Trasa

Moravany nad Váhom – VN Striebornica – Výtoky – Kostolný vrch – sedlo nad Starou Lehotou – Stará Lehota – Modrová – Modrovka – Ducové – Moravany nad Váhom

Moravany nad Váhom a Výtoky

Auto parkujeme v blízkosti domova dôchodcov, priamo v ústí doliny Striebornice. Kto chce nakúpiť proviant alebo sa občerstviť, musí sa spustiť kúsok späť do obce smerom na Piešťany. Asfaltová cesta nie je značená cyklistickou, ale čiastočne zelenou turistickou značkou. Kúsok povyše kostola opúšťame dedinu miernym stúpaním. Cesta je pomerne frekventovaná, ale len po neďalekú vodnú nádrž s chatovou osadou a hotelom. Za nádržou sa cesta zarezáva medzi kopce a stále mierne stúpa. Presvetlené miesta sa striedajú s tienistými, v doline sa nachádza zopár samôt premenených na chalupy či chaty. Po niekoľkých kilometroch dochádzame na rázcestie Výtoky.

Odbočka doprava vedie do rekreačného zariadenia, my však smerujeme vľavo. Na rázcestí sú vybudované panely náučného chodníka lesov SR (lokalita, huby) ako aj minibesiedka. Nakoniec zisťujeme, že lesná asfaltka smerom na Jelenie jamy je značená ako náučný chodník. Cesta začne strmo stúpať v lesných priesekoch, kde slnko nemilosrdne páli. Po príchode do lesa dobre padne upravené odpočívadlo pri výdatnom prameni, ktoré je tematicky venované vodnému kolobehu. Za odpočívadlom sa stúpanie zmierňuje a po ľavotočivej zákrute postupne prichádza nad dolinu, kde pomedzi stromy možno v opare vidieť Moravany nad Váhom a Piešťany s okolím. Ešte zopár kľukatých stúpaní striedavo cez hustý les a lesné rúbaniská a prichádzame na rázcestie troch ciest.

Na hrebeni - Kostolný vrch

Orientačným bodom je stará maringotka a vpravo odpočívadlo (obsadené skupinkou turistov). Zatočíme vľavo na červeno značenú cestu po hrebeni. Povrch je o niečo horší ako prv, zato stúpanie je len kozmetické a časom sa mení na mierny zjazd. Z prieseku tentoraz možno vidieť na ponitriansku stranu, je však hustý opar. Zakrátko prechádzame alejou statných smrekov. S radosťou inhalujem ich vôňu, takú vzácnu u nás na dolniakoch. V šere lesa sa za stromami objavuje dolina, lemovaná reťazou vrchov. Zosadneme z bicyklov a ideme sa pokochať, žiaľ, výhľady sú silne obmedzené. Onedlho schádzame k pietnemu miestu pod Kostolným vrchom, venovanému obetiam hôr z radov lesníkov. Okrem dvoch krížov je tu informačný panel a pekná besiedka.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Lúčny hrebeň a sedlo nad Starou Lehotou

Kúsok obďaleč leží horáreň pod Kostolným vrchom a rovnomenné rázcestie. Žiaľ, musíme sa rozlúčiť s pohodlnou cestou, ktorá klesá a stála by nás kilometre okľúk a stratu výškových metrov. Vchádzame na lesný chodník a o chvíľu už bicykle tlačíme cez omladinu a cez rúbanisko úpätia bezmenného vrchu.

Onedlho už opäť šliapeme, aby sme nakrátko zosadli – na lúčnom hrebeni nad kopanicami Novej Lehoty, kde sa odkrýva viac ako polkruhový výhľad na vrchy Vysokého Inovca (dominuje Bezovec, Panská Javorina a Machovňa) a osady roztrúsené po odlesnených hrebeňoch.

Nasleduje traverz a mierny zjazd pokoseného lúčneho hrebeňa, zľava porasteného stromami a sprava s nádherným výhľadom. Po chvíli sa spúšťame na asfaltku v bezmennom širokom sedle medzi Starou Lehotou a kopanicou Nový Majer, ktoré sa využíva na pasenie zvierat. Obďaleč nás z kopca pozorujú kravy, vľavo sa pasú ovce a poniže vpravo – stádo koní. A to som myslel, že voľne sa pasú kone až na Muránskej planine...

Stará Lehota a Modrová

Staršia asfaltová cesta klesá pomedzi lúky do dedinky medzi stromami. Nemôžeme však veľmi povoliť tlak na brzdy, povrch je rozbitý a nemožno vylúčiť auto v protismere. Na lúkach jazdí traktor so zvinovačom sena a už vchádzame medzi mladé stromy a domy v osade – v poludňajšom teple je ako vymretá.

Za dedinou sa cesta pripája na obchvat z Bezovca, prednosť však nemáme komu poskytnúť. S výnimkou jediného auta si vychutnávame zjazd po cykloceste č. 020 až po známy Nový Zéland, kde je zvýšený výskyt nielen cudzokrajných zverov, ale aj návštevníkov. Cestou zaregistrujem nové, priestrannejšie parkovisko. Po dlhej dobe treba kúsok vyšliapnuť, aby sme sa o chvíľku triumfálne zviezli Modrovou. Po pravej strane odporúčam pozorovať výrazné vápencové svahy, pod ktorými sa „rodí“ vynikajúca minerálka (predáva sa ako slovenská kojenecká a zároveň drahšia globálna značka).

Modrovka, Ducové a Moravany

Za Modrovou nasleduje Modrovka, kde za zvonicou zatáčame vľavo na cestu číslo 507 a cyklotrasu 2301. Definitívne sme opustili hrebene a doliny Považského Inovca a prechádzame terasami Váhu, viac-menej miernym klesaním. Hoci je cesta odporúčanou cyklotrasou, zároveň je dosť frekventovaná – treba si dať pozor. Obec Ducové je známa slovanským opevnením na vrchu Kostolec, odbočka so strmým stúpaním je na konci obce vľavo - v teple a s lačným žalúdkom si jeho návštevu necháme na inokedy. Od odbočky na Hubinu si spravím aspoň fotku. Po niekoľkých rovinných kilometroch vchádzame do Moravian nad Váhom, kde si ešte odfotíme známy kaštieľ (park je uzavretý a kaštieľ schátralý). Naobedujeme sa v miestnom penzióne, v záhrade v provensálskom štýle (tomu zodpovedajú aj ceny), naložíme bicykle a prejdená trasa sa pomaly stáva príjemnou spomienkou.

Záver

Povrch ciest a ich stúpanie je vhodný pre MTB, ako aj crossové bicykle. Cyklotrasa vedie rozmanitým terénom – podhorím, lesnými dolinami, zalesneným aj lúčnym hrebeňom, rovinou. Krajina pod Bezovcom pripomína vzdialenejšie kysucké kopanice, pričom blízke rovinaté Piešťany už majú nádych stredomorského letoviska. Za chvíľu sa z pomyselného horského severu dostanete na slnečný juh!

Fotogaléria k článku

+21 ďalších fotiek