MTB

Chopok, Čertovica a Svidovské sedlo z LM

12.12.13
Lokalita, ktorú na dnešnom výjazde navštívim, nie je tradičným miestom pre cyklistov. Ide skôr o čerešničku na pomyselnej cyklistickej torte. Cieľom je nízkotatranský Chopok (2024 m). Nevyberiem sa naň cez horúci letný deň, ale počas chladného letného rána.

Trasa

Liptovský Mikuláš – Demänová – Demänovská dolina – Lúčky – Záhradky – Jasná, sedlo Biela púť – Koliesko – sedlo Priehyba – Rovná hoľa – Luková – Konský grúň – Chopok – Kosodrevina – Krupová – Bystrá dolina – Tále, Stupka – Bystrá – Mýto pod Ďumbierom – Jarabá – sedlo Čertovica – Vyšná Boca – Nižná Boca – Malužiná – Svidovská dolina – Svidovské sedlo (Príslop) – Červený jarok – horáreň pred Bystrou – Jánska dolina – ústie Stanišovskej doliny – Liptovský Ján – Závažná Poruba – Iľanovo – Palúdzka – vodná nádrž Liptovská Mara – Palúdzka – Liptovský Mikuláš (trasa v mape)

Chopok je cyklisticky dostupný od polovice roka 2012, kedy bola vybudovaná cesta k hornej stanici lanovky. Jej výstavba dlho rezonovala v médiách aj medzi turistickou verejnosťou. Po ceste sa dokázali vyštverať veľké nákladné autá, takže pre cyklistu by to tiež nemal byť problém. Prvý výjazd na Chopok som absolvoval v septembri roku 2012, v článku opíšem druhú návštevu.

Za začiatok výjazdu som si vybral mesto Liptovský Mikuláš, kde som počas mesiaca už tretíkrát a rovnako tretíkrát v rovnakom čase. V sobotu o 3.30 h ráno. Z Bratislavy som priešiel nočným vlakom R 615 Zemplín. Po Kráľovej holi a Krížnej je Chopok tretím cieľom, ktorý ma z Liptova čaká. Skúsenosti so skorým začiatkom výjazdu a noci bez spánku mám, takže sa nad tým ani nepozastavujem. Predpoveď počasia hlási pekný deň, niet nad čím rozmýšľať.

Do Jasnej

Cesta vlakom ubehla hladko, vystupujem v chladnom Liptove a výjazd sa môže začať. Je jasná hviezdnatá noc, posledný augustový deň, bezvetrie, ideálne podmienky na nočný výjazd. S teplotou, ktorá je práve okolo 6 °C, som počítal. Nie som veľmi naobliekaný, čaká ma stále stúpanie, zbytočne by som sa spotil. Z mesta ma hlavná cesta vedie cez Demänovú k Pavčinej Lehote. Premávka je takmer nulová, obehol ma taxík a dve policajné autá. Ide sa dobre, ale je chladno. Jazdu nočným Liptovom mi spríjemňuje šušťanie v kríkoch vedľa cesty a len rozmýšľam, o čo ide. Určite len o srnky, ktoré sa nevedia dočkať rána, predsa čo iné by to mohlo byť? Pokračujem stále rovno a vnáram sa do tmavej Demänovskej doliny. Jediné osvetlené miesta sú od vysvietených penziónov a parkovísk pred jaskyňami. Pri Lúčkach vidím vo výške svoj cieľ, asi svetlo vrcholovej stanice lanovky na Chopku. Snažím sa ho odfotiť, ale bez statívu nemám veľkú šancu. Odtiaľto stúpanie cez Záhradky naberá na intenzite, cesta musí prekonať 1000 m hranicu. Ani sa nenazdám a už som pri odbočke v sedle Biela púť (1117 m). Ešte stále je tma, takže ma čaká zaujímavý výšľap. Viem, čo bude nasledovať a teším sa. Preto som sem išiel.

