Cyklotúra

Zbojská – Hnúšťa – Jelšava – Revúca

09.01.14
Je 27. júna 2012. Nachádzam sa nad sedlom Zbojská, kam som včera dorazil z Bielych Vôd na Sihlianskej planine. Donedávna som si myslel, že je to „tá“ Zbojská, no sú to „tie“ Zbojská, takže som nad Zbojskami. Dnes ma čaká cesta do Revúcej a teším sa hlavne na úsek Hnúšťa – Ratková, kadiaľ som ešte nikdy nešiel. Teraz je ešte noc a je niečo po tretej hodine.

Trasa

Sedlo Zbojská – Čertova dolina – Bánovo – Tisovec – Tisovská Šťavica – Tisovec – Rimavská Píla – Hačava – Mútnik – Hnúšťa – sedlo Brezina – Brádno – Rovné – Ratková – Ploské – Sirk, časť Červeňany – Rákošská Baňa – Rákoš – Nandraž – Jelšava – Magnezitovce, časť Teplá Voda – Lubeník – Revúcka Lehota – Mokrá Lúka – Revúca

Prečo nespíš? Lebo medveď!

V noci ma občas budí brechanie čuvačov a neskôr aj hluk, ktorý prichádza z lesa. Ospalo prerečiem pár slov, načo sa z lesa ozve známe mrmlanie. Dočerta, vedúci! Skáčem na nohy a svietim tým smerom čelovkou aj baterkou. Medveď môže byť tak 40 metrov odo mňa, no nepribližuje sa. Len ma obchádza, dudre a poberá sa preč. Asi ho lákajú vône zo Salaša Zbojská. Predvčerom medveď a dnes zase... Asi sa mi všetko kompenzuje, keďže som dlhé roky žiadneho nestretol. Keďže medveď nie je blbec a keďže o mne vie, líham si naspäť, no skúste zaspať v takejto situácii. Napokon dlho potom, ako dúfam, že sa definitívne vzdialil, zaspávam. Nad ránom ma na svitaní bez predohry budí prudký dážď, tak skáčem k bicyklu a po pamäti napoly pri vedomí, ale hlavne ani neviem ako, staviam stan a pchám dnu všetko, čo nesmie zmoknúť.

Rozospatý vstávam pomerne neskoro. Obloha je sivočierna, no neprší. Okolo desiatej po raňajkách balím stan a schádzam na Zbojnícky dvor, kde si naberám do všetkých fliaš vodu. Medzitým sa trochu vyčasí a chystám sa odfotiť obrovskú starú lipu malolistú, ktorá rastie hneď za kolibou reštaurácie a pod ktorou teraz driemu po rušnej nočnej službe čuvače. Tešiac sa na malebný obrázok ako spred stáročí si „štelujem“ clonu, ISO, expozičný čas a podobné nevyhnutnosti. No vtom sa v rámci zákonu schválnosti pod lipou zjaví nákladiak, ktorý vykladá niekoľko veľkých plynových bômb. Tak. A mám po kompozícii. Fotku robím napokon aj tak, len s bombami to nie je ono.

Z hlavnej cesty ešte venujem posledný pohľad sedlu Zbojská a salašu, pod ktorým sa pasie stádo jazdeckých koní, a už sa rútim dolu kopcom, v rámci 13 km dlhého klesania Čertovou dolinou do Tisovca. Cesta je veľmi atraktívna – úzka, miestami zarezaná v skalnom masíve, plná ostrých zákrut. Pri unikátnom veľkom viadukte pod Dielom, ktorý je celý v stúpaní a v oblúku, stojím a štverám sa naň dúfajúc, že nepôjde vlak, ktorý premáva doslova len symbolicky. Všetko dokumentujem napokon aj odspodu z cesty k horárni Bánovo a opäť klesám smerom k Tisovcu. Pokles si naplno vychutnávam všetkými zmyslami, rútiac sa hlbokými lesmi odľahlou Čertovou dolinou, v ktorej sa po ľavej strane vinie hranica NP Muránska planina. Opäť mám po nejakom čase na dosah svoje obľúbené teritórium. Nado mnou sa nachádzajú národné prírodné rezervácie Kášter, Nad Furmancom, Suché doly a Hradová, kde stál kedysi Tisovský hrad.

