Cyklotúra

Trenčín – Kykula – Skalica – Láb – Devín

19.09.13
Ideálna predpoveď počasia, ktorá hlási bezoblačnú oblohu a žiadne zrážky, ma doslova núti premýšľať, kam sa vyberiem. Možností, kam by som chcel ísť, je mnoho, vyberám si ale takú, ktorá mi napadla len nedávno. Hrebeňom Bielych Karpát z Trenčína do Skalice. Výhodou trasy je ľahká, rýchla a nekomplikovaná preprava na miesto začiatku, teda do Trenčína. Je nedeľa a za jednu hodinu sa ocitám z Bratislavy v Trenčíne využitím prvého ranného IC vlaku. Dokonca do mesta módy prišiel o niečo skôr, ako mal skutočný príchod. Cesta bola pohodlná.

Z Trenčína na Machnáč

Trenčín – Zlatovce – Brúsne – Mrázikovci – Machnáč

Trasa, ktorá ma dnes čaká, nie je orientačne náročná, prezeraním mapy som si naplánoval, kadiaľ chcem ísť. Jediný neznámy bude pre mňa úsek z Trenčína na Veľkú Javorinu. Zvyšok už dobre poznám. Je teda niečo po pol siedmej ráno, keď zapínam navigáciu a začínam dnešný výjazd. Prvé metre vedú po prázdnych cestách krajského mesta, vidím známy hrad, na ktorom som nebol. Rovnako ako pri mojom predchádzajúcom výjazde, aj dnes mi zo začiatku pridáva trochu nepohody ťažší batoh ako obvykle. Mám dve 1,5 l fľaše vody a ešte jednu sedemdecovú. Nemám rád ťažký batoh, ale voda je nutná. Je okolo 15 °C a jasno. Pokračujem smerom k Zlatovciam a napájam sa na zelenú turistickú značku, ktorej sa budem držať. Hneď na začiatku vedie podchodom pod železnicou, lenže je taký nízky, že treba zosadnúť a skrčiť sa. Následne po opustení posledných rodinných domov a podjazde pod D1 sa cesta mení na poľnú a stúpa na pekné lúky. Je ich množstvo, ide sa aj kúsok lesom. V jednom mieste sa nechám uniesť pohľadom na lúky a pokračujem rovno. Po chvíľke ale nevidím značku, tak sa vraciam späť. Lesná cesta je miestami horšej kvality, nasledujú nepokosené lúky, ktoré sú vlhké. Teplota klesá na 13 °C. To ale vychádzam pri hlavnej ceste v lokalite Brúsne.

Zelená značka pokračuje rovno, ale doma podľa mapy lesných ciest som naplánoval trasu mimo značiek. Zdá sa mi, že zelená bude mať príliš strmé stúpanie. Takže pokračujem kúsok hlavnou cestou do lokality Dolina. Pri prvých domoch musím odbočiť vľavo. Vidím domy, ale vidím aj jednu skôr odbočujúcu cestu. Reku, ušetrím pár metrov, idem po nej. Lenže vedie cez potok Drietomica. Pri pohľade sa mi nezdá hlboký, tak ho skúsim prejsť. Odhad nebol správny, vody je viac, ako byť má, takže sa hneď objaví v tretrách. Nuž, nič sa nedeje, vyžmýkanie ponožiek, úsmev a ide sa ďalej. Odtiaľto sa budem držať dobrej lesnej cesty, ktorú som si vyhľadal na mape. Cesta plynulo stúpa, až príde k otvorenému priestranstvu. K lúkam, ktoré mám vždy a všade rád. Cesta nimi pokračuje za stálych výhľadov do okolia. Stúpanie je bezproblémové. Okolitá krajina je veľmi pekná, pofukuje vetrík, takže je príjemne. Zastavujem a fotím. To si nemôžem nechať ujsť. Prichádzam na prvý dnešný významný bod, a tým je kopec Machnáč (771 m). Je tu nový dvojkríž postavený pri príležitosti nedávneho výročia sv. Cyrila a Metoda. Výhľad je celkom ďaleký, Strážovské vrchy, Malá Fatra, Vtáčnik. Pri rozmýšľaní, ako zachytiť pohľad na lokalitu, mi napadá umiestniť slnko do zákrytu s tunajším krížom. Celkom zaujímavé. Na Machnáč vedie zelená značka, ktorú som v Brúsnom opustil a rovnako aj červená, ktorá tiež viedla z Trenčína. To ale nie je obyčajná červená, je to najznámejšia, Cesta hrdinov SNP. Budem sa jej držať najbližšie kilometre až na Veľkú Javorinu.

