Cyklotúra

Štúrovo – Dobogókö – Pilisszántó a späť

10.04.14
Cyklotúru začínam na železničnej stanici v Štúrove, počasie vyzerá dobre. Je teplo, ale nie príliš, tak sa rozhodujem, že vyskúšam či som nezabudol jazdiť aj do kopca. Rozhodujem sa pozrieť Dobogókő, čo je jedno z najznámejších turistických centier v Maďarsku a obec Mlynky s pilišskými Slovákmi. Ďalší program nechávam na náhodu.

Trasa

Štúrovo – Most Márie Valérie – Esztergom (Ostrihom) – Méhes-volgy – Szalma híd (most) – Pilisszentélek (Huta) – Két-bukkfa-nyereg (sedlo Dva buky) – Dobogókö (Chotárna skala) – Pilisszentkerest (Mlynky) – Pilisszántó (Santov) – Pilisvőrosvár – Pilisszentiván – Solymár – Szarkavár (Stračí hrad) – Pilisvőrosvár – Piliscsaba – Pilisjászfalu – Leányvár – Dorog – Esztergom (Ostrihom) – Štúrovo

Po prejazde cez Most Márie Valérie sa v Ostrihome (Esztergom) držím na hlavnej, na križovatkách sú smerovníky na Dobogókö, takže bez blúdenia. Pokračujem za mesto (s menšou prestávkou v supermarkete, kde si kupujem občerstvenie). Začiatok cesty vedie príjemne, napravo sú močiare, naľavo začínajú kopce. Míňam príjemnú lúku, až konečne mám po oboch stranách les a stúpanie začína byť stále prudšie.

Výšľap a legendy

Na posledných 10 km pred Dobogókö sa prekonáva viac ako 500 m prevýšenie, začínajú sa serpentíny a ja cítim každú vyfajčenú cigaretu... Míňam lákavú odbočku dole kopcom do Pilisszentlelék (Huta) a pokračujem širokým oblúkom v stúpaní (v tejto časti sú pekné výhľadu na dolinu s obcou Huta). Za oblúkom vidím altánok (prechádza tadeto turistický chodník), tak dávam pauzu. Predsa len nie som zvyknutý chodiť takéto kopce na bicykli. Inak celá cesta na Dobogókő a ďalej na Mlynky je oficiálna cyklotrasa, avšak vedená po normálnej ceste a áut chodí pomerne veľa...

Trocha sa posilním a pokračujem. Cesta je malebná cez viadukt popod skalný útvar „Hrebeny“, po maďarsky Fekete-kő (Čierny kameň). Chotárne názvy v mape znejú povedome (niektoré), keďže sa ide cez kataster pôvodne slovenských dedín. Ďalšia odbočka dolu ide k Šaolinskej dedine. Zaujímalo ma, kde sa tu nabrala, tak som si to predtým zistil a veci sa majú takto. Podľa budhistov v pohorí Pilis a konkrétne práve niekde v okolo Dobogókö má byť srdcová čakra zeme, pretínajú sa tu vraj energetické línie Európy. Vyhlásil to dalajláma, keď tu bol na návšteve. Na svete sú vraj len tri takéto miesta. Ak sa pozriete na satelitnú snímku pohoria Pilis, tak má tvar srdca. Dobogókö znamená v maďarčine búšiaci, resp. tlčúci kameň, ktorý sa tam podľa legendy má niekde nachádzať a slovenský názov je Chotárna skala (nachádza sa v katastri Mlynkov).

Po ďalšej strmej serpentíne prichádzam do sedla Két-bükkfa-nyereg (Dva buky), kde sa cesta rozdeľuje, držím sa vľavo stále do kopca. Vpravo sa ide do Mlynkov a resp. po ďalšom odbočení doprava sa dá ísť na Pilis, kde sa dá vyjsť na bicykli ešte vyššie až do 756 m n. m., ale to si nechávam na inokedy. Začiatok za odbočkou je veľmi strmý, ale ďalej to ide lepšie, až konečne prichádzam na Dobogókö.

Dobogókö

Je horským turistickým strediskom, kde je veľa chát, reštaurácií, múzeum turistiky, pamätník Dr. Edmunda Viliama Téryho, po ktorom sa volá aj Téryho chata vo Vysokých Tatrách) a nechýba dokonca lyžiarske stredisko s vlekom. Evidentne sa sem chodí hlavne na guláš, resp. perkelt, ktoré sa pripravujú v kotlíkoch pred reštauráciami, na výber je množstvo druhov, až si ťažko zvoliť. Idem sa pozrieť na vyhliadku zo skaly, bohužiaľ medzičasom prišli mraky, ale výhľad na prielom Dunaja medzi Pilisom a Börzsöny aj tak stojí za to. V blízkosti je niekoľko skalných útvarov, ale na bicykli sa k nim nedostanem.