V centre Tisovca odbáčam doľava a v rámci dokopy trojkilometrovej zachádzky mierim k prameňu Tisovská Šťavica, natankovať si minerálnu vodu. Fronta je ako obvykle enormná, no ako vždy ma každý ochotne a milo púšťa dopredu. Dobrosrdečnosť človeka je nad všetky bohatstvá sveta. Predsa len nemám 20 kanistrov, len vysušené hrdlo a dve prázdne fľaše. Vďaka.

Keď aj Bermudský trojuholník trpí komplexom menejcennosti

Napojený sa vraciam naspäť a pri vychádzaní z mesta špekulujem, ako sa vyhnúť nepríjemnému miestu pred Rimavskou Pílou, na ktorom sa mi vždy udeje nejaká nepríjemnosť. Je to pre mňa oveľa záhadnejšie ako Bermudský trojuholník. Ale ako pozerám, tak pozerám, už na prvý pocit energeticky nepríťažlivé miesto sa obísť nijako nedá. S predsavzatím, že raz tadiaľ konečne musím prejsť bez nehody, nasadzujem stíhacie tempo, ktoré mi v okamihu zatrháva mohutný defekt... ako vždy, práve na najužšom mieste. Mňa asi porazí! Na lúke, tak ako aj minule a ako aj pred rokom a aj pred dvomi rokmi odstavujem bicykel. No tentoraz sa vraciam na cestu v snahe zistiť, čo defekt vždy zapríčiní. Pred rokom to bolo sklo, no tentoraz nenachádzam absolútne nič. Tak to je záhada. Obzerám si plášť, v ktorom je taká diera, ako keby mi niekto priebojníkom prebil plášť. Toto naozaj nie je možné. Rýchlo vymieňam dušu a v notoricky sa opakujúcej situácii zrazu zisťujem, že koleso som nafúkal tak rýchlo, že by som mohol suplovať kompresor na benzínovej pumpe a fúkať kolesá kamiónom.

Oprava je hotová a upokojený pokračujem ďalej. S predsavzatím, že tadiaľto na bicykli a ani na ničom inom nikdy v živote nepôjdem, si veselo razím cestu v protivetre smerom na Hnúšťu. Teraz ani náhodou netuším, že tadiaľto budem prechádzať v auguste, keď pôjdem k Žiarislavovi ku Kokave nad Rimavicou na festival Vatra.

Gemerské déja vu - opäť som magnetom pre spoluobčanov

Bez ďalšej nehody prichádzam do Hnúšte, kde odbáčam doľava a kde sa psychicky pripravujem na slušný záber, ktorý ma čaká. Do Jelšavy je to odtiaľto asi 37 kilometrov po ceste, na ktorej ma čaká päť stúpaní, veľké množstvo zákrut a hneď v úvode vyše päťkilometrové stúpanie na sedlo Brezina. Profil trasy je poriadne členitý. Cesta neustále stúpa do sediel, aby mohla klesať do hlbokých dolín, v ktorých sa nachádzajú malé a odľahlé dedinky či odbočky k nim. Trasa samozrejme sľubuje neopakovateľné zážitky a výhľady, a tak sa celý natešený zahryzávam do prudkého stúpania do sedla Brezina hneď za Hnúšťou.

Postretáva ma hlavne pre Gemer a Spiš typický nešvár. Agresívni Cigáni, ktorých všade žijú doslova mraky, bežiaci za mnou. Etnikum mi za môj plodný turistický život pokazilo, či znepríjemnilo nejednu túru, či cyklotúru. A to vždy vtedy, keď som sám. Stále budem opakovať – chýba osveta a slušní sa za nich neustále musia zbytočne hanbiť... Ale stále žijem a bicyklujem a to je pre mňa hlavné a smerodajné. Šťastlivo im unikám, keďže po chvíli ich beh do kopca prestáva baviť a konečne si tak v pohode vychutnávam stúpanie po ceste s minimálnou premávkou, hore bukovým lesom. Obloha je neustále zamračená, no neprší. Asi v polovici stúpania zatáčam doprava na lesnú cestu cítiac nejaký výhľad. A naozaj – po pár metroch prichádzam na rúbanisko, odkiaľ vidím dolu do údolia Rimavy, na Hnúšťu a okolité kopce, z ktorých moju pozornosť okamžite púta 1011 metrov vysoká Ostrá, ktorej vrchol sa dotýka sivých mrakov.

