Cyklotúra

Na Žitný ostrov za Albatrosom

11.10.12
V piatok 17. augusta ráno bol pristavený Albatros 498.104 na 5. perón bratislavskej hlavnej stanice v tradičnom zoskupení vozňov v zostave služobný + salónny a jedálenský vozeň. Uskutočnila sa jazda pre turistov z Anglicka. Cieľovou, respektíve obratovou ŽST bolo Komárno. Mojim cieľom bolo vyfotografovať osobitný vlak a potom sa potúlať bicyklom po Žitnom ostrove.

Trasa

Malá Paka – Čukárska Paka – Trnávka – Blatná na Ostrove – Šuľany – Trstená na ostrove – Baka – vodné dielo Gabčíkovo – Vrakúň – Mliečany – Dunajská Streda

498.104 Albatros

Skôr ako opíšem svoje zážitky z ciest, dovolím si predstaviť rušeň 198.104 Albatros s tendrom 935.2284 prevzali zástupcovia ČSD z výrobného závodu dňa 24. decembra 1954. Od 27. januára 1955 bol evidenčne zaradený do stavu rušňového depa Praha střed. Svoju premiérovú technicko-bezpečnostnú skúšku rušeň absolvoval dňa 18. januára 1955 a už od 27. januára 1955 ho preradili do stavu v depe Žilina. Od 21. mája 1958 potom slúžil v depe Přerov, od 5. júna 1960 v depe Bratislava hlavné, od 4. novembra 1968 v depe Leopoldov, od 3. júla 1970 v depe Nové Zámky a od 22. septembra 1972 opäť v depe Bratislava hlavné, kde už ostal až do svojho vyradenia z prevádzky v roku 1979.

„Albatros“ 498.104 sa ako jeden z troch rušňov radu 498.1 vyhol fyzickej likvidácii a zostal odstavený v Bratislave. Pre muzeálne účely sa ho podarilo oficiálne získať dňa 12. novembra 1985. Začiatkom roku 1990 bol prepravený do RD Vrútky. Na základe iniciatívy nadšencov z RD Bratislava hl. bol rušeň ešte v roku 1990 prepravený z Vrútok naspäť do Bratislavy a bol zverený do starostlivosti zakladajúcich členov terajšieho Albatros klubu.

RegioJetom do Malej Paky

S Albatrosom som sa stretol ráno v Bratislave na hlavnej stanici. Svojim príchodom budil nemalú pozornosť. Veď čo si budeme hovoriť, Albatros patrí k vlajkovým lodiam slovenskej nostalgie. Môj plán bol počkať si ho niekde na trati a urobiť niekoľko obrázkov. Hneď vedľa Albatrosu mi pristavili súpravu vlaku spoločnosti RegioJet, vedenú motorovou jednotkou VT643 Talent. Neostávalo mi nič iné ako naložiť svoj bicykel do vlaku Os4313 a vyraziť. Usadil som sa a rozhliadol. O vlakoch a službách spoločnosti RegioJet som počul za posledný rok množstvo ako kladných tak aj záporných názorov. Ako riadny cestujúci som sa dnes viezol prvýkrát.

Hneď ráno ma zarazilo pri pokladni, že mi pani v pokladni nebola schopná predať lístok pre bicykel. Žeby tie chýry o zlých službách boli pravdivé. Ako sa vraví, nechám sa prekvapiť. Sedel som sa v strede vlaku, hneď vedľa dverí s logom bicykla. Hľadal som nejaký stojan, ale po chvíľke som pochopil, že bicykel treba jednoducho oprieť. Vonku zúrilo sparné leto, v súprave bolo ozaj príjemne. Klimatizácia chladila na ozaj príjemnú teplotu. Cestujúcich tak ako v piatok ráno smerom z Bratislavy - poriedko, ale súprava sa zaplnila tak na 15 – 20 %. Už sa ku mne blížila vkusne oblečená sprievodkyňa, pardon, stewardka (RegioJet má stewardov). Predtým som si ju a jej kolegyňu už všimol, ako do zásobníku vkladali čerstvé noviny. „Mám tu aj bicykel“, oznamujem. Stewardka vytiahla takú veľkú kalkulačku a tá vychrlila lístok za 50 centov. Dobrá cena v porovnaní s konkurenciou. „Malá Paka je zastávka na znamenie, nezabudnite zazvoniť, aby ste sa nepreviezol“, oznámila milá dievčina.

Cesta rýchlo ubiehala. Pozoroval som vynovené staničky a zastávky, ktoré ŽSR revitalizovali s nástupom RegioJetu. Nie celkom chápem kritiku verejnosti tohto počinu. Však máme krásne vynovenú trať. Hádam sa nájdu peniaze aj na ďalšie. Veru vôbec som sa necítil ako na lokálke. Netrvalo dlho a vlak brzdil v Malej Pake. Po vystúpení musím priznať, že napriek prvému dojmu sa prikláňam skôr na stranu kladných hodnotení. Prečo mi nepredali lístok na bicykel v Bratislave som sa zabudol opýtať.

