Trasa

Vysoké Tatry, Smokovce – Tatranská Polianka – Gerlachov – Poprad, časť Veľká – Spišská Sobota – Poprad, Veľká – Veľký Slavkov – Nová Lesná – Dolný Smokovec – Starý Smokovec

Štarujeme po Ceste slobody zo Smokovcov cez Tatranské Zruby do Tatranskej Polianky. Aj napriek tomu, že je to hlavný ťah cez vysokotatranské osady, tak sa dá v pohode bicyklovať. Krajnica je dosť široká a aj vodiči sú ohľaduplní. Odbočíme vľavo a smerujeme von z osady. Máme pred sebou pekný zjazd do Podtatranskej kotliny, do obce Gerlachov.

Gerlachov a rozprávkový les

Cesta nie je frekventovaná, tak je to príjemná chuťovka s peknými pohľadmi až na Kráľovu hoľu. V Gerlachove, tak ako vo väčšine podtatranských obcí, je cez deň kľud. Turisti ubytovaní po súkromí sú na výletoch, preto aj múzeum Gerlachovská izba má otvorené až od 19-tej hodiny. Škoda, možno by sme si vyskúšali, ako sa kedysi tkalo na krosnách. Hneď vedľa múzea si všimneme starý rannogotický kamenný kostol, ktorý pochádza z 13. storočia, dnes z neho zostala iba veža a zvon odliaty v roku 1525.

Motáme sa miestnymi ulicami a hľadáme výjazd z obce. Nie, nemáme chuť pokračovať dole do Batizoviec. Nájdeme poľnú cestu a ňou sa pustíme ďalej. Chvíľami je makadam príliš hrubý, tak ideme okrajom lúčky. Kilometer či dva a začína pekný lesík. Mám pocit, akoby som sa vrátila späť do detských rokov, keď som často chodila s rodičmi do Tatier. Sú tu vysokánske smreky, cesta je vysypaná množstvom šišiek a vzduch je presne taký, ako bol pred vetrovou kalamitou v celých Tatrách. Zastavíme pri malinčí. Pod nohami máme mach posypaný množstvom ihličia a šišiek. Čučoriedie je obrané. Manžel sa teší z mojej radosti, tak toto bolo to prekvapenie, ktoré vykukal z balkóna. Opustíme spomienkový les a pred nami sú lány polí po ľavej i pravej strane.

Letisko, Poprad a Veľká

Ideme pomedzi lány upravenou poľnou cestou. O chvíľku sme pri PD Poprad, zdatné stádo kravičiek sa pasie a pokukuje po tatranských štítoch. Hneď obďaleč je línia navádzacích svetiel pre letisko Poprad. Vedie tade asfaltka, ktorá ale končí pri plote, musíme sa vrátiť. Nech pozeráme ktorýmkoľvek smerom, jediný správny je prejsť cez dvor PD. No čo už, keď sa inak nedá. Prefrčíme okolo veľkej maštale, odkiaľ na nás lenivo pokukuje stádo pekných jalovičiek, nadýchame sa správnej vône, pozdravíme nejakého pracovníka, ktorý, kým sa stihne čudovať, kde sme sa vzali, vidí iba naše chrbty.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Hlavnou bránou vyjdeme a sme pod telesom diaľnice. Poprad berieme pravobokom a pokračujeme do mestskej časti Veľká. Strihneme ju a dostaneme sa k futbalovému ihrisku a tenisovým kurtom. Následne ponad Velický potok a pomedzi obytné domy sa dostaneme k cintorínu. Stále neviem, kam ideme. Od cintorína vedie úzka cestička popri starom plote a je označená dopravnou značkou "zákaz prejazdu". My si ju vysvetlíme, že pre cyklistov neplatí. Vedie bránou medzi domami. Prejdeme ňou a sme zrazu v úplne v inom svete. Na námestí Spišskej Soboty, ktorá bola v roku 1950 vyhlásená za mestskú pamiatkovú rezerváciu.

