MTB

Krížna z Horného Jelenca (okruh)

26.09.13
Na túto cyklotúru som sa chystal roky. Veľkofatranskú Krížnu poznám viac-menej len v zime, a tak letný výšľap je doplnením mozaiky. Okruh, ktorý sa na to sám ponúka, je zvládnuteľný aj nám, ktorí vieme, že horská cykloturistika nie je o tom, byť rýchly a prvý, ale dôjsť až na koniec a prísť tam zdravý.

Trasa

Horný Jelenec – Staré Hory – Polkanová – Uľanka – Harmanec – Dolný Harmanec – Horný Harmanec – sedlo Malý Šturec – Krásny kopec – Košarisko – Kráľova studňa, horský hotel – Kráľova studňa, prameň – Malá Krížna – Krížna – Líška – Rybovské sedlo – salaš pod Rybovským sedlom – Hornojelenská dolina, hate – Rybô – Valentová – Horný Jelenec

Na začiatku bol asfalt

Na poslednú chvíľu som sa rozhodol, že auto nenechám na parkovisku Koliby u svätého Krištofa za Banskou Bystricou, ale až o 10 km ďalej, pri vyústení Hornojelenskej doliny na hlavnú cestu z Banskej Bystrice do Ružomberka. To znamená, že nevyhnutných 10 kilometrov po frekventovanej „donovalskej“ ceste späť smerom na Banskú Bystricu absolvujem na bicykli teraz, v nedeľu ráno a nie až poobede, keď je nedeľná premávka hustá. Ukázalo sa to ako správny nápad, na raňajších 10 kilometroch k odbočke na Malý Šturec a Martin pri Uľanke ma predbehlo iba 26 áut, poobede by to bolo iste desaťkrát viac. Cesta nie je dobrá pre bicykle, ale nedá sa jej vyhnúť.

Odbočil som teda na Harmanec a pomaličky a nenápadne začalo stúpanie po známej ceste na Malý Šturec. Bol som pripravený na muky a galeje. Cestou som išiel autom triliónkrát a viem, že je to dlhý kopec. Podarilo sa mi dostať do stavu, ktorý volám „moja hladina alfa“, t. j. keď rozmýšľam o úplne iných veciach a šliapanie do kopca ani moc nevnímam. Premávka bola ešte stále minimálna, slnko ešte tak nehreje, všetko je v poriadku, človeka nič neruší, tak prečo sa neprepnúť do MHA? Keď som sa prebral späť do reálneho sveta, zistil som, že kopec nie je až taký strašný. Svedčí o tom fakt, že som ho celý vyšliapal na strednej píle, čo pri mojich hmotnostiach, schopnostiach a (veru aj) veku ukazuje, že stúpanie, ktoré je síce dlhé, nie je až také hrozné, ako sa z auta zdá.

Veď tam nemalo byť žiadne stúpanie

Hore, v sedle Malý Šturec, som si dal iba krátky oddych na jednu čokoládku. Upútali ma dvaja borci, ktorí prišli na bicykloch z turčianskej strany a takmer bez zastavenia pokračovali na Kráľovu studňu. Ani jeden z nich nemal ani na sebe ani so sebou prilbu, čo by som síce kvitoval na bežných cestách, ale na horskom bicykli to nie je zodpovedné. Chlapci zmizli za zákrutou a pomaly som sa vydal za nimi. Nikdy predtým som po ceste z Malého Šturca na Kráľovu studňu nešiel a neviem teda, prečo som ju mal zafixovanú ako rovnú vrstevnicovú lesnú cestu. Nie je tomu tak, cesta väčšinu času mierne stúpa. Stúpanie síce nie je veľké, ale aj tak sa mi ukázali ako najvhodnejšie najľahšie prevody. Povrch je najprv ujazdený štrk, neskôr stále viac a viac hlina. Objavujú sa prvé výhľady, myslím že podo mnou je hlboká Zalámaná dolina, ale ako stúpam vyššie, tak je vidieť stále viac a viac aj z doliny Hrona medzi Banskou Bystricou a Zvolenom, v pozadí so Štiavnickými vrchmi. Ale toto je iba ochutnávka výhľadov, viem, že tie skutočné výhľady sú až z hrebeňa.

