Je posledný, predĺžený prázdninový víkend, parkoviská sú v tomto čase tradične v Tatrách plné, električky preplnené a aj čakanie na lanovky vyžaduje väčšiu dávku trpezlivosti. V takomto období si vezmite bicykel a poďte spolu s nami do podhoria. Od minulého leta je komplet preznačené a v každom informačnom centre dostanete mapku a ďalšie materiály. A že nemáte so sebou bicykel? Neprekáža, požičovne bicyklov nájdete všade tam, kde je v zime požičovňa lyží. A že sa vám zdá 9,- € za požičanie bicykla na celý deň veľa? Lístok pozemnou lanovkou na Hrebienok stojí 8,- €. Nuž, ak sa teda rozhodnete, určite neoľutujete. Podhorie je skoro ľudoprázdne, vyznačené cyklotrasy sú vedené najmä po spevnených, resp. novovyasfaltovaných cestách. Zásluhu na tejto pozitívnej zmene má najmä Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka: Európa investuje do vidieckych oblastí. Program PRV 2007 - 2013. Projekt ozdravných opatrení ŠL TANAPu a rekonštrukcie protipožiarnych ciest.

Trasa

Nový Smokovec – Tatranská Lomnica – Tatranské Matliare – Medvedia lúka – Medvedia horáreň – Rozengard – Podstráne – Skalaná poľana – Spišská Belá – Beliansky rybník – Skalaná poľana – Rozengard – ATC Tatranec – Tatranská Lomnica – Nový Smokovec

Štartujeme v Novom Smokovci, Cestou slobody prebehneme cez Starý Smokovec do Tatranskej Lomnice, v čase posledného prázdninového víkendu je poriadne preľudnená. Je pekné slnečné predpoludnie, a tak sa tu motajú najmä návštevníci, ktorým ku šťastiu stačí pozerať na štíty, posedávať na lavičkách či pri kávičke na terasách kaviarní alebo dýchať tatranský vzduch na prechádzke v parkoch. Moje lenivé JA na mňa žmurká, že by si prisadlo, ale vzďalujúci sa manželov chrbát nedovolí. Pokračujeme ďalej smerom na Tatranské Matliare.

Podhorím

Pri smerovníku odbočíme do podhoria, ruchu na ceste máme dosť. Volíme smer Skalaná poľana. Jazda podhorím je ozajstná cyklopochúťka. Je tu ľudoprázdno. Po ľavej ruke máme Medvediu lúku s pozostatkami amfiteátra, ohniskom a niekoľkými lavičkami. Vidno, že svoje najlepšie roky má pekné miesto za sebou. Škoda. Spätné pohľady smerom k tatranským štítom sú impozantné a v slnečný deň naozaj hladia dušu. Celá oblasť tatranského podhoria po veternej kalamite v roku 2004 akoby opäť pomaly naberala dych a rástla do krásy. Mladé stromy, brezy, borovice, jelše, smreky, javoriny, osiky... rastú každým rokom ako o preteky. Vzniká krásny zmiešaný les. Stretneme zopár domácich s plnými košíkmi húb. Chvíľami zastavíme a tiež nakukneme len tak cvične pár metrov vedľa cesty a musíme obsah cyklotaštičiek skomprimovať do jednej a z druhej vytvoríme provizórny košík na huby. Treba si dávať pozor na premočený terén, veľa jarkov pri ceste je plných vody.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Premostíme Kežmarskú Bielu vodu a chvíľu sa snažíme nabrať dych z toľkej krásy. Je tu ticho, iba potok si veselo žblnká. O kúsok ďalej je horáreň Podstráne a rázcestník ponúka rôzne možnosti.

Skalaná poľana, kde sa napojíme na cyklochodník zo Spišskej Belej do Tatranskej Kotliny. Po hladkom asfalte a rovnej ceste pokračujeme smerom na Spišskú Belú. Pri nasledujúcom odpočívadle je umiestnená tabuľa upozorňujúca na Náučný chodník Belianske lúky. Neodbočíme, lebo je všade veľmi veľmi vlhko a veľa blata. Zostane v zozname najbližších návštev aj s naším malým turistom.

Beliansky rybník

Po pár kilometroch je po ľavej ruke vodná plocha, kde končí spomínaný cyklochodník, je tu väčšie parkovisko, ktoré ocenia korčuliari či malí cyklisti. Odbočíme a vidíme informačnú tabuľu. Sme pri Belianskom rybníku, prímestskej rekreačnej zóne Spišskej Belej. Pekné miesto na oddych, prechádzku či relax s deťmi. Vidíme niekoľko rybárov. Je tu bufet, dáme si kávičku, kofolu a horalku a "očíme" tatranské štíty, je to trochu iný výhľad ako z tatranských osád, vpravo je vidieť časť Belianskych Tatier.

