Cyklotúra

Krížom cez Malé Karpaty na burčiak

18.04.13
Sedíme si tak v piatok koncom septembra na chalupe na priedomí a rozmýšľame čo s načatým cyklovíkendom. Burčiaková sezóna je už v plnom prúde. "Tak si zajtra skočme na ten burčiak", hovorí manžel a moja podvečerná lenivosť je na pozore a hneď hlási: "To by sme museli na druhú stranu Karpát a to je do kopca a späť zasa do kopca!"

Nahráva nám aj informácia, že zajtra je Deň otvorených vinohradov na Malokarpatskej vínnej ceste. V rámci hesla, že všetko si treba zaslúžiť, súhlasím a teším sa, že prejdeme dva horské prechody cez Malé Karpaty, čo som už dávnejšie chcela posunúť aj našim čitateľom. No tak mám teda možnosť. Ako cieľ označíme vinice, patriace spoločnosti Vinárstvo Doľany. Smerom tam to vezmeme cez Jahodník a smerom späť cez Doľany.

Trasa

Plavecký Mikuláš - Mokrá dolina - Deravá skala - Mon Repos - Červená skala - Jahodník - Lošonec - Horné a Dolné Orešany - Doľany - Zabité - Severné karpatské prepojenie - Sološnica - Plavecký Mikuláš
» trasa na mape

Zobúdzame sa do slnečného rána, zbalíme nejakú poživeň, vodu a ostatné viac či menej potrebné cyklorekvizity, pozdravíme susedov hotujúcich sa k povinnostiam vzorných gazdov a vyrážame hore Mokrou dolinou.

Náučný chodník Plavecký kras

Keď opustíme obývanú časť a vnoríme sa do lesa, po ľavej ruke máme prvé zastavenie Náučného chodníka Plavecký kras. Stúpame rozbitou asfaltkou hore po zelenej značke krásnym lesom k druhej zastávke spomínaného náučného chodníka, k Deravej skale. Toto miesto poznajú miestni veľmi dobre, snáď všetky detváky si tu aspoň raz robili ohník, prípadne vyskúšali svoju prvú noc "pod širákom". Wikipédia nás poučí: Jaskyňa Deravá skala sa nachádza v pravom svahu Mokrej doliny na úpätí zrázneho vápencového brala pod plošinou Javorinka. Asi 10 m nad potokom je vstup do jaskyne, ktorá má tvar mohutného previsu. Tvorí ju 26 m dlhá a 15 m široká portálová sieň s chudobnou výzdobou. Okrem geomorfologického významu má veľké archeologické hodnoty. Predstavuje lokalitu, ktorá bola osídlená človekom už v paleolite. Za čias Uhorska miesto preskúmal J. Hillebrandt a v roku 1950 sem prišiel František Prošek. Jeho výskum potvrdil, že Dzeravá skala (ako ju volajú domáci) bola už v časoch mladého paleolitu miestom pobytu pravekých lovcov.

Horáreň Mon Repos

Poznáme tu už skoro každý strom, a tak si ticho pradieme a dýchame zhlboka. Kúsok nad Deravou skalou otočíme na novú asfaltku, s ktorou sme sa ešte nemali tú česť zoznámiť, opúšťame náučný chodník. Na nasledujúcom rázcestí najprv odbočíme vpravo k horárni Mon Repos, kde sa stretávajú poľovníci z rovnomenného poľovného revíru. Táto v súčasnosti zubom času zničená budova má pod vrcholom strechy Palfyovský znak, ktorý ju radí medzi staršie dámy. Keď si lepšie prezrieme jej najbližšie okolie, nájdeme studnička s čistou vodou, aj stopy po starších budovách, ktoré zničil požiar. Kedy to bolo som zatiaľ nevypátrala, možno niekto z vás vie viac.