Zamával som Talentu a už aj som sa šinul pred Malú Paku. Krásne miesto na fotenie. No problém. Teleobjektív som nechal doma na stole. Dočkal som sa 498.104 na čele osobitného vlaku si to majestátne prebafkal popred môj objektív. Rýchlo som sadol na bicykel a premiestnil sa za zastávku Malá Paka. Práve včas aby som stihol prechod požiarneho vlaku na čele s T478.1201.

Malá Paka – Čukárska Paka - Trnávka

Hneď za zastávkou Malá Paka je málo frekventovaná asfaltka, ktorou som sa vybral za dobrodružstvom. Príjemná jazda po rovine ma po pár kilometroch priviedla do Čukárskej Paky. Popri kostole som zabočil doľava smer Trnávka. Podľa mapy tam vedie spevnená cesta, predpokladal som, že asfaltová. Tisíckrát som si povedal, že experimentovať cestným bicyklom po neznámych trasách sa nevypláca. Tisíckrát som to porušil. Asfalt sa postupne zmenil na zlý asfalt a nakoniec na tankodrom. Iba jeden defekt... Pre krosové bicykle, ale pohodička. Precvičený výmenou duše som už po dobrej ceste došiel do malebnej obce Trnávka. Trnávka leží v centrálnej časti Žitného ostrova na jeho staršom štvrtohornom jadre. Odlesnený rovinný chotár tvoria mladé treťohorné štrky a piesky kolárovskej formácie, na ktorých je mocná vrstva dunajských uloženín, na povrchu miestami pokrovy viatych pieskov. Má černozemné pôdy. Pred obecným úradom, v malom obchode, som schladil vnútornosti mokom a pustil sa ďalej.

Trnávka – Blatná na Ostrove – Šuľany

Cesta z Trnávky vedie príjemným stromoradím. Cestou som nestretol žiadne auto, napriek tomu, že ide o cestu bez zákazu vjazdu. Blatná na Ostrove ma privítala zavretou krčmou a zbrusu novým parkom v strede obce. Samotná obec je doložená z roku 1286 ako Sarafia, z roku 1773 Sárosfa, 1927 Blatná na Ostrove; maďarsky Sárosfa. Patrila zemianskym rodinám, v 16. storočí Keméndyovcom, v 17. storočí rodine Földesovcov, ktorá sa neskôr stala majiteľmi celej dediny. V roku 1828 mala 68 domov a 521 obyvateľov Za I. ČSR si obec zachovala poľnohospodársky charakter. V rokoch 1938 - 45 bola obec pripojená k Maďarsku.

Nepatrím medzi nacionalistov, ale tu na mňa iredenta dýchala z každého kúta. Možno to bolo tým novým parčíkom, kde aj informačná tabuľa bola len v maďarskom jazyku. Dlho som sa nezdržiaval a radšej som sa pobral ďalej. Čakal ma relatívne dlhý, podľa mapy nezáživný úsek do obce Šuľany. Žitný ostrov je ale pre cyklistu pekný kraj. Stromoradia, zavlažovacie kanály, občas zajačik. Vždy je na čo pozerať. Cesta okrem krátkeho úseku, je úplne nefrekventovaná. Stretol som iba poľnohospodárov, ktorí išli na polia.

Kataster obce Šuľany sa kedysi rozprestieral na 1620 katastrálnych jutrách, dunajské ostrovy zabezpečili dostatočné množstvo dreva, ovocia a sena. Tento stav trval do r. 1918, vtedy sa Dunaj stal hraničnou riekou. Šuľany pričlenili k Prvej československej republike, ostrovy ostali obci Vojka nad Dunajom.

Šuľany – hrádza prívodného kanála vodného diela – VD Gabčíkovo

Tesne za Šuľanmi sa týči mohutná hrádza prívodného kanála vodného diela Gabčíkovo. Cestička ma doviedla až na korunu hrádze. Hrádza je v týchto miestach už vysoko nad okolitou krajinou. Pohľad krížom cez vodu zobrazuje kontúry vrcholov stromov ŠPR Dunajské luhy. Podo mnou sa rozprestiera obec Trstená na Ostrove.
Obec je doložená z roku 1250 ako Nadast, z roku 1269 ako Nadasd, z roku 1773 ako Nádasd, z roku 1927 ako Trstená na Ostrove; maďarsky Csallóköznádasd. Obec sa spomína z roku 1250. Bola rodovým sídlom zemanov Sághiovcov, Dömköziovcov, v roku 1412 časť patrila bratislavskému mešťanovi Malathovi, v roku 1553 Sághiovcom a Sárköziovcom, koncom 18. storočia sághiovský majetok získala rodina Bartalovcov. V roku 1553 mala obec 2 porty, v roku 1828 mala 71 domov a 519 obyvateľov. V rokoch 1938-45 bola pripojená k Maďarsku.