Na Veľkú Javorinu

Machnáč – Kykula – Hřibovna – Mikulčin Vrch – Troják – Lopeník – Obecní háj – Holý vrch – Studený vrch – Březová – Budina – Hrabina – Kamenná bouda – U Bětina Javora – Veľká Javorina

Nasleduje úsek hranicou ČR-SR, vedie peknou otvorenou lúčnou krajinou. Slovensko opúšťam na Kykule a napájam sa na asfaltovú cestu. V okolí je množstvo usadlostí. A samozrejme výhľady. Cesta chvíľu stúpa, klesá a to už som na Mikulčinom vrchu. Ide o známu rekreačnú oblasť, sú tu lyžiarske svahy. Nezastavujem, ale pokračujem ďalej po červenej značke, ktorá zatáča doľava. Opäť príjemné výhľady, páči sa mi tu. Značka vedie lesom, nie sú žiadne výrazné stúpania, jazda je rýchla, orientácia bezproblémová, značenie kvalitné. Možno len lesná cesta je miestami poznačená ťažbou dreva, ale úsek dlho netrvá. Les ustúpi a vidím miesto, kam smerujem. Veľkú Javorinu. Z tejto strany som ju ešte nevidel. Križujem cestu do obce Strání. Od rázcestia Hrabina (bus), značka vedie širokou spevnenou cestou. Po ľavej strane vidím odbočku k prameňu. Super. Môžem si nabrať vodu. Tak aj robím, je tu upravený prameň. Pokračujem po ceste, plynule stúpa, až sa mení na chodník. Ten stúpa tiež plynulo.

Pri pohľade na výškomer tachometra je jasné, že Veľká Javorina nie je ďaleko. Stúpanie naberá na intenzite, ale všetko je zjazdné. Veľkou výhodou je vhodná teplota, ktorá je v lesnej časti okolo 16 °C. Človek sa teda ani veľmi nezapotí a nie je mu teplo. Míňam tabuľku "bezzásahové územie lesa" a pred sebou vidím vysielač. Pre mňa prekvapivé, keďže som si myslel, že prídem k Holubyho chate. O to lepšie, som teda priamo na vrchole, na najvyššom kopci pohoria Biele Karpaty - Veľkej Javorine (970 m) a zároveň späť na Slovensku. Nedávno som mal článok, kde popisujem výjazd cez Veľkú Javorinu. Tento rok som tu tretíkrát a musím povedať, že určite nie posledný. Javorina sa mi veľmi páči, je ľahko dostupná, jej vzhľad mi učaroval a netreba za ňou ďaleko cestovať. Beriem ju pomaly ako domácu lokalitu. Fúka celkom chladný vietor, ale je pekne, to je hlavné. Pofotím si výhľady na všetky strany, nezdržím sa. Je pol jedenástej, z Trenčína mi to trvalo necelé 4 hodiny (48 km). Trasa bola príjemná a nenáročná. Z Veľkej Javoriny ďalej všetko poznám, takže viem, čo ma čaká.

Z Javoriny do Skalice

Veľká Javorina – Durda – Dibrovov pomník – Šibenický vrch – Kubíkův vrch – Krúžok – Kamenné vráta – Vysoký vŕšok – Vrbovce – sedlo Tri kamene – Kobyla – Tri kopce – Chalupovci – Bukovina – Kněžské hory – Osypné hory – Zrubenec – Machnáč – Tlstá hora – Koválovské lúky – Zlatnícka dolina – Skalica

Chvíľu idem klesaním po červenej značke hraničným hrebeňom a na rázcestí Dibrovov pomník sa lúčim so značkou. Pokračujem zelenou. Ihličnatý les vystriedal listnatý. Klesanie je po českej strane. Od Kubíkovho vrchu idem po modrej značke. Úsek som išiel len raz, minulý rok. Výhľady na ňom nie sú žiadne, väčšinou chodník klesá. Oproti minulosti je všetko priechodné, žiadne popadané stromy. Prichádzam na Kamenné vráta, je tu tabuľa náučného chodníka Brestovec-Stará Myjava-Topolecká. Jazda nie je nudná, chodník sa zatáča, niekedy ostro. Stretávam dvoch turistov. Nasleduje zjazd nepokosenou lúkou k česko-slovenskej hranici vo Vrbovciach. Predtým ale podídem železničnú trať do Velkej nad Veličkou. Pred sebou vidím obľúbený kopec Ostrý vrch (602 m) s vrtuľou na vrchole.

