MTB

St. Voda – Skalisko – Henclová – S. Voda

03.04.14
Skalisko - jeden z pomyselných vyhliadkových klenotov Slovenského rudohoria mi dlho odolával. No situácia je nakoniec taká, že hoci takmer zásadne nechodím na rovnaké miesto dva razy, Skalisko má odo mňa tri vrcholové zárezy. V horúce augustové popoludnie ho zdoláme neplánovane, pre obmenu bicyklom a pre mnohých aj netypicky, zo severnej strany.

Trasa

Stará Voda – Starovodská dolina – Lesnícka lúka – zrub pod Suchým vrchom – Veľké sedlo – bývalá chata Chotárna pod Ždiarom – Skalisko – Volovec, sedlo – Henclová – Zahájnica – Nálepkovo, Na Táľoch (píla) – Stará Voda, rázcestie

Je pomerne neskoré popoludnie, po návrate z práce potrebujem ešte nejaký čas na synchronizáciu s Martinom, ktorý mi dnes robí šoféra a spolubojovníka. No nakoniec vyrážame do Hnileckej doliny, kde po vymlátení tlmičov parkujeme auto na lesnom sklade Vyšné Hrable pri odbočke na Starú Vodu. Rýchle pobalenie a môžeme vyraziť. Prvotný plán je navštíviť chalupárske dedinky, obzrieť niekoľko lesných chatiek a pobicyklovať si na spevnených cestách v podhorí. Podľa aktuálneho stavu ciest, únavy a pokročilosti času sa rozhodneme, kam zájdeme.

Motoráčik smerujúci na Červenú Skalu sa mi podarí zvečniť práve na viadukte, po chvíli píska brzdami pri drevenej budove stanice Stará Voda. No železničná tematika dnes ostane bokom. Vchádzame do dediny Stará Voda. Dnes má pomerne rekreačný charakter, no pôvodné lesnícke genius loci si stále zachováva. Na hornom konci sa vnárame do hlbokej Starovodskej doliny s kvalitným asfaltovým povrchom. Na naberanie výškových metrov si nemôžeme priať lepšie podmienky, a tak je len otázkou času, kým prídeme k chate Lesnícka lúka. Nádherná stará zrubová stavba, čierne steny, biele delené okná a zelené okenice. Rybníček a šum ihličnatého lesa bez príplatku. Romantika, no len po prvý sneh a medvediu návštevu.

Nadýchame sa atmosféry miesta a pedálujeme po ďalšiu z mnohých odbočiek do vedľajších dolín. Prudká serpentína a dostávam morálnu facku. Cesta s mapou súhlasí, je naozaj spevnená, no stúpa svahom nepríjemne prudko a povrch je navyše tvorený lomovými balvanmi veľkosti pomaranča. Pozerám znova do kartografického výtvoru, no vrstevnice neoklamem, a tak napínam reťaz a dúfam, že plášte neboli drahé len kvôli logu, ale aj odolnosti proti roztrhaniu. Za skladom dreva sa otvárajú prvé nesmelé výhľady na masív Zlatého stola, výškového kráľa Volovských vrchov. Skaly z cesty miznú, a tak sa ide stále strmo, no pohodlnejšie a menej únavne. Prvá vrcholová prémia je pri zrube pod Suchým vrchom (nemýliť si s malofatranskou chatou pod Suchým a veľkofatranskou útulňou Martina pod Suchým vrchom). Dávame si malú pauzu na predýchanie, veď sme práve nastúpali 700 metrov. Mala to byť pohodlná vychádzka, no takto potíme litre. Strácať metre rozhodne nehodláme, a tak pokračujeme traverzom popod Žobrácku poľanu do Veľkého sedla. Aj tak ale klesáme, no pohľad do doliny a hlavný hrebeň Volovských vrchov je úchvatný. No oči vidia aj to čo by nemali. Dym z lesa. V prvom momente ma zamrazí, no potom si vybavím včerajšie správy o lesnom požiari nad Betliarom. Keď po chvíli zbadám vrtuľník, je mi jasné, že hasičov nie je potrebné volať.

