Cyklotúra

Cez sedlá Priehyba a Čertovica

23.08.12
Celým rokom 2012 sa vinie na Hikingu akcia „10 rokov – 10 stretnutí na vrcholoch“. V sobotu 28. 7. 2012 sa uskutočnilo stretnutie na Veľkej Vápenici. Už dávno ma lákalo uskutočniť prechod aspoň dvoch sediel v Nízkych Tatrách na cestnom bicykli. Rozhodol som sa teda uskutočniť svoj plán práve v deň výstupu na Veľkú Vápenicu.

Trasa

Heľpa – Nižné Dolinky – dolina Krivuľa – sedlo Priehyba – Driečna dolina – Ráztoky – dolina Ipoltica – Čierny Váh – Svarín – Kráľova Lehota – Malužiná – Nižná Boca – Vyšná Boca – Čertovica – Mýto pod Ďumbierom – Bystrá – Podbrezová

Heľpa – sedlo Priehyba

Dostať sa z Bratislavy do Heľpy vlakom a ešte k tomu aj mať ako batožinu bicykel v rozumnom čase je prakticky nemožné. Expedíciu som preto začal už deň dopredu. Prepravil som sa preto v piatok z Bratislavy do Brezna, kde som prespal.

Sobotné ráno v Brezne neveštilo nič dobré. Hmla a chlad nahlodávali moje odhodlanie vyraziť bicyklom už z Brezna. Nasadol som preto na vlak a odviezol som sa pohodlne pár kilometrov do Heľpy. Bola to dobrá voľba. Stačilo pár výškových metrov a Heľpa ma privítala jasnou oblohou. Hmla ostala visieť niekde v Brezne. Nasadol som na bicykel a poďho nájsť nejaký obchod s poživňou. Vyzbrojený slušivou zelenou igelitkou s proviantom, prevesenou cez barany som hľadal miestečko na raňajky. Opustil som Heľpu a asfaltovou cestou sa vydal dolinou Krivuľa. Predo mnou sa trúsili priaznivci Hikingu, smerujúci po vlastných rovnakým smerom. Hlad ma už poriadne kváril a vhodné miesto nie a nie nájsť. Konečne. Prameň kyselky bolo to pravé miesto. Pokiaľ som hodoval, tak sa pri mne zastavovali postupne pešiaci, ktorí smerovali tiež do sedla Priehyba. Samotnú cestu do sedla som popisoval v staršom článku a nebudem sa jej podrobnejšie venovať. Za tie dva roky čo som tadeto naposledy prechádzal bicyklom, sa toho veľa nezmenilo. Snáď iba cesta je v horšom stave a pribudli holoruby. Slniečko začalo riadne pripekať. Šliapať na cestnom bicykli vzhľadom k iným prevodom oproti MTB-éčku, do Priehyby je veru riadna zaberačka. Postupne som spotreboval skoro celú zásobu vody (3 litre v Camelbaku + záložná fľaša na ráme). Prišla však posledná serpentína a konečne som bol na vrchole sedla vo výške 1190 m n. m.

Sedlo Priehyba – Kráľova Lehota

Napriek pomerne skorej hodine, trištvrte na desať, bolo v sedle Priehyba viac ako živo. Hikingáči sa miesili s náhodnými turistami a do toho aj nejakí cyklisti. Na moje sklamanie cyklisti mali namierené tam, odkiaľ som prišiel. Už mi asi bolo súdené pokračovať samému. Asfaltka sa strácala hneď za sedlom v prudkom klesaní. Povrch je opravený, ba priam nový, ale ešte po zime je na ňom posypový materiál vyhrnutý do stredu a na okraje. Bicykel sa okamžite rozbehol strmo do doliny zvanej Driečna. Ruky ma boleli od brzdových páčiek. Našťastie pri horárni Ráztoky sa sklon cesty umravní a nie je potrebné intenzívne brzdiť.

V doline Ráztoky, pri pozornom sledovaní vidno aj pozostatky Považskej (Čiernovážskej) lesnej železnice (PLŽ). PLŽ bola jedna z veľkých lesných železníc na Slovensku. Vlaky zvážali drevnú hmotu z celej oblasti Čierneho Váhu a dodnes sú jej zvyšky ľahko rozpoznateľné v teréne. V mnohých miestach dnešné cesty vedú po telese železničky. PLŽ dobre slúžila medzi rokmi 1921 až 1972. Dnes zub času a vandalstvo devastuje aj posledné pamiatky na slávnu úzkokoľajku.