Som na hlavnej ceste, kde ma čaká rest spred dvoch týždňov. Vtedy som chcel ísť po červenej značke k sedlu U Tří kamenů, ale prehliadol som odbočku. Dnes ju neprehliadam a vydám sa po nej. Hneď zisťujem, že tadiaľto veľa ľudí nechodí, ide sa rozhraním dvoch polí, nie je to pohodlné. Prichádzam k rozpadnutému mostu, po ňom dávno nič nešlo. Značenie je veľmi slabé, ale viem, že treba ísť hore. Lúkou sa dostanem do lesa. Značka vedie stúpaním po lesných cestách. Celkový vzhľad sa mi nepáči, neviem prečo, nazval by som to nudné a nezaujímavé. Cesta sa mení na chodník, je tu jeden mostík, cez vodný tok. Idem krajom lesa, krajom poľa a prichádzam k Trom kameňom. Odtiaľto to poznám. Osobne, úsek od hranice po červenej sem už nepôjdem, bol zjazdný, ale nepáčil sa mi, skoro až odporným by som ho nazval. Keď som tu bol minule, tak namiesto po červenej značke som od hranice išiel po ceste k Větrnému mlýnu Kuželov a od neho zelenou značkou sem. To sa mi páčilo viac.

Pokračujem známym úsekom červenej značky - Záhoráckej magistrály a známe sú mi lietajúce obludy, ktoré sa ma snažia dostať. Ovady. Je ich viac ako minule. Nič sa nedá robiť, aj keď ide stúpanie, treba dupať do pedálov. Som asi pomalý, pretože ovady zrýchlili a stále dobiedzajú. Oháňam sa jednom rukou, nepomáha. Fotiť pohľad na otvorenú krajinu smerom na Chvojnicu a Vrbovce sa nedá. Onedlho vstupujem do lesa a ovady sa zázračne stratia. Úľava. Pri turistickom rázcestníku Kobyla (582 m) si dám krátky obed (dva keksíky). Jeden ovad ma otravuje, ale po tom, ako si na mňa sadol, už otravovať nebude. V tomto je to dosť hlúpy hmyz, dá sa ľahko eliminovať. A popravde, vážim si teraz komáre. Štípance od ovadov, ktoré som získal minule, sú horšie ako od komárov. Od Kobyly značka vedie pekným lúčnym hraničným úsekom, výhľady sú na moravskú stranu. Krajina je podobná ako pri Mikulčinom vrchu. Krátky lesný úsek a pozerám sa na kopec Žalostiná (621 m) s rozhľadňou na vrchole. Bol som pri nej minule, dnes tam nejdem, ale určite sa tam oplatí ísť pozrieť. Síce funkciu rozhľadne na nezalesnenom najvyššom kopci na okolí nechápem, ale čo už. Vidím dve skupiny cyklistov, ktorí idú tam a späť.