Míňame niekoľko odbočiek, ktoré sú alternatívou na návrat do Henclovej. No blížiace sa vrcholové partie sú veľmi lákavé, a tak poctivo hltáme metre z čoraz horšej cesty. Na hrebeň je to iba jedna stovka a tak padne rozhodnutie o vrcholovom útoku. V mape je vyznačená chatka Chotárna pod Ždiarom a rád by som sa k nej pozrel. Navyše logika hovorí, že k budove pôjde aj zjazdná cesta pre lesákov. Murphy ale funguje dokonale, takže nakoniec musíme tlačiť, lebo cesta je zarastená trsmi trávy a polmetrovými samosejkami. Z chaty nachádzame len poctivo naskladanú kopu tehál a zvyšky krovu pohodené v blízkom lese. Čo je horšie, z chodníka na hrebeň je tiež mladina. Bicykel musí na plece a pár minút musím prenášať. Nakoniec sme na hrebeni, kde nachádzame chodník s červenou značkou Cesty hrdinov SNP. Parádna bicyklovačka medzi ihličnanmi je pokazená vývratmi. Po podliezaní, obchádzaní je na rade prekladanie a hra ma prestáva baviť. Našťastie sa nezadržateľne blížime k vrcholu Skaliska, ktorý dobýjame chvíľu pred západom Slnka. Priamo na skale nás dobieha dvojica trekerov, čo ide prechod SNP-čky. Celkom sa tešia nejakej živej bytosti, no odchádzajú chytiť posledné svetlo, kým sa rozložia pri Chate Volovec. My si ideme vychutnať svetelné orgie s Oskarom zapadajúcim k masívu Kráľovej hole. Na vzdialenejšie výhľady nie sú dobré podmienky, no divadlo je to aj tak úchvatné.

Hotovo, je po predstavení a my sme zabudnutí na hrebeni. Tmavnúcim obzorom krúti hasičský vrtuľník a nás čaká ešte návrat. Schádzame do sedla Volovec. Pri chodníku je odparkovaná hasičská Tatra a lesom sa šíri štipľavý smrad. Posádka na môj pozdrav zamkne dvere a mizne bez slova kdesi v lese. Hodnotím, že sme mimo ohrozenia, lebo ideme na druhú stranu hrebeňa a hasiči by ma snáď varovali. Prudkými serpentínami preto klesáme do doliny nad Henclovú. V opačnom smere je to bicyklom zaručená katastrofa, ale nadol príjemné pojazdenie. Po príchode na asfalt je pod stromami absolútna tma, a tak zapínam svetlo. Martin má na očiach dioptrie, no ja veziem len tmavé slnečné. A pred sebou vidím závoj z poletujúceho hmyzu. Hotová katastrofa, a tak namiesto zlatého klinca v podobe expresného zjazdu do dediny iba žmúrim očami okolo stiahnutého šiltu na prilbe.

Henclová je tiež takmer chalupárska dedina, no dnes je tu mŕtvo. Okrem krčmy, v ktorej prebieha hlučná socializácia. Letná terasa spozornie, keď sa z hory dovalí blikajúce svietiace čudo a za ním ešte jedno. Na pifko a kofolu by aj chuť možno bola, no radšej ideme k autu v údolí Hnilca. Roztrúsenou osadou Škatuliarka a Zahájnica preletíme ako blesk, v žiadnom dome sa totiž nesvieti. No pri viadukte pod Nálepkovom vedľa píly na Táľoch máme naskladaný uvítací výbor z miestnej osady. Kedysi sa zmestila do drevenej poschodovej budovy správcu lesného závodu, dnes majú nové baraky už dve ulice na blízkom svahu. A mládež obsadila prejazd popod železnicu aj celé okolie. Po dvadsiatom pozdrave z tmy mi udiera do nosa odér riedidla a rozhodne nepochádza z čerstvo namaľovaného zábradlia na moste. Slušne odzdravím a odmietam anonymnú ponuku na predaj bicykla. Najmä preto, že jeho cena sa rovná trom dňom bašavelu. Zdarne odbočujeme na hlavnú cestu a vysvietení ako Times Square sa prepedálujeme k autu. Bicykle do kufra, Martin sa pred cestou nadopuje energiou a ja sa slastne ukladám na vedľajšie sedadlo v snahe spracovať dnešný zážitok...