Pravé stúpanie začína

Asfaltka sa zatáča, stúpa okolo hotelov Junior, Družba a FIS, až sa pri Koliesku končí. Pokračujem spevnenou lesnou cestou a v svetle baterky je vidieť jej miestami vlhký podklad. Stúpanie je plynulé, ide sa dobre. Vychádzam na otvorené priestranstvo medzistanice Rovná hoľa a konečne sú výhľady. Vyjasnieva sa, ale svietiť je nutné. Cesta začína strmšie stúpať a začínajú dobre známe ostré zákruty k Lukovej. Tie sú nutné, vrchol je ešte niekoľko stoviek výškových metrov nado mnou. Povrch cesty je oproti minulému roku v horšom stave, množstvo kameňov, výber vhodnej stopy je náročný. Dôležité je spomenúť, že odtiaľto nie je obyčajný ľahký výjazd, vhodný pre každého. Treba mať niečo najazdené, ináč bude dotyčný len tlačiť, a potom je zbytočné, aby bol na bicykli. Stúpanie je plne zjazdné. Pod Lukovou sa rozvidnieva.

V neďalekej kosodrevine sa niečo hýbe. Dva kamzíky sú na prechádzke, milé. Pohľad na postupne sa farbiacu rannú oblohu je čarovný. Od Lukovej (1670 m) sa cesta zatáča každú chvíľu, ešte ma čaká veľa zákrut. Sú celkom ostré, nedá sa v nich poľaviť. V týchto miestach ide o najnáročnejšiu časť trasy, stúpanie je nad 20 %. Teplota práve klesla na 4 °C, ale nie je obmedzujúca. Prichádzam k zimným zábranám a práve vtedy sa na horizonte objaví žiariaci kosáčik. Môj prvý vysokohorský východ slnka. Zastavujem a fotím. Nádhera a príjemné povzbudenie.

Na Chopku

Už len párkrát dupnúť do pedálov, posledné zákruty a cesta sa končí. Som pri stavenisku hornej stanice lanovej dráhy (2004 m) a končí výšľap na Chopok, jeho zjazdná časť. Ide o najvyššie položené miesto na Slovensku, ktoré je dostupné bicyklom bez nutného tlačenia alebo nosenia. O 58 výškových metrov prekonáva Kráľovu hoľu. Prevýšenie z Bielej púte bolo 886 m na 6,8 km. Dopadlo nadmieru úspešne, pocit zdolania je značne pozitívny, pre podobné momenty sa rád bicyklujem. Myslím, že sa mi išlo lepšie ako minulý rok aj napriek rannej hodine. Odtiaľto idem radšej vedľa bicykla, skál je vôkol veľa. Slnečné lúče postupne osvetľujú všetko okolo, krásny moment. Obliekam si ďalšie vrstvy oblečenia (kukla, rukavice, návleky, krátke spodky a bundu) a je mi dobre. Bez nich by som dlho nevydržal, teplota práve klesla na 3 °C, vietor je jemný, ale cítiť ho.

Aký by bol výjazd na Chopok bez dosiahnutia vrcholu? Bicykel na rameno a pokračujem kamenným chodníkom povedľa Kamennej chaty, z ktorej práve vyšiel jeden človek, ale smeruje inam. Po prekonaní pár skalných nástrah bicykel zaparkujem na vrchole. Chopok (2024 m) je oficiálne zdolaný a mám ho sám pre seba. Slnko ma hreje do tváre a len fotím a fotím, všetko, čo vidím. Usmievam sa, keďže by mi nikdy nenapadlo, že tu budem o takom čase a hlavne sám, nikým nerušený. Vychutnávam si výhľady, Horehronie v hmle, Tatry slabšie viditeľné, ale obloha je jasná. Samotný Chopok vytvára zaujímavý tieň. Síce som zatiaľ prešiel len 23 km, ale s výjazdom som spokojný, cieľ, ktorý som mal, som splnil.