Spišská Sobota

Mestská časť Popradu je klenotom architektonických a umeleckých pamiatok na Spiši. Spomedzi všetkých spišských miest si táto časť Popradu uchovala svoju jedinečnosť a neopakovateľnosť až do dnešných dní. Spišská Sobota sa v historických listinách spomína v roku 1256. V 13. storočí bola trhovým mestom s erbom. Po príchode nemeckých kolonistov sa stala jedným z najvýznamnejších spišských miest. V roku 1567 získalo mesto jarmočné právo. Mesto bolo sídlom cechov, obchodu i kultúrneho života. Najvýznamnejšie cechy v 17. a 18. storočí boli: obuvnícky, čižmársky, krajčírsky, kožušnícky a gombičkársky. Ako jediné spišské mesto malo v roku 1821 kníhkupectvo.

Pomotáme sa po námestí so zachovanými meštianskymi domami. Odfotíme si kostol a zvonicu, sú to koráliky na známej spišskej gotickej ceste. Kostol sv. Juraja, pôvodne neskororománsky z roku 1273, bol v 1464 goticky prestavaný. Hlavný oltár je z dielne majstra Pavla z Levoče. Na severnej strane je kaplnka sv. Anny zo začiatku 16. storočia a pri kostole je renesančná zvonica z roku 1598. Naobedujeme sa v peknej reštaurácii na námestí, urobíme ešte nejaké fotografie a vraciame sa cez podjazd späť z malej návštevy našej histórie do súčasnosti. Je veľmi teplo, na chrbte máme hneď všetko, čo sme k obedu vypili.

Veľký Slavkov a Nová Lesná

Vraciame sa do Veľkej, volíme cestu po priamke poza nové domy, nepochodíme, cesta končí. Tak sa vrátime a spúšťame sa dolu a vychádzame na chodník križujúci trať TEŽ-ky. Potom stále rovno, až narazíme na hlavnú cestu a smerujeme na Veľký Slavkov. Premostíme diaľnicu a kocháme sa pohľadmi na Tatry. Popradskou kotlinou pred nami ide električka. Z tejto perspektívy vyzerá ako detský vláčik, s ktorým sa najradšej hrávajú oteckovia. Jej blízkosť je príjemná aj preto, že je možné ju použiť na spätnú dopravu do Tatier v prípade zmeny poveternostných podmienok alebo únavy. Cesta je mierne zvlnená, po pár kilometroch sme vo Veľkom Slavkove.

Najstaršia zmienka o obci pochádza z roku 1251, kedy jej obyvatelia patrili Turčianskemu konventu a ako Nemci sa usadili na mieste terajšej obce. Slavkov sa takto zaradil medzi spišské mestá, ktoré užívali výsady Spoločenstva spišských Sasov z roku 1271. Okolo roku 1465 sa dostal do vlastníctva Zápoľských a bol jedným z jedenástich miest patriacich Spišskému hradu.

Prejdeme obcou a pokračujeme mierne zvlneným terénom do Novej Lesnej. Tabuľa pri vstupe do obce hovorí o tom, že sme práve prišli do obce s najkrajším výhľadom na Vysoké Tatry. Môžem súhlasiť, majestátne štíty máme ako na dlani. Hneď na okraji obce nasledujeme smerovník "centrum Novej Lesnej" a hneď prvou ulicou ideme hore. Dostaneme sa na peknú vynovenú asfaltku, ktorou sme včera išli smerom dolu a dnes skúšame opačný smer. Je to 300-metrové postupné mierne stúpanie na 8 km dĺžky. Stúpanie je spríjemňované nádhernými výhľadmi na Lomnický štít, Prostredný hrot a Slavkovský štít. Zastavujeme sa niekoľkokrát pri malinčí, je v tomto období krásne obsypané šťavnatými sladučkými plodmi. Na hlavnú cestu vyjdeme nad Dolným Smokovcom, odbočíme vpravo a stúpame cez železničné priecestie na cestu spájajúcu Tatranskú Lomnicu a Starý Smokovec, už len skok a sme v Novom Smokovci.

Záver

Trasa bola stredne náročná, zjazdná na crossovom bicykli, neodporúčam pre cyklovozík kvôli úsekom na hlavných cestách. Podvečerné zaslúžené pivko si dáme na balkóne a prstom si ukazujeme, kde sme dnes všade boli. Pochválim manželovo prekvapenie a miznem v sprche.

Užitočné odkazy

Obec Gerlachov
Spišská Sobota
Veľký Slavkov
Gotická cesta

Fotogaléria k článku

+17 ďalších fotiek