Prejdi na obsah

Hiking.sk Zavrieť

Prihlás sa do svojho konta
alebo sa zaregistruj

Pohľad z vrcholu Bukovca na Slovenský raj (foto z knihy Najkrajšie cyklovrcholy)
Pohľad z vrcholu Bukovca na Slovenský raj (foto z knihy Najkrajšie cyklovrcholy) Zatvoriť

MTB Žakarovce – Bukovec – Galmus – Kluknava

Príjemný cyklovrchol Bukovec vo Volovských vrchoch v podcelku Hnilecké vrchy s ďalekými výhľadmi prekvapí vrcholovou plošinou, malebným okolím a nenápadným blízkym Vysokým vŕškom s excelentnými výhľadmi nielen na Slovenské rudohorie a Spiš.

Vzdialenosť
57 km
Prevýšenie
+1803 m stúpanie, -1784 m klesanie
Náročnosť
ťažká, 5. stupeň z 5-dielnej Hiking stupnice
Čas
1 deň
Obdobie
leto – 2013
Pohoria
Slovenské rudohorie: Volovské vrchy - Hnilecké vrchy a Hornádska kotlina
Trasa
Voda
prameň pod Ostrým vrchom, prameň pod Holým vrchom, Poráč (prameň), prameň pri chate Galmus
Doprava
Gelnica/Žakarovce (vlak, bus)
horský bicykel
Kluknava/Richnava (vlak, bus)
SHOCart mapy
» č.1109 Spiš, Levočské vrchy (1:50.000)

Trasa

Gelnica-Mária Huta – Žakarovce – Gáborova chata – Tatarkov kríž – Hrob baníka, odbočka – sedlo pod Bukovcom – Bukovec – rázc. pod Holým vrchom – Svinský hŕbok – Poráč – Vysoký vrch – Borisová – Zbojský stôl – rázc. nad Sejkovou – Chata Galmus – Krompachy – Kluknava

Kopec s parkovou úpravou

Bukovec je najvyšší kopec Hnileckých vrchov, ktoré tvoria jednu zo siedmich častí Volovských vrchov. Jeho vrchol je oblý a lúčny s výskytom vzácnej flóry i fauny. Solitérne nízke borovice a pokrútené buky vytvárajú dojem parkovej úpravy. Vzhľadom na rozložitosť vrcholu neumožňuje hlboké výhľady do dolín, avšak ďaleké výhľady sú impozantné. Na západe vidno Slovenský raj a za ním Kráľovu hoľu, na severozápade Hornádsku kotlinu a Vysoké Tatry a na východe či juhu vence hôr Volovských vrchov s dominujúcim najvyšším vrchom Zlatý stôl.

Výstupové cesty

Najlepší výstup je z južnej strany z obce Švedlár (z jej západného okraja od domu č. 311). Úzka asfaltka cez údolie Kopagrund sa po 4 km zmení na lesnú cestu, ktorá serpentínami vedie na lúčny vrchol Bukovca (dĺžka 9,2 km, stúpanie 652 m). Strmší je výstup zo severnej strany z rázcestia pod Holým vrchom po spevnených cestách. Dobrá prístupová cesta je aj z východu zo sedla pod Bukovcom južnou stranou hrebeňa, ktorá sa napojí na trasu zo Švedlára. Do sedla pod Bukovcom vedú dobré lesné cesty cez Lacemberskú dolinu ako aj severným úpätím Hnileckých vrchov od Tatarkovho kríža.

Náročnosť

Náročná trasa predstavuje menej známu časť Volovských vrchov – Hnilecké vrchy. Po strmšom stúpaní zo Žakaroviec na hrebeň Hnileckých vrchov nasleduje zvlnený úsek cez Tatarkov kríž až do sedla pod Bukovcom. Prechod cez vrchol Bukovca je relatívne nenáročný. Z Poráča do Krompách ide trasa po lesnom zväčša klesajúcom hrebeni s príjemným a cyklisticky doslova lahodným, profilom i povrchom. Alternatívna, avšak náročnejšia trasa cez Slovinskú skalu ponúka možnosť absolvovať až tri cyklovrcholy v rámci jednej túry (tzv. Hnilecké trojvršie). Kto chce absolvovať kratšiu a jednoduchšiu alternatívu má možnosť trasu ukončiť v Poráči.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Krajinou baníkov a kresťanov