Dlhšie sa nezdržím, po odfotení všetkého a rozlúčení s Chopkom sa musím dostať späť k chate. Skalnatý chodník bol v smere hore fajn, ale dole musím ísť nadmieru opatrne, cyklotretry nie sú na takéto podmienky stavané. Kamene sú vlhké a nechcem sa objaviť v správe Horskej záchrannej služby. Niečo v zmysle: záchrana zraneného cyklistu priamo na vrchole Chopka. Nič také sa nakoniec neudialo, som dole. V Kamennej chate by som sa mohol zohriať, dať si čaj. Nikdy som v nej nebol a nepôjdem tam ani teraz, nie je to nutné. Krátku pauzu si dávam na slnečnej strane, na turistickom chodníku červenej značky. Ak by som mal dôsledne dodržiavať návštevný poriadok NAPANT-u, nebol by som tu, keďže státie s bicyklom mimo vyhradených miest pre bicykle je v NP zakázané. Mala by sa s tým oboznámiť aj tatrovka, ktorá opodiaľ stojí. Osobne som názoru, že kadiaľ sa v lesoch a po kopcoch premávajú autá, tam sa môžu premávať aj cyklisti.

Z Chopka na juh

Počas prestávky uvažujem, kadiaľ sa vyberiem ďalej. Po červenej značke pokračovať nebudem, ale pri plánovaní výjazdu mi napadlo, že ak sa bude dať, naspäť do Jasnej nepôjdem. Pre ostatných - ide o jedinú zjazdnú možnosť, zjazd po ceste dole je zaujímavý a bezproblémový. O funkčných brzdách hádam písať netreba. Po hrebeni nepôjdem, zostáva mi len možnosť ísť na južnú stranu Chopka, na Kosodrevinu a Srdiečko. Taký je plán, jeho realizácia je ale problematická v tom, že neviem, aký bude povrch miest, kadiaľ chcem ísť. Pri turistike som kedysi išiel žltou značkou na Kosodrevinu, ale po nej sa nechystám ísť. Z miesta, kde som, je dobre vidieť, čo ma čaká. Vhodne vyzerá okraj zjazdovky, ktorú tvoria kamenné prúdy. Samozrejme bicyklom nezjazdné.

Optimisticky sa vydám dole, na pohľad je to kúsok a doslova na skok. Určite by som nikomu neodporúčal týmto smerom ísť. Do budúcnosti nie je vylúčené, že rovnakú cestu, aká vedie z Jasnej na Chopok, vybudujú aj z južnej strany. Opatrne klesám, miestami po tráve, kameňoch. Spoločnosť mi robia svište na neďalekých skalách. Som prekvapený, ako dobre sa ide, aj keď musím ísť pomalšie, vyberať si vhodnú stopu. Na južných svahoch je opreté slnko a mne začína byť teplo, takže všetko, čo som si dal na Chopku na seba, ide späť do batoha. Ani sa nenazdám a dorazil som na ratrakovú cestu. Jej povrch je kamenistý, ale zjazdný. Trvalo mi to len pol hodinu, prekvapivý čas. Odtiaľto v sedle bicykla pokračujem klesaním k stanici lanovky na Kosodrevine. Vynikajúco, dobre to dopadlo. Slnko hreje, nefúka, dávam si krátku pauzu. Ako vidím, z Kosodreviny vedie spevnená cesta, takže sa po nej vydávam. Klesanie je zaujímavé, má veľa zákrut aj výhľadov. Srdiečko obchádzam a až pod ním cez Krupovú sa napájam na hlavnú cestu. Pred sebou mám pár kilometrov Bystrou dolinou.