Severné malokarpatské prepojenie

Vrátime sa späť na spomínanú križovatku a lesnou makadamovou cestou sa dostaneme k rázcestníku Červená hora pod Veterlínom. Ďalej doprava hore stúpame po nekvalitnej asfaltke k ďalšej odbočke. Ešteže poznáme správny smer, lebo cykloznačky neodolali buď prírodnému alebo inému živlu. Nakoniec ale uznávam, že ich tu ani nieje treba, lebo vľavo vidíme osadenú značku "zákaz vjazdu", a tak sa dá iba doprava. Neprístupná cesta doľava viedla k chate Brezinky, ktorá patrila KST a jedného dňa vyhorela. Cesta nazývaná aj severným prepojením Malých Karpát doprava ešte chvíľku nenápadne stúpa, následne sa potešíme krátkej rovinke a už klesáme k obľúbenému výletnému miestu Jahodník. Snáď všetky bratislavské detváky sem absolvovali aspoň raz školský výlet v prvých ročníkoch ZŠ, mnohé iste spomínajú aj na pioniersky tábor, ktorý je dnes chatovou osadou. Nachádzame sa v Smolenickom krase, ktorého nemenej známou súčasťou je kvapľová jaskyňa Driny. Urobíme si zastávku, niečo zjeme v reštaurácii oproti chatovej osade, kde majú na teraske mimoriadne zaujímavo postavený stojan na bicykle (viď foto). Veľmi prezieravo vlastné zásoby odložíme na "horšie časy".

Lošonec a Horné Orešany

Nechceme ísť "hlavným ťahom" cez Smolenice, oželieme výhľad na Smolenický zámok a pokračujeme po zelenej značke cez Lošonec a okolo vodnej nádrže Horné Orešany, ktorá bola postavená v roku 1990 na potoku Parná. Slúži ako zásobáreň vody určenej na zavlažovanie, zároveň je to miesto rekreácie s možnosťou rybolovu.

Malokarpatská vínna cesta

V Horných Orešanoch sme na Malokarpatskej vínnej ceste, tiahnucej sa juhovýchodnými stráňami Malých Karpát. Dnes prejdeme cez jej tri obce. Všetky tri majú vo svojich erboch okrem iného niečo súvisiace s pestovaním viniča.
Horné Orešany: v modrom štíte zlatý striebroplodý orechový strom s koreňmi, vpravo so sklonenou motykou, vľavo so skloneným vinohradníckym nožom.
Dolné Orešany: v červenom štíte je zakorenený orechový strom, sprevádzaný na pravom vŕšku položenou hroznom naplnenou putňou, na ľavom vŕšku stojacim vinohradníkom.
Doľany: v striebornom štíte stojí sv. Leonard (patrón sedliakov a dobytka), držiac v oboch rukách po veľkom modrom strapci hrozna so zlatým listom.

Prvá písomná zbierka o Horných Orešanoch pochádza z roku 1296, kedy sa spomínajú ako čisto vinohradnícka obec Villa Nucum Teutonicalis. Vo väčšej miere sa v obci vinohradníctvo rozšírilo až po roku 1356. Margita, vdova po kráľovi Ľudovítovi dostala v r. 1356 Horné Orešany a pozvala kolonistov z Nemecka, z Lotrinska - od Rýna. Pod vplyvom nemeckých kolonistov boli prinesené najkvalitnejšie odrody viniča. Obcou prejdeme po hlavnej ceste, sobotné neskoré predpoludnie nám to dovolí. Mierne zvlneným terénom pokračujeme, slniečko pripeká, ale cieľ je už blízko, tak sa tešíme. Dolné Orešany z historických kanálov na stránke obce sa dozvieme, že už v 14. storočí miestni obyvatelia dorábali víno. V roku 1437 sa vyrobilo 4 800 okovov vína, v roku 1494 4 200 okovov vína (1 okov = cca 54 litrov).

Kúsok za obcou už sledujeme smerovníky a tešíme sa z odbočky do vinohradov patriacich vinárstvu Doľany. Za bránou nás cesta s hrubým makadamom vytrápi, dokonca aj potlačíme. Vravíme si, že si ten burčiak musíme náležite zaslúžiť. Sme jediní, ktorí sem dnes dorazili na dvoch kolesách. Nedá mi nespomenúť Moravskú vínnu cestu z južnej Moravy, kde je všetko prispôsobené aj cyklistovi. Víno je možné ochutnať aj v množstve 0,5 deci, prípadne dennú etapu skončiť práve pri nejakom peknom "sklípku". Aby som sa ale vrátila k našej ceste, stúpame cez krásne obrobené vinice, v tomto čase bohato opsypanými strapcami. Keď prídeme k prístrešku s ponukou ochutnávky, tak sme atrakciou. Burčiak majú pripravený, neodoláme. Samozrejme je možné polemizovať o tom, či pohyb na bicykli spojený s chutnaním tekutín s vyšším "oktánovým číslom" je správne spojenie. Tak si radšej dáme načapovať do 1,5 litrovej minerálkovej fľaše. Manžel ju majstrovsky pripevní ku kostre bicykla, nakoľko vrchnák musí byť aj trošku pootvorený, aby mu to medzi nohami nevystrelilo. Je naozaj teplo a prípadne otrasy po ceste len znásobujú aktivitu tohto moku.