Vrch doliny Ipoltica má pre cyklistu takú zvláštnosť. Vedú ňou dve viac-menej súbežné asfaltky. Raritou je, že sú jednosmerné. Z pohľadu cyklistu schádzajúceho z Priehyby je správna tá čo vedie po pravej strane. Táto cesta má síce horší povrch, ale zas vedie v trase PLŽ. Cesty sa opäť spájajú až v osade Čierny Váh.

V Čiernom Váhu nastal čas na prehliadku lesníckeho cintorínu a nachádza sa tu aj malé múzeum PLŽ. Bohužiaľ nevedel som zistiť či je vôbec funkčné. Zrejme asi nie, keď v strede najväčšej turistickej sezóny neprejavovalo žiadny život. Čierny Váh je aj križovatkou cykloturistických trás. Množstvo cyklistov naznačovalo, že sú aj hojne využívané. Stretol som tri skupiny cudzincov čítajúce asi po 20 členov.

Cesta ďalej pokračuje popri údolnej nádrži prečerpávacej vodnej elektrárne Čierny Váh. Veru, už sa skončilo vozenie a občas bolo potrebné aj do pedálov šliapnuť. 27-kilometrový zjazd sa skončil v Kráľovej Lehote.

Kráľova Lehota – sedlo Čertovica

Cesta sa začína opäť dvíhať. Čakalo ma 19-kilometrové stúpanie na Čertovicu. Našťastie nie až také strmé ako do sedla Priehyba, ale zas treba vystúpať o 152 metrov vyššie. Stúpanie by som charakterizoval v horúčave ako mučenie. Našťastie dnes bola slabšia doprava a hlavne kamióny mali voľno. Nečudo, však trasa vedie po ceste prvej triedy číslo 72. Na druhej strane je zas popri ceste množstvo občerstvovní. Prvú krátku prestávku som si spravil pri dele na podstavci, ktoré pripomína boje v Bocianskej doline z roku 1944.

Hneď za delom sa nachádza stará banícka obec Malužiná. Vznikla ako banská obec hrádockého panstva v druhej polovici 18. storočia, medený hámor tu bol postavený v roku 1771 a zanikol v roku 1860. V obci fungovala aj sklená huta až do roku 1885. V obci je rímskokatolícky kostol Povýšenia sv. Kríža z roku 1816, postavený v klasicistickom slohu a obnovený v roku 1871. Cesta vedia ponad obec po pravej strane.

Cesta naberá väčší sklon a za zákrutou sa objavuje Nižná Boca. Opäť históriou opletené miesto. Nižná Boca vďačí za svoj vznik rudnému bohatstvu. Prvým dokladom o baníctve na Boci je privilégium z roku 1285, v ktorom kráľ Ladislav IV. udeľuje komesovi Bohumírovi právo dolovať a ryžovať zlato v potoku Bocianka. Bocianske baníctvo prežívalo svoj zlatý vek v 14. a 15. storočí, kedy sa ťažili len bohaté a ešte nedotknuté časti ložísk. K intenzívnejšej hlbinnej ťažbe došlo až v 16. storočí, kedy boli otvorené bane na obidvoch stranách údolia, čiže na Kráľovskej Boci i na Svätojánskej Boci. Ťažilo sa v nich zlato a striebro, tiež meď, antimón a železo.

Pre vyznávačov MTB, alebo trekových bicyklov odporúčam v Nižnej Boci odbočiť vľavo a vyhnúť sa frekventovanej ceste číslo 72. Alternatívna trasa cez Strednú Bocu vedie takmer súbežne s hlavnou cestou až do Vyšnej Boce, kde sa štverá na Čertovicu iným údolím.