Cez Čertovicu do Malužinej

V obci Bystrá na kruhovom objazde zatáčam vľavo a pokračujem hlavným ťahom cez Mýto pod Ďumbierom na Čertovicu. Musím prekonať necelých 700 výškových metrov pri vzdialenosti 16 km. Stúpanie je plynulé a stále, premávka slabá. Z podobných cestných horských priechodov som išiel len Pezinskú Babu, ktorá je v niečom - stúpaním podobná. Osobne nie som fanúšik cyklistiky po ceste, beriem ju ako rýchly presun k zaujímavejším lokalitám. Ide sa mi dobre, len sa nudím, nič len nudné šliapanie do pedálov. Čas si pri podobných úsekoch krátim sledovaním ŠPZ prechádzajúcich áut. Tie sú z rôznych kútov Slovenska.

Posledná zákruta a len stále rovno - som na Čertovici (1238 m). Prvýkrát, aspoň viem, ako priesmyk vyzerá. Pozriem si turistické smerovníky, dám si krátku pauzu a pokračujem ďalej. Nasleduje klesanie a výhľady na mesačnú krajinu. Holé svahy a na nich lesné cesty, zvláštny pohľad. Obce Vyšná a Nižná Boca, ktorými prechádzam, sa mi páčia, majú pekný vzhľad. Nezastavujem v nich, smerujem do Malužinej, na ktorej konci odbočím doľava. V týchto miestach som pred pár rokmi bol, viem čo ma čaká. Svidovská dolina zakončená Svidovským sedlom (Príslop). Na začiatku pri turistickom rázcestníku je delo, pamiatka na SNP.

Cez Svidovské sedlo do Jánskej doliny

Asfaltka, ktorou idem, prechádza kameňolomom a vnára sa do lesa. Povrch je kvalitný. Začína mi byť teplo, návleky z nôh môžu ísť dole. V týchto miestach po ceste vedie žltá značka. Po asi troch kilometroch sa od značky odpájam a pokračujem asfaltkou doľava. Odbočka nie je v teréne nijako vyznačená, ale v mape je dobre viditeľná. Cesta stúpa a pred otvoreným vyťaženým priestranstvom končí. Doprava z nej vedie ďalšia lesná cesta. Povrch má kvalitný spevnený, ide sa skoro vrstevnicovo a ľahko. Po pár zákrutách pekným lesom prichádzam na miesto, na ktoré som sa tešil. Svidovské sedlo (Príslop, 1133 m). Je tu pár cyklistov a auto. Zo sedla klesá lesná cesta, značená cyklotrasa. Značku C vidím prvýkrát, vo Svidovskej doline ani pri hlavnej ceste za Malužinou nebolo nič, ani cyklosmerovník. Po vyústení z lesa sa ukážu pekné pohľady do okolia. Odhliadnuc od holých vyťažených svahov, výhľadu jednoznačne dominuje skalný svah Ohnišťa (1538 m) na jednej strane, na druhej sa majestátne čnie Ďumbier, Štiavnica a Chopok. Na modrej oblohe sa premávajú krásne biele obláčiky, je práve poludnie, nikam sa neponáhľam, len si vychutnávam, že som tu. Pred pár rokmi pri turistike v týchto končinách som uvažoval, že by bolo pekné sem ísť niekedy bicyklom. A stalo sa.

Pár sto metrov jazdy dole kopcom, pri ktorej stretávam celkom dosť cyklistov a som pri horárni pre Bystrou. Opäť sa mi vybavujú spomienky na dve letá a túry po okolí. Od horárne začína známa Jánska dolina, ktorou vedie asfaltka. Na začiatku je dosť rozbitá. Asi od polovice má kvalitný povrch. Pekný deň využíva množstvo turistov aj cyklistov. Okolo sprístupnenej Stanišovskej jaskyne prechádzam s údivom, keďže od mojej poslednej návštevy sa značne zmenila. Pribudlo parkovisko a autá. Jedna fotka lokality a idem ďalej. V Liptovskom Jáne som tento mesiac druhýkrát, prejdem okrajom obce a smerujem k hotelu Máj. Okolo neho vedie značená cyklotrasa. Na lúkach s výhľadom na Tatry si spravím krátku prestávku a rozhodujem sa, akým vlakom pôjdem domov a kam sa ešte dnes pozriem. Počasie je krásne, aj keď nad Tatrami sa mračí.