Trasa sa začína v miestnej časti Gelnice s názvom Mária Huta a vedie krajom, ktorý bol v minulosti významnou baníckou oblasťou. Stáročia sa tu ťažila najmä železná ruda, ale aj ortuť, meď a striebro. Viedla sem unikátna ozubnicová železnica z roku 1884, ktorou sa dopravovali rudy z mnohých štôlní do pražiacich pecí v Mária Hute. Zubačka bola najstaršou v celom Uhorsku a na jednom úseku prekonávala stúpanie až 32 %. Stúpajúcou asfaltkou prídeme do Žakaroviec. Napravo nás upúta dom ľudového rezbára Jána. V drevenom erbe je vyrytý text: Žakarovce - zem baníkov a kresťanov. Oplatí sa tu zastaviť a potešiť sa z pekných drevených výtvorov okolo domu. O niečo vyššie minieme miestny kostol a zaujímavé banícke budovy - svedectvo zašlej slávy tejto, v súčasnosti okrajovej obce.

Nad dedinou pokračujeme priamo hore po lesnej ceste (žltá turistická značka). V nadmorskej výške 710 m opustíme značku a odbočíme doľava. Dobrá lesná cesta nás privedie na úpätie Žakarovského vrchu. Z cesty sa nám otvoria prvé nádherné výhľady na zalesnené kopce a doliny Volovských vrchov. Vpravo sa týči špicatý Ostrý vrch. Jeho názov je naozaj príznačný - dnes je úplne zarastený, avšak v minulosti bol z neho panoramatický výhľad a stála pod ním aj útulňa. Miernym stúpaním onedlho prídeme ku Gáborovej chate.

Gáborova chata

Chata „Gáborka“ stojaca v nadmorskej výške 875 m na úpätí Krompašského vrchu (predtým Klippberg) má bohatú históriu. Bola najobľúbenejšou chatou v širokom okolí Gelnice. Vďaka Hnileckej sekcii Uhorského karpatského spolku bola centrom aktívneho turistického diania. Chatu postavili v roku 1891 a meno mala podľa Gabriela Mattyasovszkého, ktorý sa najviac zaslúžil o jej výstavbu. Do chaty bol privedený vodovod z prameňa Laura. V roku 1925 chata vyhorela a neskôr postavili novú, ktorá slúžila turistom do roku 1948. Odvtedy však chátrala a dnes je v dezolátnom stave. Vedľa nej stojí menšia chata Klippberk z roku 1966, ktorá je v lepšom stave.

Od chaty vedie dobrá lesná cesta zvlneným hrebeňom do sedla Tatarkov kríž (stojí tu kríž z roku 1819). V minulosti sedlom prechádzala významná banícka cesta z Gelnice do Sloviniek. Z tohto miesta začína naša alternatívna a náročnejšia trasa, ktorá schádza dole do Sloviniek. Na začiatku Poráčskej doliny odbočí doľava na lesnú cestu, ktorá nás úpätím Slovinskej skaly privedie obchvatom na Suchinec. Odtiaľ vyšliapeme cez nádherné lúky k Slovinskej skale. Po návrate na Suchinec zídeme po lesných cestách (najprv zelená turistická značka) do Lacemberskej doliny a po odbočení vpravo prídeme do sedla pod Bukovcom.

Ak pokračujeme od Tatarkovho kríža základnou trasou priamym smerom, tak lesná cesta (zelená turistická značka) nás privedie ku ďalšiemu krížu pri hrobe baníka. Tu opustíme značku a odbočíme doprava na cestu, ktorou asi po 2 km klesneme do nadmorskej výšky 720 metrov na široké rázcestie. Vydáme sa opäť priamym smerom lesnou cestou, ktorá vedie úpätím Hnileckých vrchov. Zvlnená cesta kopírujúca hrebeň nás privedie do sedla pod Bukovcom (1 km pred sedlom sa napája cesta z dlhej Lacemberskej doliny od Sloviniek).

