Už dlhšie som sa chystal na najvyšší vrch Nagy Gerecse, ktorý je vidno ďaleko zo Slovenska (na vrchole je televízny vysielač). Ďalší z cieľov je Tata a dominanty Tatabánye (slovensky Bánhid), jaskyňa Szelim barlang a socha turula. Čo som ani nečakal, cestou som natrafil na pamiatky slovenského osídlenia oblasti.

Trasa

Komárno – Komárom – Szöny – Kiskolónia – Almásfüzitö – Dunaalmás – Neszmély – Süttö – Bikolpuszta – Nagy Gerecse – Tardos – Baj, býv. rotunda – Tata – jazero Cseke-tó – hrad Öregvár – Tatabánya – Turul emlekmü – Tatabánya – Ferencmajor – Almásfüzitö – Kiskolónia – Szöny – Komárom – Komárno

Na Nagy Gerecse

Po prejazde dunajským mostom do Komáromu odbočujem na kruhovom objazde na smer Ostrihom. Prechádzam cez Szöny a Almásfüzitö až prichádzam ku križovatke ciest na Tatabányu a na Ostrihom. Pokračujem po "ostrihomskej ceste" cez Dunaalmás a Neszmély popri Dunaji až do Süttö, kde odbočujem do pohoria Gerecse (odbočka na Tardos). Gerecse je krasové pohorie so strmými okrajmi a prevažne rovinatými náhornými plošinami. Kým doteraz som išiel po rovine, tu pokračujem prevažne miernym stúpaním, ktoré po čase pokračuje jemne zvlnenou krajinou. Ako som odbočil od Dunaja, automobilová premávka ustala a mám celú cestu pre seba. Prechádzam okolo ohradeného jazierka, kde na brehu niekto stanuje. Je altánok a niečo ako hotel alebo reštaurácia. Pri jazere sa pasú kravy, okolo ktorých prechádzam popri potoku Bikol ku osade Bikolpuszta.

Cestou začínajú výhľady na masív Nagy Gerecse. Prechádzam starou osadou s niekoľkými peknými ľudovými domami a okolo poľnohospodárskeho družstva až prichádzam popod kaštiel Reviczky (napravo na kopčeku), kde smerom naľavo odbočuje lesná asfaltka (treba obísť závoru). Cesta ide trasou niekdajšej lesnej železnice popri Gerecse patak (potok), ktorý sa pod kaštieľom vlieva do potoka Bikol. Po chvíli stretám veľkého psa (maďarské pastierske plemeno komodor), ktorý ide opačným smerom. O pár minút stretnem ujčeka idúceho opačným smerom a hľadajúceho psa. Pokračujem ďalej a idem okolo ďalšieho jazera alebo vodnej nádrže uprostred lesa (na brehu sú náučné tabule o rastlinstve a živočíšstve, ale v značne zlom stave a v metrovej tráve), kde sa začína pomerne prudké stúpanie. A tiež dosť dlhé, čo mi dáva zabrať. Prechádzam lesom popod hrebeň Pisznice, ktorého masív má holé a skalnaté svahy. Nachádza sa tam napr. najväčšia jaskyňa pohoria - Pisznice barlang.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Po nabratí výškových metrov kopca prichádza kratšie klesanie ku križovatke turistických ciest (modrá a červená, červená ide po ceste na Nagy Gerecse, modrá cez les k poľovníckemu kaštieľu). Láka ma pokračovať dole do Pusztamarótu, kam pokračuje cesta a začína tam červená značka. V Pusztamaróte by malo byť nejaké občerstvenie, ale čaká ma najväčšie stúpanie dneška a musel by som sa vracať do kopca, takže nápad zavrhujem. Rozhodujem sa, či pokračovať po červenej alebo po modrej a vyberám sa po turistickom chodníku. Po chvíli zisťujem , že je na bicykli nezjazdný, ale pokračujem cyklokrosovým štýlom strmo skalnatým chodníkom okolo skál. V jednej je vytesaná kaplnka až k lúke s poľovníckym kaštieľom. Pokračujem naľavo popod kaštieľ cez lúky a vraciam sa na asfaltku (po nej išla červená značka z rázcestia). Ale odtiaľto je značená modrým trojuholníkom. Asfaltkou do kopca pokračujem lesom k vysielaču, ktorý je kúsok pod vrcholom. Tu sa stúpanie zvoľňuje a lesnou cestou pokračujem na vrchol. Samotný vrch Nagy Gerecse (634 m n. m.) je zalesnený, ale cestou kúsok od trasy bolo pár krásnych výhľadov, kde bolo vidieť Štúrovo, Börzsöny (Novohradské vrchy), Štiavnické vrchy, dokonca aj pohoria za nimi, viditeľný je napr.: Ďumbier, Malé karpaty, Tribeč, Považský Inovec, predhoria Álp v Rakúsku, Klosterwappen, Karancs (Karanč), Bakony (Bakonský les) či Vértes a Pilis (Pilišské vrchy) ako aj Budai-hegység (Budínske vrchy), resp. Malé Karpaty a ešte nejaké pohoria. Na vrchole je geodetická veža (vyzerá ako komín, vnútri sú železné schody, resp. rebríky na vrchol, kde je malá plošinka). Je na nej uvedený zákaz, ale nie je uzavretá, tak sa po krátkom váhaní a odhodlávaní vydávam hore. Čo sa dá vidieť z vrcholu si môžete pozrieť na odkaz 1, odkaz 2,
odkaz 4, odkaz 5, odkaz 6 a odkaz 7.