K Liptovskej Mare

Cyklotrasa stúpa popod kopec Hrádok a klesá k hotelu AE Jaslovských Bohuníc, ktorý je asi stále mimo prevádzky. Od hotela vedie asfaltka do Závažnej Poruby, pred ktorou je výdatný prameň vody. V ňom si prvýkrát naberám vodu. Nie že by som cez deň nepil, ale mal som jej so sebou dosť. Za stálych výhľadov na Liptov pokračujem do susedného Iľanova. Po hlavnej ceste sa onedlho dostávam na okraj Liptovského Mikuláša a zastavujem pri známom areáli vodných športov. Do odchodu vlaku mám niečo cez hodinu, tak čas chcem ešte využiť.

Smerujem k Liptovskej Mare. Cestu bočnými uličkami aj priechod cez koľajnice si pamätám. Prichádzam k vode a pohľad je zaslúžený. Vody je asi menej ako obvykle, takže vidieť dlhé pásy kamenia, ktoré dodávajú miestu netradičný vzhľad. Biele oblaky s modrou oblohou sú tiež fascinujúce. Najprv fotím a potom si sadnem k vode. Oddychujem a kochám sa. Napriek tomu že je tu niekoľko ľudí, všetci sú ticho, nik z nich neziape, nehrá hudba, nič nešteká, jednoducho pokoj, ako sa patrí.

Záver

Zároveň premýšľam o dnešnej trase, ktorá bola vcelku netradičná. Vzdialenosťou síce ledva prekonala 100 km, ale na tom nezáleží. Cieľ som splnil na začiatku, zvyšok trasy bol len milý bonus a spoznanie nových lokalít. O skorom začiatku a noci bez spánku sa ani netreba zmieňovať. Zvykol som si a nebol som tým ovplyvnený. Podobné začiatky výjazdov si treba dobre premyslieť a otestovať svoje telo skôr na jednoduchším trasách blízko domova.

Čas letí a musím sa dostať na železničnú stanicu. Posledné obzretie sa za Liptovskou Marou a môže sa ísť. Chodníčkom po hrádzi vedľa Váhu sa dostávam do centra a definitívne ukončujem dnešný výjazd na stanici. Vlak ide onedlho a s úsmevom sa lúčim so zaujímavým krajom, kam sa pre množstvo lokalít, ktoré chcem navštíviť, určite vrátim.

--
Pozn. redakcie: Prosíme všetkých MTB bikerov, aby sa počas jazdy správali ohľaduplne k iným účastníkom "premávky" a prispôsobili svoju rýchlosť v úsekoch, kde existuje predpoklad stretu s pešími turistami.

 
 
Najnovšie články autora
 
Cyklotúra Záhorským podhorím Malých Karpát Zima na ústupe spolu so zvyšujúcou sa teplotou vzduchu láka podniknúť dlhšie výjazdy do lokalít, kde človek dlhšie nebol. Tak je to aj s … » celý článok 14/03/19 Vladimír Lukačovič Malé Karpaty, Záhorie
Cyklotúra Nivou Moravy z Bratislavy do Skalice Začiatok zimného obdobia nemusí byť prekážkou v absolvovaní dlhších cyklovýletov. Stačí sa vhodne obliecť, vybaviť slnečné počasie a bezvetrie, mať celý deň voľno a už len rozmýšľať, kam sa vybrať. Prvý decembrový týždeň ma zaujala nenáročná trasa okolo rieky Morava, z Bratislavy do Skalice. 20/12/18 Vladimír Lukačovič Záhorie
Cyklotúra Skalica – Šance – Sobotište – Smrdáky – Kúty Leto je ideálne obdobie na cyklovýlety. Po včerajšom dni v Považskom Inovci ma dnes lákajú bližšie končiny. Premýšľam nad okolím Myjavy, Senice a Skalice, kde sa stretávajú Biele Karpaty, Myjavská pahorkatina a Borská nížina. Lokality, ktoré nebudú nové, ale rád ich pravidelne navštevujem. 02/03/17 Vladimír Lukačovič Biele Karpaty, Myjavská pahorkatina, +
Najnovšie články na titulke
 