Červená značka ďalej vedie vedľa plota Obory Radějov. Väčšinou dole kopcom, ale je tu krátke stúpanie. Na ceste je vyjazdený chodník, takže cyklistov tu asi jazdí dosť. Aj nejakých stretávam. V lese je príjemne. Onedlho vychádzam na ďalšom obľúbenom mieste, na Koválovských lúkach. Naposledy som tu bol na jar. Z lúk sú dnes ďaleké výhľady, zreteľne vidieť Malé Karpaty od Zárub po Devínsku Kobylu a Hundsheimer Berg. Devínska Kobyla je vzdialená 74 km. Pekný a zaujímavý pohľad, vidieť až domov. V mysli viem, čo ma s Devínskou Kobylou ešte čaká, uvidíme. Z lúk pokračujem rozbitou asfaltkou, ktorá asfalt dávno nevidela, červená značka zatáča na kopec Čupy, tadiaľ ale nejdem, bol som tu v minulosti. Asfaltka klesá a napája sa na skutočnú kvalitnú asfaltku. To som v známej Zlatníckej doline, rekreačnej oblasti. Množstvo chát, funkčné kúpalisko s množstvom ľudí a hlavne s množstvom značených trás, či už peších alebo cyklistických. Nezastavujem a za stáleho klesania som po pár kilometroch po hlavnej ceste v známom meste regiónu. Skalica je pekné mesto. Zastavujem v centre na námestí a schovávam sa v tieni stromu, keďže je celkom dosť teplo. Z Veľkej Javoriny mi to trvalo 3 hodiny. Doterajší sumár trasy, teda z Trenčína sem: celkovo 7 hodín a 92 km. V Skalici je množstvo rôznych možností, čo si ísť pozrieť, lenže nie som na spoznávacom výjazde, takže sa nezdržím. Ponuka cyklotrás je bohatá, dá sa spoznávať okolie aj mimo hlavných ciest.

Výjazd by sa dal v Skalici ukončiť, nastúpiť na vlak a odviezť sa do Kútov. Z nich potom vlakom do Bratislavy alebo Trnavy. Prípadne sa do Kútov dá ísť bicyklom a tam nastúpiť na vlak. Tak som išiel pri jarnej návšteve Skalice. Do Kútov je to 30 km po hlavnej ceste, dalo by sa ísť cyklotrasou vedľa rieky Morava, tak som zatiaľ nešiel. Pred dvomi týždňami som zo Skalice išiel domov do Devínskej Novej Vsi, rovno po ceste. Za vhodného vetra to bolo 80 km za tri hodiny. Pre mňa úspech, skoro ako na cestnom bicykli. Dnes ale nechcem takto ísť, chcem si pozrieť úseky Záhoria, kadiaľ som nešiel a následne sa dostať domov.

Cez Záhorie

Skalica – Holíč – Petrova Ves – Nový Dvor – Stráže nad Myjavou – Šaštín – jazero Gazárka – Tŕnie – Studienka – Vlčie Jamy – Červený kríž – Gašparov vŕštek – Hrádok – Malacky – Domčeky – Vinohrádok – Olčov majer – Plavecký Štvrtok – Láb – Malina

Lúčim sa so Skalicou, do susedného mesta Holíč je to na skok. Konečne si v ňom idem pozrieť známy Holíčsky zámok. Zaujímavá stavba, aj keď by si zaslúžila opravu. Jedna fotka a ide sa ďalej. Vyberám si možnosť ísť do Petrovej Vsi. Cesta nie je rušná a je vlnitá, nie rovina. Sú z nej výhľady do okolia. Po pár kilometroch prechádzam obcou a pokračujem do Šaštína-Stráží. Ide sa dobre. V mestečku fotím baziliku - známu pútnickú lokalitu. Známou je aj rekreačná oblasť Gazárka, ktorá je na skok od baziliky. Hlavnou atrakciou je jazero s pieskovými plážami. Množstvo ľudí dnes využíva príjemný letný víkendový deň. Z Gazárky vedie zelená turistická trasa a zároveň cyklotrasa k ďalšej rekreačnej oblasti Tomky. Tam ale ísť nechcem, preto si podľa mapy volím trasu inou lesnou cestou. Zo začiatku je fajn, len postupne sa na nej objavuje typická ingrediencia Záhoria - piesok. Nie je ho veľa, ale spomaľuje jazdu, prípadne si musím hľadať vhodnú stopu. Nuž, dobrú cestu som si vybral. Úsek netrvá dlho, vystrieda ho lepší povrch, ale stále je to skoro ako boj s pieskom. Prichádzam na náučný chodník Lakšárska Nová Ves - Tomky v lokalite NPR Červený rybník. Pekné zákutie. Ešte párkrát šliapnuť do pedálov a som na rovnej hlavnej ceste. Doterajší úsek zo Šaštína nebol zlý, borovicové lesy sú pekné, len škoda piesku. Nabudúce pôjdem inou trasou.