Cestný bicykel mi však nedovoľuje využiť túto alternatívu a tak sa stále štverám ďalej hore. Zastavujem pri hoteli Barbora, ktorý tróni nad Vyšnou Bocou. Vyšná Boca je malá, pôvodne banícka obec (950 m) na konci Bocianskej doliny pod Čertovicou a Rovnou hoľou. Leží v ochrannom pásme NAPANT-u a je výborným východiskom na túry do Ďumbierskych a Kráľovohoľských Tatier. Dnes má iba 120 obyvateľov.

Sedel som tak pred hotelom Barbora a popíjal kofolu. Nado mnou sa týčil masív Lajštrochu. Smutný pohľad na úplne odlesnené svahy. Snáď po polomoch. Cestu si pamätám ako skrytú v lese. Dávno to už neplatí.

Sedlo Čertovica – Podbrezová

Konečne som na vrchole. Sedlo Čertovica je vo výške 1 232 m n. m. Čertovica je najvyššie položeným sedlom Slovenska, ktorým prechádza cestná spojnica. Pred dvoma týždňami som tu postával ako organizátor Nízkotatranskej stíhačky 2012. Takmer som sa nechal zlákať škvŕkaním v bruchu, ale nakoniec som odolal. Nie som žiadny adrenalínový jazdec, ale nechal som sa zlákať. Po hladkej, krásnej širokej ceste sa bicykel riadne rozbehol. Tachometer atakoval miestami rýchlosti okolo 70 km/h. Brzdy som veru šetril. Rýchlou jazdou som bol za pár minút v ďalšej starej baníckej obci. Jarabá je doložená z roku 1540. Vznikla v 14. storočí ako banská osada, ťažili tu striebro a meď, od 16. – 19. storočia železnú rudu. Už v 15. storočí tu jestvovali 3 huty. Koncom 18. storočia sa namiesto medi začína ťažiť železná ruda. Začiatkom 19. storočia tu vznikli hámre na spracovanie surového železa. Po roku 1804, keď v Hronci postavili druhú vysokú pec, sa výroba železa v Jarabej obmedzila.

V rýchlom slede nasledovalo Mýto pod Ďumbierom a Bystrá. Konča Bystrej som sa konečne zastavil na jedlo. Do vyprahnutého hrdla som vlial pivečko a žalúdok potešil haluškami. Zarazilo ma však, že v haluškovom kraji robia túto pochúťku ako v Mongolsku. Cesto bolo iba z múky, bez zemiakov. Nechápem to. Bol som však ukrutne hladný.

Najedeného ma čakalo už iba posledných pár kilometrov do Podbrezovej. Zrazu sa zablyslo a nebo už chrlilo vodu. Bleskovo som si obliekol prší bundu a zaodel aj batoh. Je však otázne aký zmysel má na bicykli podobná akcia, keď voda strieka na všetky strany od kolies. Pekne vymočený som už znova za slniečka pristál v Podbrezovej na železničnej stanici. Akurát včas, aby som si v miestnej krčme vychutnal víťazstvo Vinokurovova v olympijskej cyklistike.

Záver

Túru môžem len odporúčať. Napriek tomu, že som ju absolvoval na cestnom bicykli, vhodnejší by bol nejaký ľahší tereňák. Najmä oblasť okolo sedla Priehyba je dosť rozbitá a na „žiletke“ hrozí úraz, alebo technický problém. Mapa trasy v Hikeplanneri.

Užitočné odkazy

Malužiná
Nižná Boca
Vyšná Boca
Hotel Barbora
Sedlo Čertovica
Jarabá
Bystrá
Mýto pod Ďumbierom
ŽST Podbrezová


 
 