Doľany

Spúšťame sa dole vinohradmi, vrátime sa na cestu a pokračujeme do obce Doľany. Sú známe ako poddanská usadlosť panstva Červený Kameň - Ottenhal Ompitov už od roku 1390. V rokoch 1807-11 tu pôsobil národný buditeľ Jozef Fandly - na cintoríne je jeho hrob a na dome s popisným číslom 53 je pamätná tabuľa. Napojíme sa na žltú značku a stúpame hore dedinou, pri kostolíku je lavička v chládku. Nejako nám vytrávilo, a tak veľmi oceňujeme, že sme si ešte nezjedli "sváču". Vybalíme a kozmickou rýchlosťou ju zmeníme na pohonné látky. Pokračujeme hore dedinou okolo mlyna, kde je milé vinárstvo Vína z mlyna. Tu sme si naplnili fľaše vodou, okrem tej, v ktorej si vezieme burčiak a pokračujeme ďalej.

A už sme na konci dediny, na miestach kde sa minulý rok prehnala tisícročná voda. Na stránke obce si prečítame: V utorok 7. júna 2011 sa našou obcou prehnala tisícročná voda. Prívalová vlna mala 15 m šírku a metrovú výšku. Zmietla so sebou všetko, čo jej stálo v ceste. Materiálne škody sú obrovské a ich výška sa stále sumarizuje. Obete na životoch a zdraví neboli našťastie žiadne. Voda zrušila cestu, zničila autá, zatopila pivnice, domy, dvory, vytrhala chodník, asfalt na ceste, zničila mosty, podmyla stromy... Sme veľmi milo prekvapení, lebo je tu všetko opravené, voda pekne tečie svojim upraveným korytom a po jej brehu ideme novou asfaltkou hore Doľanskou dolinou. Škoda, že takáto pekná asfaltka nevedie až do Sološnice. Po rázcestník Zabité je cesta veľmi príjemná, nastúpaných 150 metrov nijako necítime. Tu pri jazere si chvíľku oddýchneme, vieme, že nás čaká ťažší úsek makadamovou cestou chvíľami aj tlačmo hore až po sedlo pod Geldekom vo výške 490 m.

Sološnica

Cesta je sem-tam lesom, miestami otvorená, až po rázcestník Pri obrázku. Ďalej pekne už iba dolu až do Sološnice príjemným zjazdíkom. Každopádne ale treba byť opatrný, cesta nie je vhodná na rýchly downhill, je tu veľa nástrah, aj čiastočný asfaltový koberec má už veľa za sebou. Sološnica leží na úpätí severozápadnej strany Malých Karpát na rozhraní Záhorskej nížiny, akoby schovaná pod Vápennou. Obec známa od roku 1367 patrila grófom zo Svätého Jura a Pezinka, čo sú obce na opačnej strane Malých Karpát. Od 17. storočia prešla spolu s Plaveckým hradom a ďalšími okolitými obcami do vlastníctva rodiny Pálfyovcov. V roku 1828 mala 1484 duší a v roku 2011 počet stálych obyvateľov 1582. V nám dobre známej krčme Pod Roštúnom si dáme veľkú kofolu, jedlo by sme mohli dostať až tak o hoďku, tak radšej vydržíme. Do Plaveckého Mikuláša musíme po hlavnej ceste, ktorú nehodnotíme veľmi "bike friendly", ale hlad a aj unavené nohy znižujú našu chuť hľadať iné cestičky. Spríjemnením je výhľad na Plavecký hrad. V Plaveckom Mikuláši vybehneme obcou, pozdravíme susedovcov, bicykle šupneme do šopy. Hotovo!

Sumarizácia

Dnes sme prešli dve sedlá cez Malé Karpaty, obe sú v pohode zjazdné na trekových bikoch. Povrch je naozaj veľmi pestrý, od nového asfaltového koberca až po hrubý makadam, výmole a úseky zjazné iba ruka v ruke s bicyklom.

Záver

Keď si sadneme na lavičku pred chalúpkou, nalejeme si zaslúžený pohár burčiaku, je nám naozaj fajn, po druhom poháriku ešte o čosi viac fajn a po treťom najviac fajn. Fľaša je prázdna, program dňa skompletizovaný, slniečko dávno za horami, tak sa ide spať. A že sme zabudli na večeru? Neprekáža, veď zajtra ráno budú raňajky.