Hlavná cesta ma po asi dvoch-troch kilometroch dovedie do obce Studienka. Obec je mnou často navštevovaná, keďže cez ňu vedie moja tradičná trasa z Veľkých Levárov do Plaveckého Podhradia alebo Mikuláša, cez vojenské lesy. Uvažujem, že budem pokračovať smer podhorie Malých Karpát, ale rozhodnem sa inak. Zo Studienky po ceste do Malaciek. Úsek je celkom rušný, ale je nedeľa, takže to nie je hrozné. Prestávku si dávam v lokalite Červený kríž, ktorou prechádza vojenská asfaltka z Levárov pred Rohožník. Teplota je celkom prijateľná, nie je príliš teplo. Rovnako ako na predchádzajúcom výjazde, zásoby vody sa zmenšili na hraničnú úroveň, dalo by sa s nimi dôjsť domov, ale nič viac. Preto volím trasu cez Malacky, kde si chcem doplniť vodu. V Malackách som o chvíľu a naberám si vodu na osvedčenom mieste - miestnom cintoríne. Stačí mi 1,5 litra.

Pokračujem bočnou cestou bez áut do Plaveckého Štvrtka a hlavnou cestou do susedného Lábu. Z neho po ceste smer Zohor a po asi dvoch kilometroch odbočím vpravo na poľnú cestu kukuričným poľom. Opäť obľúbený úsek. Musím prejsť cez železničnú jednokoľajnú trať Zohor - Záhorská Ves. Trať má šťastie, že ešte funguje osobná preprava. Susedná trať do Plaveckého Mikuláša také šťastie nemala. Od koľajníc vedie pohodlná cesta hrádzou kanála riečky Malina. Dlhý rovný úsek, v diaľke vidieť televíznu vežu na Kamzíku a kopec Devínska Kobyla - konečný cieľ.

Na Devínsku Kobylu

sútok Maliny a Moravy – hrádza Moravy – Bratislava, Devínska Nová Ves – Devín – Červený kríž – Devínska Kobyla – Devínska Nová Ves

Predtým ale prekračujem dve hlavné cesty a hrádzou pokračujem ďalej až za skládku odpadu, kde sa napájam na cyklotrasu vedúcu do Devínskeho Jazera. Odtiaľ pokračujem po cyklochodníku vedľa Moravy. Známa a často využívaná trasa. Stretávam množstvo cyklistov. To som v Devínskej Novej Vsi, teda doma, ale tam nesmerujem. Tentoraz po ceste, idem do Devína. Prečo po ceste, keď mám dole cyklochodník? No, v prvom rade danú trasu nepovažujem za cyklochodník, skôr za niečo, za čo sa treba hanbiť. Hrbole, pozlepovaný asfalt, jamy, úzky profil. To sú pomenovania úseku. Plus za pekných dní množstvo cyklistov a peších. Ako sa hovorí, také niečo nemusím. V Devíne som teda hneď, idem popod hrad k sútoku Moravy a Dunaja, dlhšie som tu nebol. Myslím, že sútok je významné miesto, teraz sa dá bez problémov dostať aj na jeho rakúsku stranu a vychutnať si pohľad odtiaľ.

Z Devína sa musím dostať na Devínsku Kobylu a prekonať po dlhej rovinatej časti posledných približne 360 výškových metrov. Necítim skoro žiadnu veľkú únavu, takže to nevidím ako problém. Pokračujem stúpajúcou asfaltovou cestou až k vinohradom, od nich sa napájam na lesnú cestu a vstupujem do príjemne chladných lesov Devínskej Kobyly. Ide sa mi bez problémov, lepšie ako na minulom výjazde z Buschbergu, ktorý som absolvoval tri dni dozadu. Čo je zaujímavé, keďže dnešná trasa bola náročnejšia, asi sa mi kopce šliapu lepšie, ako samá rovina. Som v lese a na vrchol je to na skok. Podobne ako na spomínanom výjazde z Buschbergu, opäť sa vydávam asfaltkou do útrob areálu bývalej vojenskej základne protilietadlovej obrany. A už som tu, na samom vrchole 514 m vysokej Devínskej Kobyly. Nemôžem si nechať ujsť výhľad z rozhľadne. A oplatilo sa, dnešná dohľadnosť je výborná. Je vidieť presne na Koválovské lúky a okolie, kde som pred pár hodinami bol, vzdialené 74 km vzdušnou čiarou. Príjemný pocit. Rovnako je vidieť rakúsky kopec Buschberg, kde som bol vo štvrtok. Milé. Okrem toho, síce slabšie, ale vidím Zobor so Žibricou. Na opačnej strane sú len hmlisto viditeľné obrysy Schneebergu. S príjemným pocitom teda opatrne schádzam z rozhľadne, nasadám na bicykel a veziem sa stále dole kopcom domov. Mám za sebou ďalší vydarený výjazd počas krásneho dňa.

