Trasa

Dennis Port (križovatka Route 28 a East-West Dennis Rd. 134) – South Dennis, štart CCRT – Harwich (kruhový objazd) – jazero Long Pond – R. C. Nickerson State Park – Orleans – Eastham, Locust Rd. – Salt Pond Bay a Nauset Bike Trail – Coast Guard Beach – maják Nauset Light a späť

Cape Cod

Na Cape Cod je všetko na pobreží. Mys Cod (t. j. „treska“, ale aj „psina“) je oblasť, v ktorej dnes ide o dovolenky, turizmus, les, more, jazerá, lode, majáky, vzácne vtáctvo, ryby, veľryby a „indiánsko-pilgrimovskú“ aj „kennedyovskú“ históriu USA. Celý mys má na dĺžku, veľmi zhruba odhadujem, asi sto kilometrov, na šírku od päť do pätnásť. Miestni radi prirovnávajú jeho tvar k ramenu človeka, ktorý zatína päsť a ukazuje biceps. Je to zvláštny úzky, iba mierne zvlnený kúsok pevniny pokrytý pieskovými dunami. Kopce takmer nijaké, ale aj tak je tu množstvo lesov, zveri, prírodných rezervácií. A hlavne všade plno vody. Zátoky, jazerá, močiare, kilometre pobrežia. „Pokročilo východného“ pobrežia. A z každej strany Atlantický oceán. Kedysi týmto územím premávala aj železnica. No a práve po jej štreke sa dnes špacírujú turisti, hlavne cyklisti. Namiesto koľajníc je tu pekná asfaltová cyklotrasa Cape Cod Rail Trail (CCRT). "Gúgl mapa" vám ju jedným klikom v menu pekne vysvetielkuje nazeleno.

Odtiaľ – potiaľ

Z Bostonu sa priveziete do Hyannis (asi v polovici mysu) a odtiaľ po hlavnej Route 28 do mesta Dennis. Môžete si za symbolický dolár stopnúť napr. autobus H2O (Hyannis to Orleans). Mestá tu väčšinou nevyzerajú ako u nás – centrum s kostolom, poštou a krčmou a zvyšok zhŕknutý dokola. Skôr malé centrum (ak vôbec), a potom len akási „oblasť“ s riedkou zástavbou, rozlezenou a skrytou pomedzi stromy od brehu k brehu, a krížom ide hlavná cesta. V časti Dennis Port sa odbočí doľava po 134-ke a niekde v South Dennis sa zrazu po pravej strane, len tak mimochodom neďaleko hypermarketu, vynorí malé parkovisko a začiatok cyklotrasy CCRT. Tá pokračuje takmer celým zvyškom polostrova do Wellfleet. Odtiaľ sa potom dá pokračovať na samý cíp mysu do P-Town, teda do mesta Provincetown. „Uspokojil“ som sa s konečnou zastávkou na pláži Nauset. V romantickom záchvate som totiž zatúžil vidieť jeden z majákov, ktorých fotky visia po miestnych reštauráciách.

Pondelkový „day off“

Trasu som mal vyhliadnutú od začiatku leta na Code. Blízko východiskového bodu v South Dennis sme chodili nakupovať. Vzal som si pondelkové voľno. Mohol som sa aj regenerovať v posteli po fyzicky náročnej práci, ale načo, veď toto bude oddychovka. Ešte som si pozrel internet a nakreslil rukou mapku. Trasa ľahká, bezpečná, mobil som nemal, minimálnu bezpečnosť som riešil iba tak, že som aspoň zo srandy do batoha strčil lístok s telefónnym číslom na môjho šéfa a s prosbou, aby mu – keby predsa niečo – nálezca môjho bezvládneho tela zavolal. Ráno som vytiahol z kôlne vo firme erárny bicykel a naskočil naň. Oddychovka to nakoniec nebola. „Shogun“ z kôlne nie je bicykel, je to dereš s kolesami. Krátky rám, kolená mi udierali do riadidiel, ktoré boli, navyše, tak sofistikovane nepohodlné, že ma z nich boleli prsty, dlane, celé ruky až po plecia. Brzdy fungovali celkom dobre, len ich bolo treba stlačiť s veľmi, veľmi veľkým predstihom. Sedlo mi ničilo zadok a k fyzickému teroru sa pridal aj psychický, keďže pedále vydávali odporný pravidelný vysokofrekvenčný piskot. Ale jazdilo to, a to je hlavné. Bicykel mám, nohy mám, cestu mám, idem.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Asi o ôsmej ráno som zamával kolegom. Z ciest na nákupy som poznal tiché skratky cez obytné časti mesta, aby som nemusel šliapať po hlavnej ceste a počúvať idiotské vykrikovanie tínedžerov v autách. Na štarte CCRT v South Dennis už parkovalo zopár ľudí, čo ma potešilo, aspoň nebudem celkom sám. Ešte fotky a „obzerance“, a potom som už nastúpil na cestičku peknú, rovnú, bez dier, bez áut... a bez výhľadu. Zväčša. Lesy na Code sa mi oproti tým našim javili trochu nezáživné, a tak som sa veľmi nezastavoval – tešil som sa na pláž a oceán. Zatiaľ ma ešte nič veľmi nebolelo, tak som volal „on jor left“ a predbiehal pomalšie rodinky s deťmi. Po asi štyroch kilometroch som dorazil na lesný kruhový objazd v katastri Harwichu, t. j. ešte jedna možnosť ušetriť silu na zajtrajšiu prácu a vydať sa na kratšiu cestu do Chatham po Old Colony Rail Trail. Ale nie, ide sa na Nauset a krútil som bez zastávky ďalej.