Spišská Belá

Nesedíme dlho, tešíme sa do Spišskej Belej, po pár minútach sme vo vynovenom centre. Starobylé spišské mesto je známe od 13. storočia, patrí do Spišskej časti Gotickej cesty, ale aj do významného spolku najbohatších miest Spoločenstva spišských Sasov. Pomohla mu k tomu najmä poloha na križovatke významných obchodných ciest. Námestie je pekne obnovené. Okolo neho je veľa starých meštianskych domov, niektoré potrebujú ešte trochu farby, aby ožili v plnej kráse. Na námestí stojí budova radnice s bocianím hniezdom na komíne, hneď vedľa je renesančná zvonica, za ňou kostol sv. Antona Pustovníka. Chrám bol postavený v 13. storočí nemeckými kolonistami a je národnou kultúrnou pamiatkou. Spišská Belá bola čisto nemeckým mestom, slovenské obyvateľstvo sa objavuje až v 19. storočí.

Uhorský profesor na bielom koni

Nenápadná budova vedľa kostola s nápisom Múzeum. Pred budovou je busta jeho "nájomníka" s menom Petzvald. Obzeráme vchod, je zamknutý a hneď vedľa je zvonček. Zazvoníme, príde nám otvoriť milá pani. Samotná budova bola kedysi škola a tu sa v roku 1807 narodil významný vynálezca, matematik a fyzik J. M. Petzval. Musím sa priznať, že mi toto meno veľa nehovorilo, o to viac nám o živote celej rodiny porozprávala sprievodkyňa v múzeu. Životná púť od narodenia, cez školské časy, štúdium, až po jeho objavy. Bol profesorom na viedenskej technickej univerzite, kam dochádzal na bielom koni, preto uvedená prezývka. Druhá expozícia zachytáva vývoj fotografickej a kinematografickej techniky od počiatkov až do súčasnosti. V jednej vitrínke som našla aj kedysi veľmi známy foťák Flexaret či výbavu tmavej komory, presne takú, v akej kedysi doma v kúpeľni robil fotky môj brat.

Životné krédo J. M. Petzvala na stene vo vstupnej hale ... podmanil som si svetlo, mám ho v hrsti, ale na svete je ešte príliš veľa tmy.
Múzeum patrí k Slovenskému technickému múzeu v Košiciach, je otvorené od roku 1964 a inovovaná a rozšírená expozícia bola sprístupnená v roku 2009.
(vstupné 1,50 €, otváracie hodiny: utorok - sobota v čase 10.00 - 16.30 h).

Tatranské endorfíny

Pomaly myslíme na cestu späť. Hoci máme za sebou vyše 30 km, zatiaľ sme veľa energie nevydali. Spišská Belá má nadmorskú výšku 625 metrov a Nový Smokovec 1010 metrov, toto sme "prenížili", a tak nás čaká spätné prevýšenie. Bežne bicyklujeme niekam smerom hore a potom za odmenu dole, v Tatrách je to presne naopak, najprv sa vozíme a potom späť šliapeme do pedálov.

Zo Spišskej Belej sa vraciame rovnakou cestou, cyklochodníkom od Belianskeho rybníka. Bonusom je, že teraz sa pozeráme na štíty, a tak mierne stúpanie ani necítime. Všade je veľa vody, popri ceste sú miestami jazierka a rastie trstina. Pri smerovníku Skalaná poľana ideme smerom Tatranské Matliare. Opakovala by som sa, keby som opäť ospevovala tiché cestičky, krásne výhľady, sem-tam huby, sem-tam jazierko, sem-tam do kopca, sem-tam po rovinke, sem-tam cez potok... každopádne treba zažiť, aby ste mi uverili, že endorfíny sa rozdávajú na každom kroku.

Smer zmeníme až pri smerovníku Rozengard, ideme smerom Eurocamp, obchádzame Pramenište a vychádzame na hlavnú cestu, vedúcu z Veľkej do Tatranskej Lomnice v mieste, kde leží ATC Tatranec. Chceme do Tatranskej Lomnice, ale nie po hlavnej. Spomínam si, že od ATC ide chodník súbežne s cestou, nájdeme ho, a tak pekne po šotolinke, ale bez áut prídeme do Tatranskej Lomnice. V centre nás ovanie známa oddychová letargia, a tak neodoláme ani my a zastavíme sa na nejaké občerstvenie. Potom ešte 6 km do Smokovca. A sme doma.

Záver

V tatranskom podhorí sa vyšantíte na bicykli, koľko vám srdce ráči, koľko máte chuti, sily či času. Môžete zobrať aj malých cyklistov či zapriahnuť cyklovozík. Radšej sadnite na trekový bicykel, cestný by sa asi nekamarátil so šotolinou.

Fotogaléria k článku

+13 ďalších fotiek