V malebnom sedle pretneme modrú hrebeňovú značku a mierne klesajúcou cestou prídeme po 2,2 km na zvážnicu z doliny Kopagrund. Pokračujeme doprava hore a onedlho vyjdeme z lesa na hôľny terén s krásnymi južnými výhľadmi. Pohľad na Hnileckú dolinu má letecký nádych a priamo oproti sa vyníma sťaby „prestretý“ Zlatý stôl, najvyšší kopec Volovských vrchov. Cesta sa točí okolo kopca a vedie až na široký plochý vrchol Bukovca so širokými a ďalekými výhľadmi. Pohodlnou cestou postupne prejdeme cez oblý kopec na západ. V miernom klesaní sa pred nami objaví Hornádska kotlina so Spišskou Novou Vsou a kulisou Tatier. Po lesnej ceste (paralelná s modrou turistickou značkou) zídeme do sedla pod Holým vrchom. Tu sa napojíme na značkovanú cyklotrasu, vedúcu z Gretle v Slovenskom raji do Sloviniek. Postupne pretneme asfaltovú cestu a pokračujeme priamym smerom. Vpravo sa objaví krásny výhľad do Poráčskej doliny a popri banských vežiach prídeme do Poráča, bývalej baníckej obce. Tu sa môžeme občerstviť v hostinci a alternatívne ukončiť našu trasu. Ak sa rozhodneme pokračovať, tak serpentínou severným smerom prekonáme stúpanie a ocitneme sa na jednom z najzaujímavejších miest na Slovensku - Vysokom vŕšku.

Vysoký vŕšok

Nenápadný oblý a holý kopec v Hnileckých vrchoch vysoký len 875 m, avšak s výhľadmi, ktoré mu dávajú parametre obra. Nedávno na ňom inštalovali posed a rozhľadovú ružicu. Z jeho vrcholu vidieť veľkú časť Slovenska. Na severozápade sa týčia Vysoké Tatry (vzdialené 54 km) a pod nimi je ako na dlani Hornádska kotlina. Napravo od Tatier vidno Spišskú Maguru. Na severe sa vlnia Levočské vrchy a východnejšie od nich sa ako hradba vyníma Branisko so Spišským hradom v popredí, Čergovským pohorím v pozadí a Čiernou horou po boku. Na východe tróni silueta Slovinskej skaly. Južný horizont patrí mohutnému Slovenskému rudohoriu od Volovských vrchov až po Slovenský raj. Na západe dominuje Kráľova hoľa, ktorá odtiaľto vyzerá ako slovenská Fudžijama.

Z unikátneho kopca sa po mäkkých lúkach vydáme smerom na východ. Čaká nás 10-kilometrový úsek k chate Galmus, ktorý predstavuje priam lahodnú horskú cyklistiku. Prejdeme krátky hrebienok, za ktorým sa napojíme na dobrú lesnú cestu (modrá turistická značka). Tá nás cez Zbojský stôl a peknú lúčnu poľanu Galmus privedie na rázcestie pri chate Galmus.

Galmus

Krasovú planinu tvoria vápence a dolomity a Poráčska dolina ju rozdeľuje na dve časti. Z ich zalesneného plochého povrchu, pretkaného malebnými lúkami, vyčnievajú dva protiľahlé výrazné vrcholy. V severnej časti je to Biela skala (826 m) a na južnej strane Slovinská skala (1 014 m). Na bicykli sa dá vyjsť tesne pod obe vrcholové skaly. Planina oplýva aj ďalšími prírodnými zaujímavosťami a krasovými formami, ktoré sú chránenými územiami. Medzi najvzácnejšie patria Šarkanova diera, Červené skaly a Galmuská tisina.

Naďalej zostaneme verní modrej turistickej značke. Najprv nás čaká stúpanie, neskôr sa cesta mení na chodník, ktorý sa nižšie napojí na zvážnicu. Prejdeme cez pekný smrekovcový les na Líščom vrchu (v minulosti tu boli slnečné klimatické kúpele) a zídeme do Krompách. V centre odbočíme doprava a popri železničnej stanici sa napojíme na štátnu cestu č. 547. Z nej odbočíme do Kluknavy, cieľového bodu túry. V erbe obce je znázornený pelikán a Pelikán je aj príjemné pohostinstvo, v ktorom sa môžeme po túre občerstviť.

Poznámka:
Cyklotúra je výňatkom z knižnej publikácie Najkrajšie cyklovrcholy.

Fotogaléria k článku

Najnovšie