Samá voda

Scenéria ale nebola až taká nevďačná, ako sa na začiatku zdalo. Postupne som prefrčal popri viacerých jazerách, napr. Hinckleys, Seymour a hlavne Long Pond, ktoré trochu pripomínajú Zemplínsku Šíravu. A niekde tu, mám dojem, som akosi postrácal väčšinu ostatných turistov. Cez Roland C. Nickerson State Park som už šiel skoro úplne sám. Prvá zastávka bola práve v spomenutom parku pri Namskaket Creek, močariskách, indiánskych „ryboviskách“ a skratke k oceánu. Potom sa výhľady opäť vytratili a les striedali prechody cez cestu, chvíľkami aj úseky priamo po ceste či moste ponad diaľnicu a cez centrum mestečka Orleans. A nakoniec Eastham. Cesta teda ide ďalej do Wellfleet a vy by ste boli blízko miestam, kde Marconi postavil prvý telegraf v USA. Ešte o pár kilometrov ďalej je Provincetown, kde sa „Pilgrim Fathers“ prvý raz vylodili. Ale stočil som to trochu doprava a CCRT som opustil.

Planéta Salt Pond Bay

A videl som krásne veci. Po viac ako troch rokoch si už nespomínam či na tej odbočke nájdete aj cykloturistické značenie, ktoré vás navedie na trasu Nauset Bike Trail. Jednoducho som si zapamätal názvy ciest z mapy na internete: Locust Rd. a Salt Pond Rd. Keď som nimi prešiel pomedzi domy, našiel som budovu správy National Seashore a vedel som, že som dobre. Vošiel som do národného parku a ten ma postupne začal vytrhávať z relatívnej nudy. Nevravím, že doteraz to nebolo pekné, ale toto miesto v Slovákovi vyvolá pocit, že prišiel na bicykli na inú planétu. Pobrežné zátoky a močariská v Salt Pond Bay sa nedajú celkom opísať ani odfotiť. Škoda roboty, na fotke to vyzerá plocho a nudne. Ale keď ste tam – dovoľte trochu poézie, či aspoň pátosu – to vám príroda hovorí cudzím jazykom, že ste v cudzine. Ďaleko od domu. Za Jupiterom doľava. Na tento konkrétny typ krásy nie sme zvyknutí. Prekvapí. Pekné a k tomu veľmi zvláštne. Zostal mi po tom pocit, čo neviem zreprodukovať.

Keď som sa dosť vynačudoval a vytešil, upaľoval som ďalej na Coast Guard Beach za vidinou vylihovania na piesku, gýčových fotiek majáka Nauset, a tiež nejakého jedla (nič som si so sebou nevzal, Američania žerú furt, isto tam voľačo pod zub nájdem). Šogúna som priviazal o plot a opustil, na Code sa nekradne. Kontrola času: cesta mi nevysokým tempom trvala čosi viac ako dve hodiny. Budova na Coast Guard Beach má všetko: záchody, sprchy, „prezliekárne“, parkovisko, americkú vlajku, ale jedlo v nej asi nie je. Neprekáža. Hladný, ale spokojný na jednom z koncov sveta som sa vydal po žeravom piesku (čo mi naboso riadne ošmirgľoval nohy) na sever k pláži a majáku Nauset. Toto pobrežie vytŕča rovno do modrého najatlantickejšieho Atlantiku. Nie ste v zálive, vlny sú tu pekné veľké, domáci tu radi surfujú, a keby ste odtiaľto plávali stále rovno dostatočne dlho, doplávate až domov do Európy.

Cesta späť

Bicykel som našiel, kde som ho nechal, ale dvihol sa mi naproti do cesty odporný vietor. Začal sa dvojhodinový očistec – protivietor v kombinácii s „protibicyklom“. A k tomu hlad. Najmä hladný som už bol poriadne – práve hlad zázračne zvýrazňuje aj všetky ostatné druhy nepohody. Keď sa človek napokon naje, už ani tá sedlom otlačená riť tak hrozne nebolí. Zachránil ma majiteľ červeného domčeka a obchodíka so všeličím na brehu jazera Hinckleys, v časti Harwichu, zvanej Pleasant Lake. Pred vchodom mal po oboch stranách dverí biele lavičky – jednu pre republikánov, druhú pre demokratov. Jeho dcéra mi urobila dobrý sendvič za dobrú cenu a pokecali sme si o hokeji – Chára už hral vtedy za Boston, takže Slováci sú spriatelený kmeň. Keď budete mať cestu okolo, zastavte sa u týchto milých ľudí a dajte im trocha zarobiť.

Nie pojem, ale dojem

Nie je to jedna z tých veľkých amerických atrakcií, nijaký Yellowstone či Grand Canyon, nepodávajú sa tu ani športové výkony. Je to len jeden z kútov Massachusetts. Ale keď chcete ísť niekam, kde je to trošku menej známe, a vidieť jedinečnú prírodu a niečo, čo je „iné“, je to dobrá možnosť.

Fotogaléria k článku

+17 ďalších fotiek