Prejdi na obsah

Hiking.sk Zavrieť

Prihlás sa do svojho konta
alebo sa zaregistruj

Cyklotúra Krížom cez Malé Karpaty na burčiak

Sedíme si tak v piatok koncom septembra na chalupe na priedomí a rozmýšľame čo s načatým cyklovíkendom. Burčiaková sezóna je už v plnom prúde. "Tak si zajtra skočme na ten burčiak", hovorí manžel a moja podvečerná lenivosť je na pozore a hneď hlási: "To by sme museli na druhú stranu Karpát a to je do kopca a späť zasa do kopca!"

Vzdialenosť
49 km
Náročnosť
stredná, 3. stupeň z 5-dielnej Hiking stupnice
Čas
1 deň
Obdobie
jeseň – 08.09.2012
Pohoria
Malé Karpaty a Záhorie (Záhorská nížina - Borská nížina)
Trasa
Voda
studnička Mon Repos
Doprava
trekový alebo horský bicykel
SHOCart mapy
» č.1079 Malé Karpaty, Červ. Ka… (1:50.000)

Nahráva nám aj informácia, že zajtra je Deň otvorených vinohradov na Malokarpatskej vínnej ceste. V rámci hesla, že všetko si treba zaslúžiť, súhlasím a teším sa, že prejdeme dva horské prechody cez Malé Karpaty, čo som už dávnejšie chcela posunúť aj našim čitateľom. No tak mám teda možnosť. Ako cieľ označíme vinice, patriace spoločnosti Vinárstvo Doľany. Smerom tam to vezmeme cez Jahodník a smerom späť cez Doľany.

Trasa

Plavecký Mikuláš - Mokrá dolina - Deravá skala - Mon Repos - Červená skala - Jahodník - Lošonec - Horné a Dolné Orešany - Doľany - Zabité - Severné karpatské prepojenie - Sološnica - Plavecký Mikuláš
» trasa na mape

Zobúdzame sa do slnečného rána, zbalíme nejakú poživeň, vodu a ostatné viac či menej potrebné cyklorekvizity, pozdravíme susedov hotujúcich sa k povinnostiam vzorných gazdov a vyrážame hore Mokrou dolinou.

Náučný chodník Plavecký kras

Keď opustíme obývanú časť a vnoríme sa do lesa, po ľavej ruke máme prvé zastavenie Náučného chodníka Plavecký kras. Stúpame rozbitou asfaltkou hore po zelenej značke krásnym lesom k druhej zastávke spomínaného náučného chodníka, k Deravej skale. Toto miesto poznajú miestni veľmi dobre, snáď všetky detváky si tu aspoň raz robili ohník, prípadne vyskúšali svoju prvú noc "pod širákom". Wikipédia nás poučí: Jaskyňa Deravá skala sa nachádza v pravom svahu Mokrej doliny na úpätí zrázneho vápencového brala pod plošinou Javorinka. Asi 10 m nad potokom je vstup do jaskyne, ktorá má tvar mohutného previsu. Tvorí ju 26 m dlhá a 15 m široká portálová sieň s chudobnou výzdobou. Okrem geomorfologického významu má veľké archeologické hodnoty. Predstavuje lokalitu, ktorá bola osídlená človekom už v paleolite. Za čias Uhorska miesto preskúmal J. Hillebrandt a v roku 1950 sem prišiel František Prošek. Jeho výskum potvrdil, že Dzeravá skala (ako ju volajú domáci) bola už v časoch mladého paleolitu miestom pobytu pravekých lovcov.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Horáreň Mon Repos

Poznáme tu už skoro každý strom, a tak si ticho pradieme a dýchame zhlboka. Kúsok nad Deravou skalou otočíme na novú asfaltku, s ktorou sme sa ešte nemali tú česť zoznámiť, opúšťame náučný chodník. Na nasledujúcom rázcestí najprv odbočíme vpravo k horárni Mon Repos, kde sa stretávajú poľovníci z rovnomenného poľovného revíru. Táto v súčasnosti zubom času zničená budova má pod vrcholom strechy Palfyovský znak, ktorý ju radí medzi staršie dámy. Keď si lepšie prezrieme jej najbližšie okolie, nájdeme studnička s čistou vodou, aj stopy po starších budovách, ktoré zničil požiar. Kedy to bolo som zatiaľ nevypátrala, možno niekto z vás vie viac.