Cesta po hrádzi ubieha rýchlo, do chrbta sa mi opiera mierny vetrík, ktorý chladí. Posledná obec pred vodným dielom je Baka. Obec je doložená z roku 1264 ako Baka. Osada kráľovských dvorníkov sa spomína z roku 1264, v roku 1445 sa rozdelila na Dolnú a Hornú Baku. V 15. storočí patrila zemianským rodinám. V roku 1828 mala Dolná Baka 77 domov a 555 obyvateľov. Horná Baka mala 56 domov a 399 obyvateľov. Zaoberali sa poľnohospodárstvom a košikárstvom, v 19. storočí tu boli majery Halomszél a Kajtova. Na Dunaji boli lodné mlyny (v roku 1881 ich bolo 28). Za I. ČSR si obec zachovala poľnohospodársky charakter. V rokoch 1938-45 bola Baka pripojená k Maďarsku. Polesie v Bake obhospodaruje 42 dunajských ostrovov.

Vodné dielo Gabčíkovo

Vodné dielo bolo budované od roku 1977, pôvodne ako vodné dielo Gabčíkovo-Nagymaros na základe medzinárodnej zmluvy z roku 1977 a predovšetkým s cieľom zabrániť pravidelným záplavám v tejto oblasti (napr. 1954 a 1965). Maďarsko v máji/novembri roku 1989 jednostranne ukončilo práce na stavbe svojej časti, čím donútilo Česko-Slovensko od novembra 1991 realizovať len časť diela pri Bratislave v pozmenenej podobe. Toto dielo bolo uvedené do prevádzky v októbri 1992, sekundárne časti stavby (elektráreň a podobne) boli uvedené do prevádzky v roku 1996. Odstúpenie Maďarska od zmluvy je (stav: 2008) predmetom dlhoročného medzinárodného právneho sporu medzi Slovenskom (ako dedičom záväzkov po Česko-Slovensku) a Maďarskom.

Plavebné komory

Zabezpečujú preplavovanie plavidiel pri maximálnom rozdiele hladín 21,6 m. Okrem toho slúžia ako jalové výpusty v prípade výpadku Vodnej elektrárne Gabčíkovo z prevádzky a môžu sa použiť pri povodni na prevedenie vody (obtoky 2 x 610 m3.s-1 a haťovou prevádzkou 2 x 1200 m3.s-1). Plnenie a prázdnenie komôr sa uskutočňuje dnom komory pomocou kanálov 4 x 4 m a štrbín v dne komory. Využiteľná dĺžka 275 m, šírka 34 m, priemerná doba plnenia a prázdnenia komory s dvomi vtokmi je 13 minút.

Vodná elektráreň Gabčíkovo

Využíva hydroenergetický potenciál časti Dunaja na výrobu elektrickej energie. Má osadených 8 Kaplanových turbín s jednotlivým výkonom 90 MW, t. j. spolu 720 MW. Prevádzka je priebežná s hladinovou reguláciou s presnosťou ± 15 cm, merané na stupni Čunovo. Hltnosť jednej turbíny je 413 – 636 m3.s-1. Priemer obežného kola 9,3 m, a čas nábehu turbíny je 50 sekúnd.

V bufete povedľa riadiacej veže som sa schuti najedol a napil. Čakala ma posledná etapa cesty.

VD Gabčíkovo – Vrakúň – Dunajská Streda

Dá sa povedať, že tento úsek bol najnepríjemnejší. Vybral som si trasu po hlavnej ceste. Čas ma začal tlačiť a tak neostávalo nič len sa oprieť do pedálov po dosť frekventovanej ceste. Aby to nebolo všetko, tak sa do mňa opieral aj nepríjemný bočný vietor. Podľa Hieplannera síce existuje aj paralelná spevnená cesta, ale nie som tu prvý raz a viem, že tá cesta je pre „žiletku“ nevhodná. Dokonca mám za to, že tam tá cesta, ktorá má viesť pozdĺž zrušenej železničnej vlečky ani neexistuje. Do Dunajskej Stredy som došiel len tak, tak, aby som stihol vlak do Bratislavy.

