Ako som už spomínala v úvode, v Znojme sme strávili v apríli 2012 predĺžený víkend venovaný najmä cyklistike v tejto oblasti. Po prvom dni strávenom v okolí Vranovskej priehrady, ktorý som tiež popísala dávnejšie v článku, si dávame druhý oddychovo-keškovací v samotnom Znojme. Na tretí deň volíme výlet okolo Znojma/Znojemskej priehrady, ktorý vám teraz rada tiež sprostredkujem.

Trasa:

Znojmo – Kraví hora – Konice – Popice - Sealsfieldův kámen – Havraníky – bývalý mlyn Papírna – vinice Šobes – zrúcanina Nový hrádek – Podmolí – Králův stolec – Hradiště – Znojmo

Znojmo – Kraví hora

Trasa popisovaná v tomto článku povedie po vyznačených cyklotrasách a prevažne mimo hlavných ciest. Pohybovať sa budeme časťou národného parku Podyjí. Výlet začíname v centre Znojma (inak úžasné vinárske mestečko s atmosférou), odkiaľ sa spustíme dole k rieke Dyje, aby sme hneď mohli stúpať na Kraví horu (347 m). Máme šťastie, alebo v tomto prípade skôr nešťastie, že už od rána je veľmi teplo, pričom my vyrážame až pred obedom. V roku 2012 počasie koncom apríla prekvapilo a teploty atakujú tridsiatky. Prvá pauza je tým pádom rovno na vrchole. Z výstupovej trasy sú pekné výhľady na mesto samotné, takže si určite netreba zabudnúť pribaliť fotoaparát.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Vinice, Popice a Sealsfieldův kámen

Po prvom kopčeku sa ide už pohodovo. Ideme miestami lesom príjemnou lesnou cestou, neskôr vinicami. Schádzame do Koníc, kde odbáčame mimo trasu pozrieť miestny kostol. Cez vinice sa potom opäť napájame na cyklotrasu, ktorou prichádzame do dediny Popice. Za Popicami je pekná fotogenická kaplnka. Matúš si spomína na svoju predchádzajúcu návštevu Znojma a ako práve tu pri kaplnke našiel jednu z mála vtedajších kešiek. Od kaplnky sa vraciame k odbočke na Sealsfieldův kámen (344 m), úžasnú skalnú vyhliadku nad riekou Dyje a vodnou nádržou Znojmo. Na bicykli to je chvíľka miernym kopcom lesným chodníkom (pešo by sa mi sem asi nechcelo) a už odkladáme bicykle a kocháme sa hĺbkou pod nami. Nečakala by som, že sa rieka Dyje dokázala zarezať až tak hlboko, meandre rieky sú v hĺbke 150 – 220 m pod nami, parádne miesto! A určite aj obľúbené, pretože ľudí tu je dosť, nielen na dvoch kolesách, ale aj pešo. Vyhliadka dostala pomenovanie po rodákovi z Popíc, spisovateľovi Charlesovi Sealsfieldovi. Oproti cez údolie je ďalšie výhľadové miesto Králův stolec, tam sa dnes dostaneme tiež, ale až neskôr poobede.

Ruiny starých mlynov

Z výhľadu sa nevraciame rovnakou trasou, cyklotrasa nás vedie rovno do obce Havraníky. Krátko pauzujeme hneď za obcou, pri prameni U Tří lip. Odtiaľto klesneme asfaltkou až na úroveň rieky, na miesto, ktoré sa volá Devět mlýnů. Je zaujímavé, že v skutočnosti tu stálo mlynov len šesť, pretože zvyšné tri boli nižšie po prúde rieky. My sa vyberáme k ruinám bývalého mlynu Papírna, kam je potrebné odbočiť na žltú značku a prejsť cca pol kilometra. Prichádzame na krásnu čistinku rovno vedľa rieky. História miesta je smutná a ja ľutujem, že sa mlyn nezachoval funkčný. To by len bola atrakcia! Po roku 1945 boli nemeckí vlastníci mlynov pri rieke vysťahovaní, mlyny boli zbúrané a dodnes sa zachovali len zvyšky budov a mlynských náhonov. Po chvíli sa vraciame do oblasti Gruberovho mlyna, ešte kúsok proti toku Dyje, kde je cez rieku most, ktorý nás dovedie do vinice Šobes, najobľúbenejšieho miesta na trase. Hovorí sa tiež, že to je najlepšia vinica v ČR vôbec. Nuž, však čoskoro sa presvedčíme vlastnými chuťovými bunkami. Trasa prudko stúpa a ja musím bicykel hneď tlačiť. Tí najväčší cyklisti to samozrejme vyjdú bez problémov.

Vinica Šobes

Vo vinici stojí búdka, kde sa v lete dá koštovať miestna produkcia vínka. Vďaka peknému počasiu majú otvorené aj dnes, hoci je len apríl. Tak teda neodoláme a dávame si na koštovku po poháriku. Mňam, vínko ako lusk. Hoci v týchto teplotách by viac bodla voda... ale aj tú majú v ponuke. Z vinice je potrebné ďalej stúpať asfaltkou až k vyhliadke Železné schody (pamiatka na železnú oponu). V tomto teple nevládzem a musím tlačiť. Okrem toho som už dosť hladná a my sme si so sebou nič nevzali. Z hrebeňa sú výhľady na jednu aj druhú stranu do údolia Dyje. Zaujme ma aj rastlinstvo oblasti, ktoré je lesostepného charakteru.

Ako sme sa nedostali na Nový hrádek

Našou ďalšou zastávkou po ceste je ruina hradu Nový hrádek. Teším sa na prehliadku, ale aké je veľké naše sklamanie, keď prichádzame k veľkej zatvorenej bráne. Ešte nie je sezóna a to znamená, že ruina je otvorená len do 15:00 (je 15:30), posledná prehliadka práve prebieha (stav v roku 2012, podľa stránok Národného pamiatkového ústavu, ktorý ruinu spravuje, býva aktuálne otvorená len v období od mája do septembra, takže cyklista prichádzajúci v apríli má asi smolu). Nedá sa dostať ani na nádvorie, ani medzierkou medzi dverami nakuknúť. Najväčšie sklamanie dňa zaháňame konečne nejakým jedlom a pivkom v dedine Podmolí. Ak sa vám predsa len podarí vystihnúť ruinu otvorenú, tak na vás čakajú unikátne zachované hradby a samozrejme nemôže chýbať vyhliadka do údolia Dyje.

Finále na Královom stolci

Nás čaká po neskorom obede ešte posledná vyhliadka nad riekou – Králův stolec. Najprv ideme príjemnou cestou lúkami, potom sa noríme do lesa, aby sme sa zrazu objavili kúsok od vyhliadky. Dyje, či vlastne Znojemskú priehradu, máme opäť ako na dlani. Na stránkach mesta Znojma si môžete prečítať, prečo vyhliadka dostala pomenovanie práve Králův stolec.
Slnko pomaly zapadá a my sa cez časť Znojma s názvom Hradiště presúvame do centra mesta, aby sme si vychutnali príjemný večer po našich pohodových 50 km. Sem sa určite niekedy vrátime.

P.S.: Počas písania článku som narazila na stránkach národného parku Podyjí na 23 pohľadov, ktoré by ste si nemali v NP Podyjí nechať ujsť. Nech sa páči.

Fotogaléria k článku

+29 ďalších fotiek