla na slepú škvrnu, dnes sa nám nedarí, alebo že by to bolo tým teplom? Krásne euforicky asfaltkou zbehneme tam, kde sme už dnes boli a kam sme teraz nesmerovali. Tak Bílý Kříž nebude. No čo už, však je tu všade krásne. V Masarykovom údolí pokračujeme ďalej k priehradnému múru Šance. Chvíľami sa nám otvára výhľad na priehradu a ako sa zatáčame v diaľke je aj druhý najvyšší vrch Smrk (1276 m n. m.). Priehrada vznikla v rokoch 1964 - 69 na hornom toku rieky Ostravice, je zásobárňou pitnej vody pre celé Ostravsko a preto je tu kúpanie zakázané. V rovnomennej obci Ostravice zájdeme do krčmy a popísanými brtkami sa potom vrátime opäť do Starých Hámrov. Tu je aj začiatok náučného chodníka na Bílý Kříž. Veď bude aj nabudúce.

Spolu sme prešli 46 km, najnižší bod 512 m n. m. a najvyšší 830 m n. m., prevýšenie som narátala čosi vyše 900 m. Po návrate na ubykácie máme pri televízii pocit, že presne vieme, ako sa tí cyklisti na Tour cítia. Sagan vyhrá etapu a oslavujeme, jeho aj naše výkony.

II. trasa

Mosty u Jablunkova - Hrčava - Trojmedzie - Hrčava - Chata Girová - Chata Studeničné - Mosty u Jablunkova

Hrčava, Trojmedzie

Parkovisko na bývalom hraničnom priechode Svrčinovec/Mosty u Jablunkova je ideálny štart pre dnešnú údajne úplne oddychovú trasu lesom, aby sme sa neunavili pred poobednou grilovačkou. Sme v časti Západných Beskýd, ktoré majú názov Jablunkovské medzihorie. Mosty u Jablunkova sú obľúbeným lyžiarskym centrom najmä pre bežkárov. Hneď odbočujeme doprava miernym stúpaním krásnou lesnou cestou s výborným povrchom. Jahôdky pri ceste postup spomaľujú. Vzduch je po nočnom daždi príjemne vlhký a voňavý, tak ignorujeme teplotu, ktorá aj dnes utešene stúpa. V duchu si hovorím, že dnes sa určite nejakými skratkami nedám napáliť.

Príjemne zvlneným terénom a pár brtkami sa dostaneme do osady Hrčava, kedysi bola súčasťou neďalekej poľskej obce Jaworzynky. Je tu pekný drevený kostolík Cyrila a Metoda z roku 1936 a samozrejme krčma. Sme v oblasti, kde sa stretávajú hranice troch krajín - Moravy, Poľska a Slovenska. Trojicu najbližších obcí tvoria - Hrčava, Jaworzynka a slovenské Čierne. K trojmedziu je to na skok, možno 2 kilometre. V strži koryta potôčika - hlbokej 8 m a širokej 34 m - sa nachádza bod trojmedzia a je stredom kružnice opísanej vrcholom rovnoramenného trojuholníka. Vrcholy trojuholníka tvoria 240 cm vysoké žulové monolity. Pri ich stavbe boli do podstavcov dňa 22. 6. 1995 v kovových obaloch vložené pamätné dokumenty - rôzne listiny, vtedajšie noviny a mince.

Chata Girová, Chata Studeničné

Vrátime sa do Hrčavy a spúšťame sa späť smerom na Mosty. Rázcestník Markov spomína posledného zastreleného vlka v tejto lokalite v roku 1914, ponúka nám Chatu Girová vzdialenú 2 km s prevýšením 180 metrov. Ani nám nedôjde, že to bude asi dosť prudké stúpanie. Prvá časť je idylická po makadame, ale s peknými výhľadmi. Potom prituhuje a aj slniečko pekne pripeká. No dobre, tak s pravdou von, opäť tlačíme a nesieme bicykle cez korene a kamene po úzkej ceste pre peších. Fučím a už sa nepýtam, kto to vymyslel. Po 2 km sme na Chate Girová pod rovnomenným kopcom, kam už ale nestúpame. Na chate radlerujeme. Ani nezazerám, veď je tu tak krásne, alebo že by som si už zvykla?

Po chvíľke oddychu pokračujeme turistickou značkou k Chate Studeničné. Tie výhľady, rôznorodosť terénu, sem-tam jahôdky, krásna idyla ruka v ruke s bicyklom, ktorý vediem vedľa seba ako neposedné dieťa. Keď nedám pozor, hneď by niekam odbehol. Studeničné je tiež výborná zastávka, môžem odporučiť všetkým hladným aj smädným. Poľskej servírke v pohode zaplatíte aj eurami. Po pauze hurá asfaltka, zaslúžený zjazd k ceste Mosty - Hrčava má možno 4 km a je to ozajstná lahôdka. Zbehneme až na parkovisko za chvíľku, sme pekne prevetraní vetríkom. Túto trasu sme išli už niekoľkokrát a pokračovali sme od Trojmedzia cez Jaworzynku a Bukovec do Jablunkova a ďalej do Mostov u Jablunkova. Je to veľmi pekný okruh. Môžete vyskúšať.

Trasa merala 26 km, najnižší bod 490 m n. m., najvyšší bod 760 m n. m., prevýšenie 600 m.