Užitočné odkazy

Trasa v Hieplaneri
Malá Paka a Čukárska Paka
Trnávka
Blatná na Ostrove
Šulany
Trstená na Ostrove
Baka
VD Gabčíkovo
RegioJet
Albatros
Železničná trať Bratislava Dunajská Streda


 
 
Najnovšie články autora
 
Recenzia Najkrajšie cyklotrasy-Bratislava a okol. Dostalo sa mi do rúk dielko vydavateľstva Dajama - Najkrajšie cyklotrasy, Bratislava a okolie. Musím priznať, že som ozaj zvedavý. Nie je tak … » celý článok 09/07/14 Ivan Wlachovský Mapy a knihy
Cyklotúra Hrádzou Dunaja Bratislava – Rajka a späť Netypické, relatívne teplé počasie jesene 2013 primälo môjho priateľa Miša na vymyslenie zaujímavej akcie "Vítanie zimného slnovratu". Celý týždeň bolo hmlisto a v podstate dosť hnusne. V deň zimného slnovratu 21. 12. 2013 však zubaté slniečko svietilo od skorého rána. Teplomer ukazoval tak +/- 3 °C. Patrične som sa naobliekal a vyrazil na miesto stretnutia. Neočakával som žiadne davy účastníkov. Nakoniec sme sa zišli traja. 06/02/14 Ivan Wlachovský Podunajsko, Maďarsko
Reportáž 11. narodeniny – stretnutie na Minčole Na HIKING-u sa objavila pozvánka na narodeninové stretnutie. Musím priznať, že na Kubínsku hoľu som sa v lete ešte nikdy nedostal. Doteraz vždy iba v zime a prevažne na zjazdových lyžiach. Cieľ bol teda jasný, otázka znela, že ako. Tú som vyriešil tiež rýchlo. Vedel som, že akcia bude iba na otočku, a tak som pohliadol na bicykel. Teraz, s kým? Pohľad padol na manželku. Vypočula si môj plán a s kľudom Angličana prehlásila, že „samovražda sa dá spáchať aj bezbolestnejšie“. Moji tradiční parťáci boli rozlietaní a na diskusii k pozvánke sa tiež nikto nechytil. Čo už, bude to sólo jazda. 03/08/13 Ivan Wlachovský Hiking akcie
Najnovšie články na titulke
 
Rada S rádiostanicami PMR na horách ešte bezpečnejšie S prenosnými rádiostanicami je zábava a sú tiež praktické. Hodia sa ako doplnok voľnočasových aktivít, v pracovnom nasadení, pri … » celý článok 08/11/19 Rudo Madár Bezpečnosť
Recenzia Fjällräven Abisko Lite 1 – ľahký stan pre jedného Pri balení sa na týždňový jesenný prechod naťažko som riešil hmotnosť výstroja a stany, ktoré mám doma, vážili viac, ako by sa mi páčilo. Požičal som si preto ľahký jednomiestny stan Fjällräven Abisko Lite 1. S touto značkou sa nízka hmotnosť väčšinou nespája, skôr naopak, no tento stan je výnimkou. Ide o jednomiestny dvojplášťový stan tunelovej konštrukcie s hmotnosťou pod 1,8 kg. Iste, nájdu sa gramárske špeciály, ktoré sú ešte ľahšie, no úlohu zohralo aj to, že že som išiel do domovského prostredia stanu – na Kungsleden do Švédska. 06/11/19 Ľubomír Mäkký Stany a spacie vaky
Túra Wiktorówky - symbolický cintorín poľských Tatier Ako v našich Tatrách, tak aj v poľskej časti môžeme nájsť pietne miesta venované obetiam, spätým s nepriazňou osudu v horách. Vydáme sa na krátku prechádzku údolím Filipka. Jej pravá odnož, Dolina Złota, nás dovedie ku kostolu so symbolickým cintorínom. Výšľap si obohatíme piknikom na veľkej lúke Rusinowa Polana s “bacówkou” a sezónnym pasením oviec. Druhým magnetom dňa budú nevšedné panorámy štítov z poľskej strany. 02/11/19 Roman Matkovčík Vysoké a Belianske Tatry, Poľsko

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Na Žitný ostrov za Albatrosom 12/12/14 16:10 2 príspevky
Fakty
  • Pohoria
    • Podunajsko: Podunajská nížina - Podunajská rovina (Žitný ostrov)
  • Počet dní
    • 1
  • Trasa
  • Nadmorská výška
    • max: 150 m n. m.
    • min: 110 m n. m.
  • Prevýšenia
    • stúpanie: 192 m
    • klesanie: 190 m
  • Vzdialenosť
    • 43 km
  • Náročnosť
    • 1
  • Ročné obdobie
    • leto
  • Dátum túry
    • 17.08.2012
  • Štart trasy
    • šírka: 47.914 ° SŠ
      dĺžka: 17.5973 ° VD
      » Mapa
  • Koniec trasy
    • šírka: 47.99341 ° SŠ
      dĺžka: 17.60801 ° VD
      » Mapa
  • Voda
    • v obchodoch pozdĺž trasy
  • SHOCart mapy
    • » mapa momentálne nie je v ponuke
  • Doprava
    • cestný alebo trekový bicykel
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.

0.8