Mlynky (Pilisszentkerest) a Solymár

Nasledujúci úsek si užívam, pri zostupe do Mlynkov (Pilisszentkerest) netreba ani raz šliapnuť do pedálov, len pribrzdiť pred zákrutou, aby som nevletel nejakému autu do úsmevu. Na križovatke v Mlynkoch ma láka pokračovať v zjazde do Pomázu, ale odbočujem na Santov (Pilisszántó). Cestou sa ešte zastavujem pri slovenskom dome. Do Santova (Pilisszántó) je to najprv do kopca, potom z kopca cez les. Za Santovom idem zvlneným terénom prevažne poliami a lúkami až do Pilisvőrosváru (Pilišský Červený Hrad). Ďalej cez Pilisszentiván (Pilišský Svätý Ivan) prichádzam do Solymáru (všetky tri obce boli pre zmenu kedysi nemecké), čo je v podstate predmestie Budapešti.

Zastavujem sa na zrúcanine hradu Szarkavár (Stračí hrad) a rozhodujem sa, kadiaľ naspäť, či popri Dunaji cez Szentendre alebo sa vrátim a prejdem cez hory na západnú stranu Piliša, alebo tak, ako som prišiel. Druhú možnosť zavrhujem, lebo na kopec veľmi nemám chuť a nerád chodím rovnakou trasou, ako som išiel. Tretia možnosť vyzerá byť dlhšia a obávam sa, či by som to stihol za svetla, takže vyhráva druhá - okolo pohoria naspäť. Cestou na Piliscsabu sa ide cez 280 m vysoké sedlo a zo sedla je to do Ostrihomu stále len z kopca (cca 25 km). Zvyšok cesty mi ubehne omnoho rýchlejšie, než som čakal. Jediná chyba cesty je pomerne hustá automobilová premávka.

Holdvilág-árok (Priekopa mesačného sveta) – alternatíva z Mlynkov

Ak z Mlynkov (Pilisszentkerest) pokračujeme dole po hlavnej ceste, po pár kilometroch prídeme do osady Kiskovácsi, kde sa môžeme po červenej + ("pluskovej") značke vybrať na prehliadku rokliny Holdvilág-árok (Mesačný svet). Ak nepokračujeme ďalej do pohoria, ale rovnakou cestou naspäť, tak za hodinu môžeme byť naspäť. Stojí to za to. Miesto je opradené legendami.

Malo sa tu vraj nachádzať Attilovo mesto Sicambria. Podľa Anonymovej kroniky (ktorá je skôr zbierkou bájí) tu má byť pochovaný Arpád († 907). Archeologicky potvrdené je, že tu bolo pohrebisko. Turisticky najzaujímavejšia je horná časť rokliny, kde potok vytvára uzučkú roklinku a následne cez cca 8 m vysoký skalný prah vodopádom pokračuje stále peknou, avšak nie tak výraznou tiesňavou. Skalný prah sa prekonáva rebríkom, takže ak je dosť vody, idete čiastočne cez vodopád, ale v čase, keď som tu bol, tak bol vodopád suchý.

Blízko pod vodopádom je vstup do Y-novej jaskyne (Y-barlang, dlhá cca 32 m). Ide o vytesanú umelú jaskyňu, ktorá sa vo vnútri rozvetvuje na dve časti, takže má tvar písmena Y). Vznik je nejasný, vytesali ju asi baníci alebo pustovníci. Na stene sa našli maľby - grécky monogram Krista, dnes slabo viditeľné. Chodník ide dnom doliny, ale v hornej časti je odbočka do svahu po ľavej strane, kde strmo do kopca prídeme k veľkej bielej andezitovej skale. Býval tu vraj rímsky kameňolom. Pred skalou je hlboký kruhový otvor a dole je vstup do jaskyne Weislich barlang. Nie je to prírodná jaskyňa, bola vytesaná v neznámej dobe. Práve sem umiestňujú niektorí maďarskí historici Arpádov hrob, avšak nie sú žiadne dôkazy. Momentálne je vstup uzavretý a prebiehajú tu archeologické výskumy. Miestna legenda hovorí, že jaskyňu vytesal zbojník Weislich a iná zas, že to bola pustovnícka jaskyňa s dĺžkou asi 45 m.

Záver

Orientačne najľahší prechod Pilišským pohorím, ale je tu mnoho iných neznačkovaných ciest. Dokonca niektoré komunikácie sú neprístupné autám a umožňujú rôzne varianty prechodu pohorím, takže sa vám tak skoro nezunuje. Výškových metrov tu môžete prejsť ako v Tatrách. Určite sa sem ešte vrátim na potulky po neznačených cestách vo vnútri pohoria.