Použité zdroje:
Turistický lexikon Slovensko, vydavateľstvo Shocart, 2006
www.wikipedia.sk


 
 
Najnovšie články autora
 
Recenzia Príbehy vrchov Dnes by som vám rada predstavila pomerne čerstvú publikáciu z vydavateľstva DAJAMA Príbehy vrchov, ktorej autorom je Marián Grebáč. Kto si v … » celý článok 12/12/18 Daniela Mäkká Mapy a knihy
Recenzia Od hradu k hradu – 2. diel Keď vytiahnem z knižnice akúkoľvek knižku o hradoch a zámkoch, malý Kubko je hneď pripravený na spoločné čítanie. A tak kúpa 2. dielu knižky Od hradu k hradu z edície po Slovensku od vydavateľstva Dajama nebola žiadna náhoda. V pravom hornom rohu má ikonku turistu aj cyklistu. Nápad spojiť pre hradomilov do jedného celku dva rôzne hrady, zrúcaniny či ruiny, je zaujímavý nielen návštevou stavieb voňajúcich históriou, no zároveň aj možnosťou absolvovať pešiu túru či zabrať do pedálov bicykla. 19/09/18 Daniela Mäkká Mapy a knihy
Recenzia Najkrajšie cyklookruhy 2. diel Poznáte už dlhšie moju slabosť na knižky, mapy, atlasy a ďalšie tlačoviny voňajúce novotou. Do kníhkupectva chodím najradšej sama a nikdy neodídem naprázdno. Neobídem stojany s turistickými knižkami. Všetko nové si prezriem a vždy nájdem dôvod na kúpu. Naposledy som si moju cykloturistickú knižnicu obohatila o druhý diel Najkrajších cyklookruhov od vydavateľstva Dajama. V knižnici mám samozrejme aj prvý. 21/06/18 Daniela Mäkká Mapy a knihy
Najnovšie články na titulke
 
MTB Krasňanský a Päťbojársky trail Nevedela som sa dočkať voľného sviatočného júlového dňa, ktorý strávim na bicykli. Single traily som si obľúbila a vždy sa poteším, … » celý článok 22/08/19 Tatiana Filipková Malé Karpaty
Rada Čo má perie, všetko letí – detailne o páperovej výbave Používanie peria pri výrobe outdoorového vybavenia je dlhodobou záležitosťou. Perie spolu s kožušinou tvorilo základ pre vybavenie polárnikov, horolezcov a iných výprav do krajín mrazu a snehu. Dodnes je perie najlepšou „výplňou“ teplého oblečenia, ale hlavne spacích vakov, kde zabezpečuje dostatok izolácie (tepla) i pri najextrémnejších podmienkach. Orientovať sa v tom, aké perie tvorí náplň vášho spacáka, či oblečenia, by mohol pomôcť môj text. Rovnako by vám mohol pomôcť pri výbere či nákupe nového vybavenia. 31/07/19 Boro Tomis Začíname
Recenzia Zakarpatí - Sprievodca bývalou Podkarpatskou Rusou Podkarpatská Rus sa presne pred 100 rokmi (1919) stala súčasťou Československa, odkedy začali vychádzať výpravné cestopisy o kraji pod Východnými Karpatami. Klub československých turistov začal zakladať na Podkarpatsku svoje odbory, budovať značené chodníky a stavať horské chaty. Aby prilákali výletníkov z ostatných častí republiky, boli vydávaní knižní sprievodcovia po podkarpatských horách i obciach. 24/07/19 Tomáš Trstenský Mapy a knihy

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Krížom cez Malé Karpaty na burčiak 27/04/13 17:36 10 príspevkov
Fakty
  • Pohoria
    • Malé Karpaty a Záhorie (Záhorská nížina - Borská nížina)
  • Počet dní
    • 1
  • Trasa
  • Nadmorská výška
    • max: 490 m n. m.
    • min: 210 m n. m.
  • Prevýšenia
    • stúpanie: 977 m
  • Vzdialenosť
    • 49 km
  • Náročnosť
    • 3
  • Ročné obdobie
    • jeseň
  • Dátum túry
    • 08.09.2012
  • Štart trasy
    • šírka: 48.509 ° SŠ
      dĺžka: 17.3052 ° VD
      » Mapa
  • Koniec trasy
    • šírka: 48.509 ° SŠ
      dĺžka: 17.3052 ° VD
      » Mapa
  • Voda
    • studnička Mon Repos
  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • trekový alebo horský bicykel
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.

0.86