Cesta ubieha pohodlne, miestami opäť aj MHA, až zrazu zablikala kontrolka – príliš strácam výšku! Pohľad na displej GPS mi ukázal, že som dosť ďaleko od červenej značky, po ktorej som na Kráľovu studňu išiel. Vrátil som sa do kopca nejakých 700 metrov a našiel som chybu – meditujúc som si nevšimol, že značka odbočuje z cesty doľava na strmý chodník. Chodník nie je dlhý, asi po 300 metroch tlačenia do strmšieho kopca ma doviedol na ďalšiu cestu, tentokrát „hlavnú“ cestu k hotelu. Na nej opäť stúpanie, nie veľké, tak akurát a niekedy aj pekne vyvážené krátkymi dole kopcami. Povrch celkom dobrý, najmä šotolina, scenéria pekná, lesy, hory, v dolinách cesty, kde tu výhľad, pohoda. Pribudlo cyklistov aj peších, dokonca aj nejaké autá. V jednej ľavotočivej zákrute som nejako automaticky šliapal po „kratšej“ ľavej strane, keď tu zrazu sa na mňa zjazdujúc vyrútili dvaja bezhelmoví. Kua, minuli sme sa iba tesne a iba pár sekúnd za nimi si to fičal džíp s pražskou značkou. Neskôr viac zjazdujúcich cyklistov a aj ďalšie autá. Skrátka, cesta k hotelu nie je iba nejakou lesnou cestou, ale vcelku frekventovanou trasou, kde treba trochu dávať pozor. Mimochodom, dvaja bezhelmoví mi schladili nadšenie z mojej kondície, ktoré som získal výšľapom do sedla Malý Šturec. Oni sa už totiž bezpochyby vracali od hotela a ja som k nemu mal ešte nejakých 6 - 7 kilometrov. Aj keď si odmyslím stratu času zapríčinenú zablúdením, tak je jasné, že až tak super rýchly cyklista nie som... Aj keď kto vie, možno keby si chlapci naložili tak dva vrecia cementu, aby sa vyrovnali naše hmotnosti, tak by rozdiel v čase a rýchlosti nebol až tak veľký, že...

Tak či tak som v pohode došiel k horskému hotelu Kráľova studňa, kde som pochopil, odkiaľ sa berú džípy - stretol som ich totiž ešte dva, kým som prišiel hore. Pražáci si spravili vo Veľkej Fatre džípový zraz, a tak pred hotelom ich bolo zaparkovaných ešte zopár. Skrátka, vysokohorská romantika. Ako bývalý geológ viem oceniť kvalitné terénne autá, ale priznám sa, že nechápem význam precestovania polovice bývalej republiky, vyvezenia sa do hôr po ceste pre osobné autá a hrania sa pritom na drsných chlapov. No čo už, proti gustu žiadny dišputát, len sa mi to tam skrátka miestne nehodilo.

Aj potlačiť treba

V hoteli som do seba hodil šošovicovú kyslú (celkom ušla) a kofolu (neoriginál) a pokračoval som. Odtiaľto začínajú značené cykloturistické trasy, ktoré Slovenský cykloklub vyznačil v širokom okolí Donovalov, a tak sledujem červené a modré „céčka“ smerom na Krížnu. Čo si budeme hovoriť, úsek z Kráľovej studne na Krížnu je o tlačení. Iste, sú tam úseky, kde sa dá šliapať v sedle, ale ich počet a dĺžka klesá s výkonnosťou, a tak som prevažne tlačil. Nebol som sám, predbehli ma dvaja borci, ktorí teda vydržali dupať do pedálov veľmi dlho, ale nakoniec si aj oni dali prechádzku. Na moje počudovanie som stretol aj rodinku s kočíkom. Cesta je dosť rozbitá, miestami po skalnom podklade, miestami po kameňoch, miestami po tráve, miestami strmo hore, miestami aj trošku dole. Výhľady sú však stále lepšie a lepšie a človek ani nevie a je hore.