Správa Nový cykloturistický most cez Moravu pri Kopčanoch Dovoľujem si oznámiť turistickej a cyklistickej verejnosti, že nový most, spájajúci archeopark Mikulčice (Morava) a slovenskú časť … » celý článok 12/10/19 Boro Tomis Správy
Cyklotúra Okruh cez Stelvio, Mortirolo, Gaviu a Umbrailpass Bol koniec leta a počasie sa mierne kazilo, ako aj tento rok. Stále koncom augusta boli nejaké búrky a my sme nemohli nájsť správny termín, kedy vyraziť na v poradí už druhý cyklovýjazd do Dolomitov. V pláne bolo prejsť dvojdňovú trasu cez tri sedlá, so začiatkom v kempe v Trafoi a prespaním v penzióne Belvedere, tesne pod Passo Mortirolo. Návrat bol plánovaný cez Passo Gavia. 03/10/19 Michal Mikuláš Svet
Rozhovor M. Dobšovič: rekreácia je hlavnou funkciou mestských lesov Mestské lesy v Bratislave sme dlhodobo vnímali ako organizáciu, ktorá nevie alebo nechce skĺbiť ťažbu dreva s požiadavkami obyvateľov a návštevníkov hlavného mesta na rekreáciu v prírode. Tí v sezóne prichádzajú na územie lesoparku rádovo v tisícoch, existuje údaj zo spočítavania návštevníkov spred pár rokov, ktorý hovorí o 7 tisícoch návštevníkov denne. Dôležitou zmenou v roku 2014 bolo zníženie ťažby v lesoparku z 18 000 m³ ročne na 5 000 m³ ročne. Tento rok mestskí poslanci prijali na slovenské pomery revolučnú zonáciu, ktorá ponecháva 54 % územia bez zásahov a aj vo zvyšku sa bude hospodáriť veľmi citlivo. O nej, ale aj o iných témach sme sa rozprávali s riaditeľom MLB Matejom Dobšovičom. 29/09/19 Soňa Mäkká Rozhovory

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Chopok, Čertovica a Svidovské sedlo z LM 20/12/13 12:42 11 príspevkov
Fakty
  • Pohoria
    • Podtatranská kotlina (Liptovská kotlina), Nízke Tatry (Ďumbierske Tatry), Horehronské podolie (Bystrianske podhorie)
  • Počet dní
    • 1
  • Trasa
  • Nadmorská výška
    • max: 2024 m n. m.
    • min: 577 m n. m.
  • Prevýšenia
    • stúpanie: 2714 m
    • klesanie: 2714 m
  • Vzdialenosť
    • 104 km
  • Náročnosť
    • 5
  • Ročné obdobie
    • leto
  • Dátum túry
    • 31.08.2013
  • Štart trasy
    • šírka: 49.09205 ° SŠ
      dĺžka: 19.60429 ° VD
      » Mapa
  • Koniec trasy
    • šírka: 49.09205 ° SŠ
      dĺžka: 19.60429 ° VD
      » Mapa
  • Voda
    • Kamenná chata, Bystrá (prameň pri ceste), minerálka Dolná Kyslá, minerálka Hornojarabský Bachláč, Svidovské sedlo, Stanišovská dolina (Nadina studnička), Liptovský Ján (prameň pri Kadi), prameň Závažná Poruba
  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • Liptovský Mikuláš (vlak, bus)
  • Doplňujúce súbory
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.

0.88