Záver

Výjazd splnil očakávania, navštívil som lokality, ktoré som nepoznal, videl príjemné miesta a tak si rozšíril obzory. Dostal som sa z Trenčína domov, čo považujem za celkom zaujímavé. Išlo sa bez komplikácii, hladko. Celá trasa bola možno dlhá, ale určite aspoň jej prvá polovica, z Trenčína do Skalice by sa dala odporúčať na absolvovanie. Myslím, že pre ľudí, čo bicyklujú a majú dobrú kondíciu, bez problémov zvládnuteľná. Odmenou je prejazd zaujímavou krajinou, ktorá sa mení, nie je stále o tom istom, nuda na trase nehrozí. Výjazd sa mi bude spájať s množstvom lúčnych úsekov a výhľadov. A určite si niečo podobné opäť rád zopakujem.


 
 
Najnovšie články autora
 
Cyklotúra Skalica – Šance – Sobotište – Smrdáky – Kúty Leto je ideálne obdobie na cyklovýlety. Po včerajšom dni v Považskom Inovci ma dnes lákajú bližšie končiny. Premýšľam nad okolím … » celý článok 02/03/17 Vladimír Lukačovič Biele Karpaty, Myjavská pahorkatina, +
MTB Leopoldov – Bezovec – Nové Mesto nad Váhom Považský Inovec a okolie poskytuje jednoduché aj náročnejšie možnosti cyklovýletov. Dnešný výjazd bude mať z každého niečo, asfaltové rovné úseky aj lesné zjazdy. Zároveň si prejdem miesta, ktoré som mal v pláne už dávno. Príjemný deň je predo mnou. 16/02/17 Vladimír Lukačovič Podunajsko, Považský Inovec
MTB Cez Tribeč do Považského Inovca Pokračovanie letných poznávacích cyklovýletov ma tento krát zavedie do pohoria Tribeč. Ukrýva sa v ňom málo známa banská lokalita neďaleko jeho najvyšších polôh. Záľuba v banskej histórii ma nenechá chladným, rád by som ju navštívil. Zároveň si prezriem jaskyňu Čertova pec s pravekým osídlením v susednom Považskom Inovci. 26/01/17 Vladimír Lukačovič Podunajsko, Považský Inovec, +
Najnovšie články na titulke
 
Cyklotúra Považská Bystrica – Papradno – Štiavnik – PB Pôvodne cyklotrasa vznikla ako výprava za hľadaním terénov vhodných na zber byliniek. Chcel som sa dostať na lúčne svahy a pokiaľ možno … » celý článok 21/09/17 Michal Bukvai Javorníky
Cyklotúra Bicyklom na hornú nádrž PVE Čierny Váh Horná nádrž prečerpávacej vodnej elektrárne Čierny Váh je jedným z najkrajších výhľadových bodov na Liptov a pohoria, ktoré ho obkolesujú. Vedie k nej zeleno značená cyklotrasa od železničnej stanice Východná. Je to kratší, no pomerne strmý výjazd ideálny na pol dňa. Dá sa skombinovať aj do väčšieho okruhu spolu s dolnou nádržou a návratom cez Murnú dolinu a Važec, no nám stačil kratší variant, keďže to bol pre nás návratový deň. 14/09/17 Ľubomír Mäkký Nízke Tatry
Cyklotúra Výšľap na Hrebienok a Sliezsky dom Cyklotúra na najvyššie položené miesto Vysokých Tatier, kam vedie asfaltová cesta. Trasa začína v Novej Lesnej, cez Hrebienok na Sliezsky dom. Sliezsky dom je nádherné miesto na brehu Velického plesa. Zo Sliezskeho domu bude návrat do Novej Lesnej. 07/09/17 Andrej Sijka Vysoké a Belianske Tatry

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Trenčín – Kykula – Skalica – Láb – Devín 20/09/13 08:38 9 príspevkov
Fakty
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Sponzori cyklo.hiking.sk
Práve nás číta 1131 ľudí
0.68