 
 
Najnovšie články autora
 
Cyklotúra Ponitrianska cyklomagistrála - severná časť Severná časť Ponitrianskej cyklomagistrály je totálne odlišná od južnej. Páčila sa mi viac, je pestrejšia. Nedrží sa až tak úplne … » celý článok 26/07/18 Vladimír Prutkay Podunajsko, Strážovské vrchy
Cyklotúra Hainburg an der Donau a jeho zrúcaniny Väčšinou opisujem skôr menej známe trasy, ale teraz pridám jednu prefláknutú. Keďže sprevádzam syna na akciu do Bratislavy, ale ja sa tam nechystám, zobral som si bicykel a urobil som si výlet po pár petržalských bunkroch a do blízkeho Hainburgu. Nešlo čisto o cyklovýlet, na niektoré chodníky bol zákaz pre bicykle, a tak som si ich prešiel pešo. 21/06/18 Vladimír Prutkay Svet
Cyklotúra Prievidza – prameň Nitry – Homôľka – Tužina Nebude to klasická cyklotúra, skôr cyklokros, keďže celé sa to nedá prejsť v sedle bicykla a aj vďaka technickým problémom bolo tlačenia ešte viac... Napriek všetkému to bolo veľmi pekné, pestré: horská prémia, tlačenie, les, lúky, Kľak, výhľady aj dlhý zjazd a predovšetkým krásna krajina... 31/05/18 Vladimír Prutkay Strážovské vrchy
Najnovšie články na titulke
 
MTB Čiernohuzec - cyklookruh z Levoče Tiché Levočské vrchy predstavujú vďaka dobrým cestám a mimoriadne zaujímavým lokalitám ideálny priestor pre atraktívnu cykloturistiku. Na … » celý článok včera Karol Mizla Levočské vrchy
Recenzia Bridgedale Stormsock – nepremokavé cykloponožky Jesenné obdobie nemusí znamenať koniec cyklosezóny, ak sa cyklista dobre vystrojí. Pokiaľ sa vám však nechce kupovať nové tretry, máte v zásade dve možnosti, ako ochrániť nohy pred chladom a vodou. Jednou sú nepremokavé návleky, druhou nepremokavé ponožky. Druhú menovanú možnosť som vyskúšal s ponožkami Bridgedale Stormsock v strednej hrubej verzii. 20/11/19 Ľubomír Mäkký Obutie
Reportáž Namiesto ostnatého drôtu voľný pohyb ľudí aj zvierat Pred tridsiatimi rokmi padla Železná opona, ktorá nás oddeľovala od slobodného západu. Na celom úseku železnej opony v rámci ČSSR zomrelo podľa Ústavu pamäti národa 280 civilných obyvateľov. Na slovenskej časti opony bolo pri pokuse o prechod hranice smerom na západ usmrtených 42 osôb zastrelením, elektrickým prúdom, výbuchom mín, roztrhaním psami a inými zákrokmi príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti a Pohraničnej stráže. Dnes je režim na hranici absolútne opačný. Vzhľadom na minulosť týchto miest sa v nich zachovala viac alebo menej neporušená príroda, do ktorej sa chodí na túry, cyklotúry či len obyčajné vychádzky. Navyše, s voľným prekračovaním hranice, o ktorej niekedy v poli ani nevieme, kde presne je, a v tej chvíli to ani nie je dôležité. 17/11/19 Soňa Mäkká Publicistika

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Štúrovo – Dobogókö – Pilisszántó a späť 13/04/14 09:02 2 príspevky
Fakty
  • Pohoria
    • Maďarsko: Pilis (Piliš/Pilišské/Plešské vrchy) a Podunajská nížina – Malá Dunajská kotlina (Kisalföld) – Podunajská nížina (Duna menti alföld)
  • Počet dní
    • 1
  • Nadmorská výška
    • max: 699 m n. m.
    • min: 108 m n. m.
  • Prevýšenia
    • stúpanie: 881 m
    • klesanie: 881 m
  • Vzdialenosť
    • 90 km
  • Náročnosť
    • 4
  • Ročné obdobie
    • jar
  • Dátum túry
    • 2012
  • Štart trasy
    • šírka: 47.7996 ° SŠ
      dĺžka: 18.67985 ° VD
      » Mapa
  • Koniec trasy
    • šírka: 47.7996 ° SŠ
      dĺžka: 18.67985 ° VD
      » Mapa
  • SHOCart mapy
    • » mapa momentálne nie je v ponuke
  • Doprava
    • Štúrovo (vlak, bus), bicykel
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.

0.67