Trasa

Martin – Turčianske Kľačany – sedlo Príslop – Chata pod Kľačianskou Magurou – sedlo Príslop – Turčianske Kľačany – Martin

Výšľap

V jedno pekné slnečné doobedie som sa rozhodol, že deň strávim na horskom bicykli. Ako dnešný cieľ padla turistická chata pod Kľačianskou Magurou. Po príchode z Martina či Vrútok do Turčianskych Kľačian je možné si vybrať z dvoch ciest, ako sa dostať na začiatok trasy. Môžem ísť buď od predposlednej autobusovej zastávky MHD, pri moste ponad vodné dielo (Krpeliansky kanál), doľava smerom k ihrisku pomedzi rodinné domy, alebo prejdem až na konečnú autobusu v Turčianskych Kľačanoch a tam začnem cez dedinu, po trase zelenej značky na Kľačiansku Maguru. Smerom hore si vyberám trasu z konečnej zastávky, cestou dole som išiel okolo ihriska. Zelenej pásovej značky sa ale držím len krátko, pokiaľ idem cez dedinu. Keď míňam nové parkovisko, ktoré vybudovali nedávno, tak ešte pred mostíkom, kde značka križuje potok, odbočuje lesná cesta vľavo (na konci rodinných domov). Cesta mierne stúpa, dostávam sa na lúky za dedinou, kde sa spájam s druhou poľnou cestou, ktorá prichádza od ihriska. Pokračujem doprava (vjazd do lesa zobrazuje fotografia), kde cesta vchádza do lesa. Za zákrutou je križovatka, kde správna trasa pokračuje doprava, je tam závora, ako na väčšine ciest vchádzajúcich do hôr (Repištská dolina).

Cesta pozvoľne stúpa a po pravej strane sa dostávam na miesta s výhľadmi na Turiec. Ak je dobrá viditeľnosť, tak je možné vidieť hrebeň Veľkej Fatry, Kľak, Lysec, až po Malú Fatru a Krížavu na pravej strane Turca. Po asi 10 - 15 minútach prídem na prvé križovanie so zelenou turistickou značkou, ktorá vedie na chatu. Pokračujem ďalej a prechádzam cez križovatku, kde sa cesta spája s lesnou cestou idúcou od Sučian popod les, ktorá prichádza z pravej strany. Tu ostro zatáčam o 180 stupňov a pokračujem v stúpaní, teraz smerom na Turiec. Po krátkom čase prichádzam na druhé križovanie cesty a turistickej značky. Je to miesto, kde turistická trasa po pár metroch stúpania, kopíruje starú zjazdovku. Pokračujem ďalej, na pravej strane nad zvážnicou je vidieť, ako sa obnovuje a zarastá staré rúbanisko.

Po pár zákrutách a opakujúcich sa krásnych výhľadoch na rodný Turiec, zaliaty slnkom, aj keď v dnes chladnejšom počasí po sobotnom májovom daždi a ochladení, sa dostávam na rázcestie troch ciest. Ak by som odbočil doprava, tak sa dostanem na spomínanú starú zjazdovku a ku súkromným chatám, vľavo dolu do Mníšej doliny, tento smer ale nemám preskúmaný. Prístup na chatu je zlatá stredná cesta, ktorá najviac stúpa. Po okrajoch križovatky zvážnic je často vidieť naťahané drevo po ťažbe.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

V asi dvoch tretinách stúpania z dediny na chatu míňam na ľavej strane prameň. Tu je možné doplniť zásobu vody. Nebol bez vody ani v letných horúčavách. Po krátkom čase od prameňa sa dostávam na rázcestie, kde sú dve možnosti, ako pokračovať. Cesta, ktorá odbočuje strmo vpravo, je skratka, ale o čo kratšia, o to náročnejšia. Cesta je dosť skalnatá, štrkovitá a keď som ju dávnejšie skúšal, musel som bicykel nakoniec dotlačiť hore, ale niekto to môže takto skúsiť. Príjemnejšia trasa je pokračovať rovno, kde sa čoskoro spojím so žltou značkou (Chodník oslobodenia), ktorá prichádza z Lipovca a pokračuje rovnakou lesnou cestou až na chatu.

Alternatívy

Pokračujem ďalej do sedla Príslop, cestou je krásny výhľad nad Suchý, ktorý sa pozerá na časť cesty a vždy víta cykloturistov alebo sa s nimi lúči pri zjazde dolu. V sedle Príslop je pri návrate možné odbočiť a po naštudovaní trás lesných ciest zísť do Jánošíkova (na brehu Váhu) a potom do Lipovca. Z pravej strany sa pripája skôr popisovaná náročnejšia skratka. Pokračujem ďalej záverečnou častou stúpania a listnatým lesom až k chate. Tesne pod oázou turistov sa spájam s cestou, ktorá umožňuje o trochu náročnejší, ale aj zaujímavejší výjazd na chatu zo Sučianskej doliny, po prenesení bicykla strmo lesom, medzi dvomi lesnými cestami, ktoré nie sú prepojené. Po pár metroch posledného stúpania prichádzam priamo k turistickému zariadeniu. V tomto okamihu je len čas na relax a vychutnávanie si výhľadov na Turiec. V bufete je možné doplniť zásobu tekutín alebo si kúpiť niečo na zjedenie.

Zjazd

Cesta späť je totožná s trasou, ktorou som išiel na chatu, treba si len vychutnať zaslúžený zjazdík po ceste. Trasa dá samozrejme trochu zabrať stúpaním. No pre cyklistu, ktorí absolvuje pravidelne takéto trasy, je to pekná jazda. Buď to relaxačná, alebo aj tréningová trasa, v príjemnom prostredí krivánskej časti Malej Fatry. Ak by sa niekomu zdala ľahká, dá sa spojiť s cyklotrasou na Martinské hole alebo na Chatu pod Chlebom a v jeden deň dať dve chaty, čo som párkrát spravil. V pláne mám pokus o všetky tri, v jeden deň, ale to bude iný príbeh...

Fotogaléria k článku

+13 ďalších fotiek