Poberám sa ďalej a v sedle Breziny si celkom vydýchnem, pretože stúpanie ma poriadne preverilo. Sedlo križuje červená značka Cesty Márie Széchy, ktorá vedie cez Rimavskú Sobotu až z Fiľakova. Ďalej smeruje cez Tŕstie a Korimovo na Chatu Zámok pod Muránskym hradom, kde značka končí. To musí byť pekná „prechádzka“. Slovensko križuje vskutku obrovské množstvo turistických trás, ktoré by stálo preskúmať hlavne v odľahlých oblastiach, kam noha turistu vkročí väčšinou len omylom, ak teda vôbec.

Zjazd zo sedla Brezina v objatí lesných hlbín je úžasný. Nad Brádnom stúpam na ďalší priesmyk a uprostred zjazdu z neho zastavujem na lúke, bicykel nechávam v kríkoch pri poľnej ceste a vydávam sa na pešiu prechádzku na lúčnatý kopec nado mnou, ktorý sľubuje pekné výhľady. Uvidíme, či neostane len pri sľuboch. Neostalo. Na kopci plnom kvitnúcich klinčekov karpatských a modrých zvončekov sa kochám výhľadom na okolitý, absolútne odľahlý a zabudnutý kraj, o ktorého existencii a kráse nemá mnoho našincov ani len potuchy. Hore, severne, poriadne vysoko nad údolím a cestou, sa na vrchole úzkeho kopca, ktorý je po bokoch zalesnený, nachádza dedinka Poproč, kam sa hodnú chvíľu upiera môj zrak v snahe predstaviť si, ako to tam môže vyzerať. Musí to byť malebná dedinôčka, s luxusným výhľadom doďaleka, ale hlavne na všetky strany. Spať tam pod širákom na lúke... Hmmm. Možno raz.

Ovadovi neutečieš

Napravo sa dívam ďaleko do dolín smerom na Ratkovú a Nandraž a s ľúbosťou nakoniec nechávam zrak spočinúť na husto zalesnených kopcoch bez rúbanísk, kam len oko dovidí. Paráda. Pod kopcami sa na podhorských lúkach kde–tu pasú ovce a kravy a lúky sem–tam spestruje osamelý orech či plánka, alebo čerešňa. Všetko sa snažím pofotiť, no zámer mi znepríjemňujú enormné množstvá ovadov, ktoré sú tohto roku veľmi premnožené. Zaostriť a nehýbať sa znamená nechať sa dobrovoľne poštípať od minimálne desiatich ovadov v priebehu pár sekúnd. Utekám radšej z kopca, v kríkoch si vyzdvihujem odloženú opachu a vzápätí sa oddávam zjazdu. Svoju rýchlosť v určitom úseku odhadujem na nejakých 65 km/h, keď ma prekvapuje ovad, ktorý ma prenasleduje z kopca a veselo ma predbieha s takým zrýchlením, aké je možné vidieť pri tryskových stíhačkách, aby si na mňa neskôr, keď mám plné ruky práce udržať riadidlá, sadol a poriadne ma poštípal. Vôbec sa tomu nečudujem, pretože – a to možno málokto vie – ovad je absolútnym rekordmanom v rámci rýchlosti letu. Podľa niektorých prameňov dokáže letieť rýchlosťou až 1300 km/h, čo sa mi vidí veľmi prehnané, ale fakt je ten, že v zrýchlení bežne dokáže prekonať rýchlosť zvuku. A potom sa mu môžem snažiť uniknúť.