V pondelok idem meniť brzdy

Vysielač dôverne poznám zafúkaný snehom, keď sa v záveji pri jeho plote pravidelne snažím získať naspäť vedomie po výšľape na pásoch z Tureckej, ale až teraz som si všimol, že areál je dosť veľký. Neviem, či tam ešte vojaci naozaj niečo vysielajú alebo iba nemajú peniaze na jeho likvidáciu, ale fakt je, že vďaka nemu sa dá Krížna rozoznať aj z celkom slušnej vzdialenosti. Okrem toho, dnes je vysielač na Krížnej mojím najvyšším bodom, odteraz už len dole. Zasunul som sedlovku, v duchu som sa presvedčil, že únik brzdovej kvapaliny zo zadnej brzdy, ktorý som si ráno všimol, vlastne nič neznamená, a pustil som sa dole. Najprv smerom na Líšku po trase, ktorú dôverne poznám z pásov (tu hore býva sneh ešte celkom dobrý). Pred Líškou však cyklotrasa odbočuje doľava a traverzom začína dlhé klesanie do Hornojelenskej doliny. Klesanie nie je technicky až tak náročné, vyžaduje pozornosť a dobré brzdy (hmm, chýbajúca kvapalina sa prejavuje, zadná brzda zaberá o kus neskôr, ako obyčajne). Predbehol som zopár turistov, preletel cez rybovský salaš, pred ktorým je nápis „Pozor psi“, a tak mi zadná brzda ani moc nechýbala. Rozbitý chodník sa postupne mení na lepší chodník, ten na rozbitú cestu, tá na lepšiu cestu. Zopárkrát som zastavil, aby si brzdy a ruky oddýchli a pri pohľade dozadu ma ohromil obrovský lavínový kotol, ktorý tvorí záver Hornojelenskej doliny s Krížnou navrchu. Ona sa Veľká Fatra nezdá, ale nielen prevýšenia, ale aj dojmy sú v nej veľké.

Medzitým mi odišli predné brzdové doštičky, a tak idem kov na kov. Pre uši nič príjemné, ale dá sa. Cesta ma popri pamätníku lavínového nešťastia v roku 1924 (lavína pochovala 18 ľudí) priviedla do osady Rybô (v mapách nesprávne ako U Rybov/Rybie), čo je opäť civilizácia - síce iba chalupárska, ale aj tak dobre. Verím, že keď sa tu zachlomdžím, aspoň nejaký chalupár si to všimne a dá vedieť mojej rodine. Prešiel som cez malebnú osadu, potom cez skalnú úžinu, kde sa natáčal známy povstalecký film Vlčie diery, a popri ďalších a ďalších domoch Valentovej a Horného Jelenca som po úzkej asfaltovej ceste došiel až k hlavnej ceste, kde som ráno nechal auto.

Zhrnutie

Celé mi to trvalo 6,5 hodiny, z toho som jazdil 4 hodiny a zvyšok som sedel, jedol, pil, fotil. Prešiel som 51 kilometrov (z toho zhruba polovica po asfalte), videl pol Slovenska, spoznal Krížnu v lete a pritom som sa ani nezabil, ani nestratil. Celkom pekný cyklodeň.

--
Pozn. redakcie: Prosíme všetkých MTB bikerov, aby sa počas jazdy správali ohľaduplne k iným účastníkom "premávky" a prispôsobili svoju rýchlosť v úsekoch, kde existuje predpoklad stretu s pešími turistami.

 
 