Z Gerecse sa nevraciam dole asfaltkou, ale idem priamo po značke modrý trojuholník lesom dole. Po perfektnom dlhom zjazde avšak pred úpätím znova prichádza veľmi strmý a skalnatý úsek, kde musím bicykel niesť dole kopcom. Prichádzam do Tardosa, kde si námestí oproti slovenskému pamiatkovému domu (aj tu bývali Slováci) dávam pivo a dlhší odych.

Rotunda a Tata

Môj ďalší cieľ je Tata, ale cestou si chcem ešte pozrieť ruinu rotundy v lese nad dedinou Baj. Z asfaltky a krásneho zjazdu smerujúcemu na Agostyan treba odbočiť po lesnej ceste doľava. Nie je to nijako vyznačené, aby som sa presvedčil, že idem správne, musím vojsť do lesa a konečne zbadám značku. Pokračuje sa do kopca, až kým sa nevyjde na rázcestie s lúkou a tu treba pokračovať rovno asi 20 m a naľavo uvidíte zvyšky rotundy z 12. - 13. storočia, z ktorej zostali len základy. Miesto má úžasnú atmosféru stredoveku.

Od bývalej rotundy sa vrátim k lúke a po značke, ktorá dole po krížovej ceste od kalvárie, dole k prvému zastaveniu nad dedinou... Idem dlhým zjazdom, ale posledný úsek je na bicykli miestami nezjazdný, nakoľko v spodnom úseku má dolinka skôr charakter rokliny a je tu len uzučký skalnatý chodníček. Cez chatky a sady nad Bajom prichádzam do dediny. Odtiaľto pokračujem do Taty, kde si pozriem najstarší anglický park v Maďarsku pri jazere Cseke-tó s umelými zrúcaninami aké boli koncom 18. storočia módou ako aj stredoveký hrad Öregvár pri Starom jazere (Öreg-tó) s vodnou priekopou. Informácie o hrade zo 14. storočia na brehu jazera nájdete na www.wellnesstips.sk a nádherný kalvársky kopec s kostolíkom, kalváriou a vodnou vežou. Je tu rozhľadňa ,ale pri pohľade na jej výšku si hovorím nabudúce, lebo ma ešte čaká kus cesty domov. Pod kalváriou je geologické múzeum. Pekné je aj staré mesto, mlynská štvrť s niekoľkými bývalými vodnými mlynmi (jeden má aj mlynské koleso). Mesto by stálo aj za celodenný výlet, tak sme musím prísť s rodinou. Tata je plná turistov a ani sa nečudujem, je to veľmi pekné mestečko, ktoré ma chytilo za srdce svojou výletnou atmosférou.