Severné malokarpatské prepojenie

Vrátime sa späť na spomínanú križovatku a lesnou makadamovou cestou sa dostaneme k rázcestníku Červená hora pod Veterlínom. Ďalej doprava hore stúpame po nekvalitnej asfaltke k ďalšej odbočke. Ešteže poznáme správny smer, lebo cykloznačky neodolali buď prírodnému alebo inému živlu. Nakoniec ale uznávam, že ich tu ani nieje treba, lebo vľavo vidíme osadenú značku "zákaz vjazdu", a tak sa dá iba doprava. Neprístupná cesta doľava viedla k chate Brezinky, ktorá patrila KST a jedného dňa vyhorela. Cesta nazývaná aj severným prepojením Malých Karpát doprava ešte chvíľku nenápadne stúpa, následne sa potešíme krátkej rovinke a už klesáme k obľúbenému výletnému miestu Jahodník. Snáď všetky bratislavské detváky sem absolvovali aspoň raz školský výlet v prvých ročníkoch ZŠ, mnohé iste spomínajú aj na pioniersky tábor, ktorý je dnes chatovou osadou. Nachádzame sa v Smolenickom krase, ktorého nemenej známou súčasťou je kvapľová jaskyňa Driny. Urobíme si zastávku, niečo zjeme v reštaurácii oproti chatovej osade, kde majú na teraske mimoriadne zaujímavo postavený stojan na bicykle (viď foto). Veľmi prezieravo vlastné zásoby odložíme na "horšie časy".

Lošonec a Horné Orešany

Nechceme ísť "hlavným ťahom" cez Smolenice, oželieme výhľad na Smolenický zámok a pokračujeme po zelenej značke cez Lošonec a okolo vodnej nádrže Horné Orešany, ktorá bola postavená v roku 1990 na potoku Parná. Slúži ako zásobáreň vody určenej na zavlažovanie, zároveň je to miesto rekreácie s možnosťou rybolovu.

Malokarpatská vínna cesta

V Horných Orešanoch sme na Malokarpatskej vínnej ceste, tiahnucej sa juhovýchodnými stráňami Malých Karpát. Dnes prejdeme cez jej tri obce. Všetky tri majú vo svojich erboch okrem iného niečo súvisiace s pestovaním viniča.
Horné Orešany: v modrom štíte zlatý striebroplodý orechový strom s koreňmi, vpravo so sklonenou motykou, vľavo so skloneným vinohradníckym nožom.
Dolné Orešany: v červenom štíte je zakorenený orechový strom, sprevádzaný na pravom vŕšku položenou hroznom naplnenou putňou, na ľavom vŕšku stojacim vinohradníkom.
Doľany: v striebornom štíte stojí sv. Leonard (patrón sedliakov a dobytka), držiac v oboch rukách po veľkom modrom strapci hrozna so zlatým listom.

Prvá písomná zbierka o Horných Orešanoch pochádza z roku 1296, kedy sa spomínajú ako čisto vinohradnícka obec Villa Nucum Teutonicalis. Vo väčšej miere sa v obci vinohradníctvo rozšírilo až po roku 1356. Margita, vdova po kráľovi Ľudovítovi dostala v r. 1356 Horné Orešany a pozvala kolonistov z Nemecka, z Lotrinska - od Rýna. Pod vplyvom nemeckých kolonistov boli prinesené najkvalitnejšie odrody viniča. Obcou prejdeme po hlavnej ceste, sobotné neskoré predpoludnie nám to dovolí. Mierne zvlneným terénom pokračujeme, slniečko pripeká, ale cieľ je už blízko, tak sa tešíme. Dolné Orešany z historických kanálov na stránke obce sa dozvieme, že už v 14. storočí miestni obyvatelia dorábali víno. V roku 1437 sa vyrobilo 4 800 okovov vína, v roku 1494 4 200 okovov vína (1 okov = cca 54 litrov).

Kúsok za obcou už sledujeme smerovníky a tešíme sa z odbočky do vinohradov patriacich vinárstvu Doľany. Za bránou nás cesta s hrubým makadamom vytrápi, dokonca aj potlačíme. Vravíme si, že si ten burčiak musíme náležite zaslúžiť. Sme jediní, ktorí sem dnes dorazili na dvoch kolesách. Nedá mi nespomenúť Moravskú vínnu cestu z južnej Moravy, kde je všetko prispôsobené aj cyklistovi. Víno je možné ochutnať aj v množstve 0,5 deci, prípadne dennú etapu skončiť práve pri nejakom peknom "sklípku". Aby som sa ale vrátila k našej ceste, stúpame cez krásne obrobené vinice, v tomto čase bohato opsypanými strapcami. Keď prídeme k prístrešku s ponukou ochutnávky, tak sme atrakciou. Burčiak majú pripravený, neodoláme. Samozrejme je možné polemizovať o tom, či pohyb na bicykli spojený s chutnaním tekutín s vyšším "oktánovým číslom" je správne spojenie. Tak si radšej dáme načapovať do 1,5 litrovej minerálkovej fľaše. Manžel ju majstrovsky pripevní ku kostre bicykla, nakoľko vrchnák musí byť aj trošku pootvorený, aby mu to medzi nohami nevystrelilo. Je naozaj teplo a prípadne otrasy po ceste len znásobujú aktivitu tohto moku.