O chvíľu zarezávam do ďalšieho strmého stúpania, neustále od seba odháňajúc ovady, ktorých sú tu také mračná, ako pri Dunaji komárov. Bolo by zaujímavé, čo by sa dialo, keby tadiaľto práve teraz viedla jedna z etáp cyklistických pretekov Okolo Slovenska. V Ratkovej sa stáčam doľava smerom na Ploské a akosi po prebdenej noci začínam pociťovať deficit síl. Dopĺňam okamžite energiu v podobe hroznového cukru a kadejakých „nezmüsli“ tyčiniek a zajedám uhorkou, aby som doplnil minerálne látky. Celý deň, napriek tomu, že je zväčša pod mrakom, je nenormálne dusno ako v skleníku.

Indický vidiek na gemerský spôsob

Z Ploského mierne stúpam smerom na Červeňany (časť Sirku) a v početných serpentínach pociťujem, ako sa mi vracajú sily. Dobrá nálada sa preto stáva ešte lepšou, no nie až bezhranične euforickou, aby som mal neskôr odvahu zastať v Červeňanoch a ísť si obzrieť tunajšiu historickú pamiatku – vysokú pec. Dôvodom sú davy "turistov z Indie", ktoré technickú pamiatku veľmi neobdivujú, skôr sa okamžite zaujímajú o moju osobu a preventívne pokračujem v smere jazdy rýchlym tempom.

Po necelých dvoch kilometroch ma po ľavej strane cesty zaujme pozoruhodná banícka osada Rákošská Baňa, ktorá síce nevyzerá na to, že by v nej žili spoluobčania, no radšej nezastavujem. Stojím až v Rákoši, na konci dediny v kopci pred potravinami, aj to po uistení sa, že je vzduch čistý. Musím si kúpiť minerálku a niečo na jedenie.

Medzitým, ako konzumujem chutný výtvor jednej z gemerských pekární, sa úplne vyčasí a na cestu poriadne pripeká. Z chládku spod strechy na cestu leziem dosť neochotne, no teším sa do Revúcej a vzápätí šliapem v ústrety dedine Nandraž, ktorá takisto, ako všetky dediny na Gemeri, pripomína indický vidiek. Nechápem, ako sa niekto môže neustále trepať na dovolenky do exotických krajín, keď si neváži a nevie vychutnať exotiku doma, zadarmo a ešte aj s adrenalínom, ktorý mu cestovky nezabezpečia ani len omylom. Hneď na konci dediny cesta strmo stúpa, slnko neskutočne pečie a v prudkom stúpaní v stojke do seba nechcene z plných pľúc inhalujem „vône“, vinúce sa z príbytkov exotických vidiečanov. No neužite si to.

Kopec končí tak náhle, ako sa na ceste zjavil a predo mnou je príjemný oddychový úsek do Jelšavy. Dostávam sa na lúky, kde schádzam z cesty a dívam sa smerom na juhovýchod, kde ma zaskakuje prekvapivo ďaleký výhľad na veľkú časť nekonečnej roviny v Maďarsku v diaľke. Po chvíli sa ale ocitám v čoraz zdevastovanejšej Jelšave.

Nie je cestovka, ako cestovka, nie je turista, ako turista

Jelšava je takisto, ako väčšina gemerských miest, starým baníckym mestom, no z nedávnej histórie je známa skôr „dočasným“ pobytom ďalších turistov, tentoraz zo vzdialených oblastí niekdajšieho ZSSR. Všade kde bývali či pôsobili, po sebe zanechali obrovské škody na životnom prostredí, na budovách a pod. Ďalšia "cestovka" sem zakrátko došikovala turistov z Luníka IX, ktorí úspešne dokonávajú dielo skazy na kedysi malebnom mestečku. Žiaľ, nie je prípad len Jelšavy, ale všetkých gemerských miest či dedín, ktoré títo "turisti" nemilosrdne devastujú a Gemer (a aj Spiš) tak z roka na rok stráca na čare a príťažlivosti pre akéhokoľvek milovníka nielen historických pamiatok, na ktoré je región mimoriadne bohatý.