Najnovšie články autora
 
Cyklotúra Na bicykli z Nových Zámkov do Štúrova okľukou Pravdupovediac, o tom, že cyklotúra je ľahká, som vedel vopred. Nie je na nej totiž žiadny kopec, je úplne rovná, žiadne prevýšenie a … » celý článok 14/04/16 Ján Roháč Podunajsko
Správa Živé chodníky 2016 - výzva na predloženie námetov Nadácia Ekopolis plánuje na jar 2016 podporiť v rámci programu Živé chodníky niekoľko projektov, zameraných na údržbu a rozvoj turistickej a cykloturistickej infraštruktúry na Slovensku. Z tohto dôvodu nadácia zbiera projektové námety, z ktorých by na jar 2016 mohla vybrať projekty na podporu. Cieľom programu je obnova alebo vylepšenie turistickej infraštruktúry a verejných priestranstiev, ako aj značenia turistických značených trás, resp. cykloturistických trás, na ktorých sa daná infraštruktúra nachádza. 30/12/15 Ján Roháč Iné
Cyklotúra Cez Železnô a okolo Liptovskej Mary z Ružomberka Na Liptov chodím bicyklovať rád, ponúka aj kľudné cesty a cestičky, aj pekné výhľady, stúpania aj zjazdy. Skrátka, je to krajinka vhodná pre cykloturistov a je jedno, či sú to horskí cyklisti alebo pohodoví cestní cykloturisti. Vybral som sa opäť na Liptov jednu aprílovú nedeľu s plánom spojiť dve klasické túričky do jednej, a tak som obišiel nízkotatranský Salatín a Liptovskú Maru naraz. 28/05/15 Ján Roháč Nízke Tatry, Veľká Fatra a Choč
Najnovšie články na titulke
 
Túra Čížov – Hardegg – Znojmo 5. etapa KPG V putovaní proti prúdu rieky Dyje som sa dostal na koniec železničnej trate Břeclav – Znojmo a ukázalo sa, že nie je v mojich silách … » celý článok 14/08/18 Miroslav Svítek Česko, Rakúsko
Túra Rozhľadňa Čajka nad Bojnicami Keď sa povie Bojnice, každý si hneď predstaví krásny romantický zámok a zoologickú záhradu. Prednedávnom na kopci nad Bojnicami vyrástla ďalšia atrakcia – 30 metrov vysoká rozhľadňa Čajka. Inšpirovali sa podobnou vežou na dolnej Morave. Vyhliadková veža mala mať pôvodne výšku až 60 m, ale kvôli námietkam pamiatkarov, že by bola dominantnejšia ako Bojnický zámok, museli od zámeru upustiť a vežu znížiť. Veža je zatiaľ od začiatku júla otvorená v núdzovom režime a pár dní po jej otvorení sme sa vybrali do Bojníc aj my s vierou, že nával ľudí nebude ešte taký, ako keď otvorili vežu v Bachledovej doline, ktorú sme zatiaľ aj kvôli návalu ľudí nenavštívili. 09/08/18 Zdeno Vasilišin Strážovské vrchy
Cyklotúra Loser Panoramastrasse s cyklovozíkom Soľná komora nám učarovala už dávno. Hlboké a tajomné jazerá, v ktorých sa zrkadlia skutoční horskí velikáni, malebné domčeky učupené na šťavnatých zelených lúkach, pasúce sa kravy, vôňa Álp a hustá sieť turistických aj cyklistických trás. Čo viac si možno priať? Už len nejakú parádnu horskú prémiu s luxusnými výhľadmi, ktorú si budeme môcť vychutnať aj s našou 15-mesačnou parťáčkou. Loser Panoramastrasse. 02/08/18 Jitka Švarcová Svet

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Krížna z Horného Jelenca (okruh) 28/09/13 16:19 30 príspevkov
Fakty
  • Pohoria
    • Veľká Fatra (Národný park Veľká Fatra)
  • Počet dní
    • 1
  • Nadmorská výška
    • max: 1574 m n. m.
    • min: 450 m n. m.
  • Prevýšenia
    • stúpanie: 2085 m
    • klesanie: 2085 m
  • Vzdialenosť
    • 51 km
  • Náročnosť
    • 4
  • Ročné obdobie
    • leto
  • Dátum túry
    • 11.08.2013
  • Štart trasy
    • šírka: 48.85837 ° SŠ
      dĺžka: 19.15076 ° VD
      » Mapa
  • Koniec trasy
    • šírka: 48.85837 ° SŠ
      dĺžka: 19.15076 ° VD
      » Mapa
  • Voda
    • Kráľova studňa (prameň pod Kráľovou skalou), prameň pod Rybovským sedlom, Hornojelenská dolina - studnička pod Sokolom pri Valentovej
  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • Banská Bystrica (vlak, bus, cyklobus) - Horný Jelenec (bus)/sedlo Malý Šturec (cyklobus), horský bicykel
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.

0.68