Doľany

Spúšťame sa dole vinohradmi, vrátime sa na cestu a pokračujeme do obce Doľany. Sú známe ako poddanská usadlosť panstva Červený Kameň - Ottenhal Ompitov už od roku 1390. V rokoch 1807-11 tu pôsobil národný buditeľ Jozef Fandly - na cintoríne je jeho hrob a na dome s popisným číslom 53 je pamätná tabuľa. Napojíme sa na žltú značku a stúpame hore dedinou, pri kostolíku je lavička v chládku. Nejako nám vytrávilo, a tak veľmi oceňujeme, že sme si ešte nezjedli "sváču". Vybalíme a kozmickou rýchlosťou ju zmeníme na pohonné látky. Pokračujeme hore dedinou okolo mlyna, kde je milé vinárstvo Vína z mlyna. Tu sme si naplnili fľaše vodou, okrem tej, v ktorej si vezieme burčiak a pokračujeme ďalej.

A už sme na konci dediny, na miestach kde sa minulý rok prehnala tisícročná voda. Na stránke obce si prečítame: V utorok 7. júna 2011 sa našou obcou prehnala tisícročná voda. Prívalová vlna mala 15 m šírku a metrovú výšku. Zmietla so sebou všetko, čo jej stálo v ceste. Materiálne škody sú obrovské a ich výška sa stále sumarizuje. Obete na životoch a zdraví neboli našťastie žiadne. Voda zrušila cestu, zničila autá, zatopila pivnice, domy, dvory, vytrhala chodník, asfalt na ceste, zničila mosty, podmyla stromy... Sme veľmi milo prekvapení, lebo je tu všetko opravené, voda pekne tečie svojim upraveným korytom a po jej brehu ideme novou asfaltkou hore Doľanskou dolinou. Škoda, že takáto pekná asfaltka nevedie až do Sološnice. Po rázcestník Zabité je cesta veľmi príjemná, nastúpaných 150 metrov nijako necítime. Tu pri jazere si chvíľku oddýchneme, vieme, že nás čaká ťažší úsek makadamovou cestou chvíľami aj tlačmo hore až po sedlo pod Geldekom vo výške 490 m.

Sološnica

Cesta je sem-tam lesom, miestami otvorená, až po rázcestník Pri obrázku. Ďalej pekne už iba dolu až do Sološnice príjemným zjazdíkom. Každopádne ale treba byť opatrný, cesta nie je vhodná na rýchly downhill, je tu veľa nástrah, aj čiastočný asfaltový koberec má už veľa za sebou. Sološnica leží na úpätí severozápadnej strany Malých Karpát na rozhraní Záhorskej nížiny, akoby schovaná pod Vápennou. Obec známa od roku 1367 patrila grófom zo Svätého Jura a Pezinka, čo sú obce na opačnej strane Malých Karpát. Od 17. storočia prešla spolu s Plaveckým hradom a ďalšími okolitými obcami do vlastníctva rodiny Pálfyovcov. V roku 1828 mala 1484 duší a v roku 2011 počet stálych obyvateľov 1582. V nám dobre známej krčme Pod Roštúnom si dáme veľkú kofolu, jedlo by sme mohli dostať až tak o hoďku, tak radšej vydržíme. Do Plaveckého Mikuláša musíme po hlavnej ceste, ktorú nehodnotíme veľmi "bike friendly", ale hlad a aj unavené nohy znižujú našu chuť hľadať iné cestičky. Spríjemnením je výhľad na Plavecký hrad. V Plaveckom Mikuláši vybehneme obcou, pozdravíme susedovcov, bicykle šupneme do šopy. Hotovo!

Sumarizácia

Dnes sme prešli dve sedlá cez Malé Karpaty, obe sú v pohode zjazdné na trekových bikoch. Povrch je naozaj veľmi pestrý, od nového asfaltového koberca až po hrubý makadam, výmole a úseky zjazné iba ruka v ruke s bicyklom.

Záver

Keď si sadneme na lavičku pred chalúpkou, nalejeme si zaslúžený pohár burčiaku, je nám naozaj fajn, po druhom poháriku ešte o čosi viac fajn a po treťom najviac fajn. Fľaša je prázdna, program dňa skompletizovaný, slniečko dávno za horami, tak sa ide spať. A že sme zabudli na večeru? Neprekáža, veď zajtra ráno budú raňajky.

Použité zdroje:
Turistický lexikon Slovensko, vydavateľstvo Shocart, 2006
www.wikipedia.sk

Fotogaléria k článku

Najnovšie