S príjemným zistením, že na Gemeri sa turistickému ruchu "výborne darí" aj po rokoch, dávam zvýšený pozor na hlavnej ceste do Revúcej, pretože nemá krajnicu a poniektorí šoféri zase zdravý rozum. Idem na hrane asfaltu a aj napriek tomu sa dívam po krajine, idúc malebným údolím riečky Muráň, na ktorého konci stojí mohutná skalnatá hradba Muránskej planiny, kde v tomto kraji zapadá slnko. Do západu je ešte poriadne ďaleko, no okolité hory, ktoré lemujú pomerne širokú Muránsku dolinu, sa kúpu v podvečernom svetle a pri pohľade na ne spomínam, kadiaľ sme sa všade s rodičmi a ujom Dušanom motávali, keď som bol malý. Okolité lesy bývajú v sezóne plné húb a podhorie plné černíc, ktorým sa veľmi darí. Dojem z krásy okolia lokálne kazí prítomnosť magnezitky, ktorá sa podstatne podpísala na vzhľade okolia. Miestami pripomína mesačnú krajinu, ale je to len malý kúsok kraja a za Lubeníkom je krajina opäť nádherná.

Pomerne monotónne šliapanie do pedálov v protivetre zakončujem pred obchodom v Revúcej, kde tankujem pol nádrže fajrontového piva a poberám sa na chatu do záhrady k ujovi Dušanovi. Z cesty, ktorá vedie na Železník, za mestom odbáčam doprava a po strmej lesnej ceste šliapem do posledného stúpania v rámci dnešného dňa. V lone nádhernej záhrady v kopcoch vysoko nad mestom, uprostred bukových lesov. Má jedinečnú mikroklímu a atmosféru, možno preto sa mi svojho času podarilo úspešne dopestovať melóny. Aj cukrové, aj vodové. Na strmom svahu nad záhradou sa v silnom vetre ohýbajú vrcholce briez, osík a bukov, no dolu sa ani lístok nepohne. Dýcham zhlboka a pri pohľade na natešenú vlčicu Zoru konštatujem, že sa budem vždy rád vracať.

Sumárizmus

Celý deň ma za každou zákrutou neustále utvrdzoval v tom, že žijeme v nádhernej krajine, ktorú sa oplatí neustále spoznávať. Biodiverzita, ktorá ma popri dobrej nálade neustále sprevádzala počas celej cesty, je jedným z mnohých dôkazov. Ako aj fakt, že aj exotický adrenalín k putovaniu po Gemeri akosi neoddeliteľne patrí. Do pozornosti by som dal hlavne úsek cesty medzi Hnúšťou a Jelšavou, ako aj okolité kopce s nádhernými a ďalekými, možno až prekvapivými výhľadmi, ktoré stojí za to zažiť. Ide o veľmi odľahlý a pre väčšinu ľudí pomerne neznámy kraj, ktorý je priam ideálny na podobné túlačky.

Na záver pár suchých (aj keď pri ich dosahovaní som suchý rozhodne nebol) faktov. Dnešná etapa zo sedla Zbojská do Revúcej merala 84 km, nastúpal som 1624 metrov a naklesal 2027 m. Bol to zážitok a vďaka zaň!


 
 