Najnovšie články autora
 
Recenzia Najkrajšie cyklotrasy-Bratislava a okol. Dostalo sa mi do rúk dielko vydavateľstva Dajama - Najkrajšie cyklotrasy, Bratislava a okolie. Musím priznať, že som ozaj zvedavý. Nie je tak … » celý článok 09/07/14 Ivan Wlachovský Mapy a knihy
Cyklotúra Hrádzou Dunaja Bratislava – Rajka a späť Netypické, relatívne teplé počasie jesene 2013 primälo môjho priateľa Miša na vymyslenie zaujímavej akcie "Vítanie zimného slnovratu". Celý týždeň bolo hmlisto a v podstate dosť hnusne. V deň zimného slnovratu 21. 12. 2013 však zubaté slniečko svietilo od skorého rána. Teplomer ukazoval tak +/- 3 °C. Patrične som sa naobliekal a vyrazil na miesto stretnutia. Neočakával som žiadne davy účastníkov. Nakoniec sme sa zišli traja. 06/02/14 Ivan Wlachovský Podunajsko, Maďarsko
Reportáž 11. narodeniny – stretnutie na Minčole Na HIKING-u sa objavila pozvánka na narodeninové stretnutie. Musím priznať, že na Kubínsku hoľu som sa v lete ešte nikdy nedostal. Doteraz vždy iba v zime a prevažne na zjazdových lyžiach. Cieľ bol teda jasný, otázka znela, že ako. Tú som vyriešil tiež rýchlo. Vedel som, že akcia bude iba na otočku, a tak som pohliadol na bicykel. Teraz, s kým? Pohľad padol na manželku. Vypočula si môj plán a s kľudom Angličana prehlásila, že „samovražda sa dá spáchať aj bezbolestnejšie“. Moji tradiční parťáci boli rozlietaní a na diskusii k pozvánke sa tiež nikto nechytil. Čo už, bude to sólo jazda. 03/08/13 Ivan Wlachovský Hiking akcie
Najnovšie články na titulke
 
Test JetBoil Zip – sada variča a hrnca s výmenníkom Váži to necelých 600 gramov a "vnútri" je takmer 12 litrov horúceho čaju. Čo je to? No predsa kompaktná sada variča, hrnca a malej plynovej … » celý článok 11/09/19 Ľubomír Mäkký Varenie a jedlo
Predstavenie Rock Empire Orbis 2 – ľahký a priestranný stan pre dvoch Nepatrí síce medzi ultraľahké stany, no s hmotnosť pod 3 kg a priestorom pre dvoch nocľažníkov ho pokojne môžeme považovať za ľahký. Navyše ponúka dve priestranné apsidy a svojou dĺžkou poteší dlháňov, lebo keď si doň ľahnete, nemáte pocit, že ste natesno a tvárou lížete stenu. Že je orientovaný aj do stredne náročných podmienok, zas ukazuje prítomnosť kovových prútov. Vyskúšali sme trojsezónny stan Rock Empire Orbis 2 určený na turistiku, cestovanie a vďaka kompaktným rozmerom aj pre cykloturistiku či vodáctvo. 11/09/19 Ľubomír Mäkký Stany a spacie vaky
Cyklotúra Letná CykloKorytnička s deťmi CykloKorytnička vedie po trase bývalej železničky, nazývanej aj Korýtko, ktorá slúžila aj na prepravu návštevníkov kúpeľov v Korytnici. Jej prevádzka bola ukončená po 66 rokoch existencie v roku 1974. Cyklotrasa bola v roku 2001 obnovená najprv od Ružomberka po Liptovskú Osadu, neskôr v roku 2015 až po Korytnicu. Táto obnovená časť bola otvorená pre verejnosť na jar 2016. Vtedy sme po prvýkrát zaregistrovali existenciu tejto cyklotrasy a rozmýšľali, že by sme ju mohli s deťmi navštíviť. Podarilo sa nám to teraz cez leto v rámci dovolenky na Liptove. 05/09/19 Jana Bílešová Nízke Tatry

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Cez sedlá Priehyba a Čertovica 25/08/12 20:35 9 príspevkov
Fakty
  • Pohoria
    • Nízke Tatry, Horehronské podolie
  • Počet dní
    • 1
  • Trasa
  • Nadmorská výška
    • max: 1238 m n. m.
    • min: 458 m n. m.
  • Prevýšenia
    • stúpanie: 1734 m
    • klesanie: 1908 m
  • Vzdialenosť
    • 82 km
  • Náročnosť
    • 4
  • Ročné obdobie
    • leto
  • Dátum túry
    • 28.07.2012
  • Štart trasy
    • šírka: 48.8565 ° SŠ
      dĺžka: 19.959 ° VD
      » Mapa
  • Koniec trasy
    • šírka: 48.81062 ° SŠ
      dĺžka: 19.52296 ° VD
      » Mapa
  • Voda
    • Pramene a obchody počas celej trasy
  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • cestný alebo trekový bicykel
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.

0.66