Záver

Dnes som vám nepriniesla žiadny parádny zaujímavý okruh. Len som vám chcela trošku priblížiť miesta hneď za hranicami, kam sa oplatí vybehnúť na bicykel. Trasu si už každý na mape nájde a aj podľa toho, koľko bude práve stupňov v tieni. A dám si ešte jedno predsavzatie, že trasy pred nástupom skontrolujem, nakoľko rozlíšiť čiarkovanú a plnú čiaru na mape určite hravo zvládnem. A páni, bicykel budúci rok určite nenosím!


 
 
Najnovšie články autora
 
Recenzia Príbehy vrchov Dnes by som vám rada predstavila pomerne čerstvú publikáciu z vydavateľstva DAJAMA Príbehy vrchov, ktorej autorom je Marián Grebáč. Kto si v … » celý článok 12/12/18 Daniela Mäkká Mapy a knihy
Recenzia Od hradu k hradu – 2. diel Keď vytiahnem z knižnice akúkoľvek knižku o hradoch a zámkoch, malý Kubko je hneď pripravený na spoločné čítanie. A tak kúpa 2. dielu knižky Od hradu k hradu z edície po Slovensku od vydavateľstva Dajama nebola žiadna náhoda. V pravom hornom rohu má ikonku turistu aj cyklistu. Nápad spojiť pre hradomilov do jedného celku dva rôzne hrady, zrúcaniny či ruiny, je zaujímavý nielen návštevou stavieb voňajúcich históriou, no zároveň aj možnosťou absolvovať pešiu túru či zabrať do pedálov bicykla. 19/09/18 Daniela Mäkká Mapy a knihy
Recenzia Najkrajšie cyklookruhy 2. diel Poznáte už dlhšie moju slabosť na knižky, mapy, atlasy a ďalšie tlačoviny voňajúce novotou. Do kníhkupectva chodím najradšej sama a nikdy neodídem naprázdno. Neobídem stojany s turistickými knižkami. Všetko nové si prezriem a vždy nájdem dôvod na kúpu. Naposledy som si moju cykloturistickú knižnicu obohatila o druhý diel Najkrajších cyklookruhov od vydavateľstva Dajama. V knižnici mám samozrejme aj prvý. 21/06/18 Daniela Mäkká Mapy a knihy
Najnovšie články na titulke
 
MTB Čiernohuzec - cyklookruh z Levoče Tiché Levočské vrchy predstavujú vďaka dobrým cestám a mimoriadne zaujímavým lokalitám ideálny priestor pre atraktívnu cykloturistiku. Na … » celý článok dnes Karol Mizla Levočské vrchy
Recenzia Bridgedale Stormsock – nepremokavé cykloponožky Jesenné obdobie nemusí znamenať koniec cyklosezóny, ak sa cyklista dobre vystrojí. Pokiaľ sa vám však nechce kupovať nové tretry, máte v zásade dve možnosti, ako ochrániť nohy pred chladom a vodou. Jednou sú nepremokavé návleky, druhou nepremokavé ponožky. Druhú menovanú možnosť som vyskúšal s ponožkami Bridgedale Stormsock v strednej hrubej verzii. včera Ľubomír Mäkký Obutie
Reportáž Namiesto ostnatého drôtu voľný pohyb ľudí aj zvierat Pred tridsiatimi rokmi padla Železná opona, ktorá nás oddeľovala od slobodného západu. Na celom úseku železnej opony v rámci ČSSR zomrelo podľa Ústavu pamäti národa 280 civilných obyvateľov. Na slovenskej časti opony bolo pri pokuse o prechod hranice smerom na západ usmrtených 42 osôb zastrelením, elektrickým prúdom, výbuchom mín, roztrhaním psami a inými zákrokmi príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti a Pohraničnej stráže. Dnes je režim na hranici absolútne opačný. Vzhľadom na minulosť týchto miest sa v nich zachovala viac alebo menej neporušená príroda, do ktorej sa chodí na túry, cyklotúry či len obyčajné vychádzky. Navyše, s voľným prekračovaním hranice, o ktorej niekedy v poli ani nevieme, kde presne je, a v tej chvíli to ani nie je dôležité. 17/11/19 Soňa Mäkká Publicistika

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Vodná nádrž Šance a trojmedzie PL-CZ-SK 22/08/12 12:34 4 príspevky
Fakty
  • Pohoria
    • Západné Beskydy: Moravsko-sliezske Beskydy a Jablunkovské medzihorie
  • Počet dní
    • 2
  • Nadmorská výška
    • max: 490 m n. m.
    • min: 830 m n. m.
  • Prevýšenia
    • stúpanie: 1500 m
    • klesanie: 1500 m
  • Vzdialenosť
    • 72 km
  • Náročnosť
    • 3
  • Ročné obdobie
    • leto
  • Dátum túry
    • 05.07.2012
  • Štart trasy
    • šírka: 49.47316 ° SŠ
      dĺžka: 18.44188 ° VD
      » Mapa
  • Koniec trasy
    • šírka: 49.47316 ° SŠ
      dĺžka: 18.44188 ° VD
      » Mapa
  • Nocovanie
    • Korňa (penzión Mária)
  • Voda
    • chaty a obce po trase
  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • horský bicykel
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.

0.77