Najnovšie články autora
 
Cyklotúra Starý Majer – Čertovica – Štrba – Poprad Nachádzam sa v malom starom rozheganom prístrešku na hrebeni nad Starým Majerom, pod Ľubietovským Veprom. Noc v spoločnosti horúčky nemala … » celý článok 06/03/14 Peter Miler Nízke Tatry, Veporské vrchy
Túra Strieborná hora – Oľšavica – Zimná hôrka Zobúdzanie sa na Striebornej hore sa paradoxne nesie v zlatistých farbách. Ranné slniečko opäť do zlatista vyfarbuje beztak zlaté „červené smreky“, ktoré teraz majú najkrajší odtieň žltej. Dnes večer by som sa chcel k spánku uložiť niekam nad Uložu, nech je sranda. Na Zimnej hôrke mám od februára vytipované miestečko s krásnymi výhľadmi, od ktorého ma delí smiešnych 22 km. Dnes ma čaká pre mňa najkrajší úsek celej 75 km dlhej túlačky, nakoľko pôjdem krajinou, kde rastú výlučne zlatisté smrekovce opadavé a lúky, po ktorých pôjdem, mi poskytnú veľmi lukratívne výhľady. 21/02/14 Peter Miler Levočské vrchy
Cyklotúra Králiky – Čerín – Povrazník – St. Majer Po dvoch mesiacoch som opäť v rekreačnom stredisku nad Králikmi vysoko v Kremnických vrchoch. Včera som tradične naťažko naložený dofrčal z Popradu v rámci 135-kilometrovej etapy. Nemám z nej žiadny fotomateriál, tak z nej nebude ani reportáž. Bol to veľmi zrýchlený presun a stál som len minimálne. Dnes je nedeľa a o 15-tej popoludní vyrážam do okolia Poľany, no tentoraz do miest, kam som sa dlho chystal a kde som ešte nikdy nebol. 23/01/14 Peter Miler Starohorské vrchy, Kremnické vrchy, +
Najnovšie články na titulke
 
Prístrešok Pod Surovinou Pri mojich túlačkách Vrchdobročom som dvakrát prechádzal popri väčšom prístrešku, ktorý je v tejto oblasti raritou, a tak pri turistike … » celý článok 13/07/19 Henrich Tomáš Veporské vrchy
Túra Potulky za krásami terchovských osád s deťmi V článku by som rada uviedla sedem tipov na kratšie výlety s deťmi terchovským chotárom. Všetky uvedené miesta sme navštívili s deťmi vo veku 4 až 8 rokov, aj niekoľkokrát, najčastejšie v lete alebo na jar, ale i v zime. Ich spoločným menovateľom bolo to, že sme hľadali trasy, ktoré sú menej navštevované, menej známe, a teda pre nás dospelých viac objavné. 11/07/19 Jana Bílešová Malá Fatra, Kysucká vrchovina
PR TOP 5 lákadiel v okolí púchovského úseku Vážskej cyklomagistrály Bicykel, verný kamarát na cesty, turistiku, adrenalínový downhill či nekonečné spoznávanie prírodných krás a historických pamiatok. Ľudia čoraz viac nechávajú auto zaparkované v garáži a na výlet vyrazia radšej na dvojkolesovom tátošovi, prípadne korčuliach či pešo. Vďaka projektu Vážskej cyklomagistrály z dielne Trenčianskeho samosprávneho kraja si cyklisti, korčuliari i peší môžu užívať prvé dva úseky novej trasy, ktorá po dokončení bude dosahovať dĺžku 100 km a povedie naprieč celým Trenčianskym krajom. 08/07/19 sponzorovaný článok

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Zbojská – Hnúšťa – Jelšava – Revúca 21/09/16 19:10 11 príspevkov
Fakty
  • Pohoria
    • Slovenské rudohorie: Veporské vrchy, Spišsko-gemerský kras (Muránska planina) a Stolické vrchy
  • Počet dní
    • 1
  • Nadmorská výška
    • max: 797 m n. m.
    • min: 248 m n. m.
  • Prevýšenia
    • stúpanie: 1624 m
    • klesanie: 2027 m
  • Vzdialenosť
    • 84 km
  • Náročnosť
    • 2
  • Ročné obdobie
    • leto
  • Dátum túry
    • 27.06.2012
  • Štart trasy
    • šírka: 48.7435 ° SŠ
      dĺžka: 19.85092 ° VD
      » Mapa
  • Koniec trasy
    • šírka: 48.68273 ° SŠ
      dĺžka: 20.11614 ° VD
      » Mapa
  • Voda
    • sedlo Zbojská (Zbojnícka studnička pri Salaši Zbojská), Tisovec - Šťavica (minerálny prameň) pod sedlom Dielik (smer Muráň)
  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • sedlo Zbojská (vlak, bus)
      horský bicykel
      Revúca (bus)
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.

0.71