--
Pozn. redakcie: Prosíme všetkých MTB bikerov, aby sa počas jazdy správali ohľaduplne k iným účastníkom "premávky" a prispôsobili svoju rýchlosť v úsekoch, kde existuje predpoklad stretu s pešími turistami.

 
 
Najnovšie články autora
 
MTB Ranná Jahodná - okruh z Bankova Niektoré cyklistické trasy sú pre lokálnych ľudí natoľko prefláknuté, že je až škoda o nich písať na web. Ale čo má robiť chudák … » celý článok 13/04/17 Palo "Axel" Gomboš Volovské vrchy
MTB Humenné – Kyjov – Vihorlat – Nežabec – Stakčín Cyklistické hrebeňovky sú korunou horského bicyklovania. Putovanie z jedného konca na druhý, výhľady, hlboké doliny a veľké stúpania. Vihorlatské vrchy sú jedným z pohorí, ktoré sa takouto trasou môžu popýšiť. Preto som sa jedného slnečného dňa vydal s partiou kamarátov spoznať čaro hlbokých lesov na sopečných skalách. 30/03/17 Palo "Axel" Gomboš Vihorlatské vrchy
MTB Slanské single zo Slivníka Jedného pekného letného dňa som dostal pozvánku, aká sa neodmieta. Môj bývalý kolega dovolenkoval na podhorí Slanských vrchov a počas voľna preskúmal a prečistil staré poľovnícke chodníky tak, aby sa po nich dalo jazdiť aj bicyklom. A vraj sa mám dostaviť na trochu objavnej cykloturistiky... 09/02/17 Palo "Axel" Gomboš Slanské vrchy
Najnovšie články na titulke
 
MTB Okolo Vršatca z Ilavy Severnú časť Bielych Karpát som navštívil viackrát, zväčša ako peší turista. Tentokrát som sa sem vrátil na bicykli, nakoľko ma … » celý článok dnes Milan Kiac Biele Karpaty
Rada S rádiostanicami PMR na horách ešte bezpečnejšie S prenosnými rádiostanicami je zábava a sú tiež praktické. Hodia sa ako doplnok voľnočasových aktivít, v pracovnom nasadení, pri komunikácii medzi autami pri cestovaní. Skrátka komukoľvek, kto potrebuje rýchlo a bezplatne komunikovať s ostatnými na relatívne krátku vzdialenosť bez toho, aby musel vytáčať telefónne číslo, čo je mnohokrát veľmi otravné. 08/11/19 Rudo Madár Bezpečnosť
Recenzia Fjällräven Abisko Lite 1 – ľahký stan pre jedného Pri balení sa na týždňový jesenný prechod naťažko som riešil hmotnosť výstroja a stany, ktoré mám doma, vážili viac, ako by sa mi páčilo. Požičal som si preto ľahký jednomiestny stan Fjällräven Abisko Lite 1. S touto značkou sa nízka hmotnosť väčšinou nespája, skôr naopak, no tento stan je výnimkou. Ide o jednomiestny dvojplášťový stan tunelovej konštrukcie s hmotnosťou pod 1,8 kg. Iste, nájdu sa gramárske špeciály, ktoré sú ešte ľahšie, no úlohu zohralo aj to, že že som išiel do domovského prostredia stanu – na Kungsleden do Švédska. 06/11/19 Ľubomír Mäkký Stany a spacie vaky

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
St. Voda – Skalisko – Henclová – S. Voda 04/04/14 11:28 5 príspevkov
Fakty
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.

0.68