Tatabánya – Szelim barlang, turul a rozhľadňa

Po prehliadke mesta pokračujem po frekventovanej ceste ďalej do Tatabánye, do centra ani nevchádzam, na začiatku mesta odbočujem podľa šípky na Turul emlekmü, čo je pamätník-socha turula, ktorý vidieť na vrchole skalnatého svahu nad mestom. Hore je možné ísť aj po turistickej značke cez vinohrady (veľmi strmé stúpanie), ale pokračujem ku odbočke na „Panorama út“ (Panoramatická cesta). Komunikácia má poriadne stúpanie, na asi 2 km vystúpa o približne 100 metrov. Hore na konci cesty je parkovisko pri pamätníku turula. Je to vraj najväčšia socha vtáka v Európe. Postavili ju k výročiu milénia, lebo podľa maďarských kroník sa práve tu odohrala bitka, kde staromaďarské kmene porazili Svätopluka (historicky to ale nesedí, lebo ten už vtedy nežil - mohol to byť Svätopluk II. alebo je to celé vymyslené). Rozpätie krídiel je 12 m, pôsobí monumentálne a je zďaleka viditeľný. Aj okolie je pekné. Zo strany od mesta sú strmé skalnaté svahy a bralá, odkiaľ sú ďaleké výhľady (smerom na západ je v podstate len rovina). Od pamätníka, kde si zamykám bicykel o strom, pokračujem po úzkom strmom chodníčku po skalnej rímse dole k Szelim-barlang. Je to jaskyňa s prepadnutým stropom, v ktorej bývali ľudia od praveku. V stredoveku sa tu podľa legendy skrývali miestni obyvatelia pred Turkami alebo Tatármi a tí ich tu upálili. Keď sa robil archeologický výskum, tak sa zistilo, že legenda je asi pravdivá, našlo sa množstvo ľudských kostí. Z jaskyne je nádherný výhľad a aj ona sama má svoje čaro s prepadnutým stropom. Dĺžka jaskyne nie je veľká (45 m), ale skalné miestnosti sú vysoké a vyzerá úchvatne. Je to hydrotermálna jaskyňa bez kvapľovej výzdoby. Do článku dávam fotky zo skoršieho výletu (bola skorá jar, kedy v noci ešte mrzlo a jaskyňa mala nádhernú cencúľovú výzdobu).

Nevraciam sa po rovnakej ceste, ale vystupujem okolo jaskyne k jej hornému otvoru, okolo ktorého je drevené zábradlie a vraciam sa k bicyklu. Pozriem si ešte geologický chodník, kde sú podľa veku od najstarších k najmladším zoradené ukážky hornín z oblasti Gerecse/Vértes a po kvalitnej lesnej ceste pokračujem k rozhľadni. Rozhľadňa je 30 m vysoká a sú z nej nádherné výhľady. Ak trpíte závratmi, výstup hore neodporúčam. V lese sa mi podarilo stretnúť stádo diviakov. Nejako mám na ne šťastie pri svojich výletoch. Po zostupe z rozhľadne vyrážam rovnakou trasou do Taty a naspäť do Komárna idem cez pahorkatinu do Szöny (miestna časť Komáromu) a ďalej naspäť do Komárna.

Záver

Výlet je pomerne náročný kvôli dĺžke a dvom náročným stúpaniam, ale určite sa oplatí. Výhľad aký by ste nečakali, jaskyňa a veľa historických pamiatok. Okrem cesty popri Dunaji sa nejedná o frekventované cesty. Vrelo odporúčam.

Fotogaléria k článku

+33 ďalších fotiek