Trasa

Martin, sídlisko Košúty – popri Bôrovskom potoku – Sučany – odbočka pri cintoríne v Turčianskej Štiavničke – polia a lúky v okolí Bôrovej a Radúchova – späť cestou do Košút – odbočka na polia pri Martine, smer Ekopolis

Ide o pomerne ľahkú cyklotúru, ale na druhej strane veľmi príjemnú. Relax v krásnej a blízkej prírode po práci. Verím, že veľa ľudí túto časť ani nepozná, lebo stretnúť niekoho je veľkou zriedkavosťou. V deň keď som sa sem vybral, bolo horúce počasie a preto som váhal, či vôbec pôjdem. Nakoniec ale poobede fúkal vietor, čo v tomto prípade robilo veľmi príjemnú klímu, a tak po troche zdržania doma som sa nakoniec o 17-tej vybral pobrázdiť časť lúk za Martinom.

Začal som cestou pri sídlisku Košúty v Martine, pri obuvníckej fabrike. Zo začiatku je cesta ešte asfaltová, čo nie je to pravé pre jazdu na horskom bicykli, ale tak pretrpím to a idem. Po pár minútach jazdy, prichádzam na odbočku, ktorá smeruje do Sučian cez lúčny kopec. Dlho poľná cesta nevydrží, lebo po prejdení za kopec som v priemyselnej zóne medzi Martinom a Sučanmi, našťastie len okrajovo. V diaľke vidieť skalku, kde som chodieval liezť a tiež prvé bytovky v Sučanoch. Prechádzam cez krásne zátišie, lemované po ľavej strane v diaľke hrebeňom Krivánskej časti Malej Fatry a po pravej ešte krajšia panoráma schátralého družstva a nejakých budov, čo tam sú. Družstvo asi funguje, ale pôvabne to tu nevyzerá. No nič, neprekáža, zakrátko som v Sučanoch a tu je len pár zákrut medzi domami, okolo benzínovej pumpy a prichádzam na cestu, ktorá smeruje na Turčiansku Štiavničku.

Zo Sučian odchádzam okolo starej tehelne, po štiavnickej ceste, kde po krátkej vzdialenosti vidím po ľavej strane hrobku Révayovcov. Na úrovni cintorína, po pravej strane cesty, je odbočka na poľnú cestu, ktorú využijem. Dostávam sa úplne mimo zastavanú oblasť a vychutnávam si krásu lúk oblasti Bôrovej za Martinom. Občas krásne prostredie naruší štebot vtákov, vánok vetra alebo hluk traktorov a kosačiek. Družstevníci práve kosia niektoré lúky, tak len pozerám, či sa na ceste nestretnem náhodou s traktorom. Nestalo sa tak a v pokoji pokračujem ďalej.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Po možno 1 km, cesta odbočuje vľavo, smerom k neďalekému lesíku, prekonávam neskutočné prevýšenie asi 10 m. Cesta sa čoskoro opäť stáča smerom na Turčianske Teplice a prevýšenie pokračuje. Tentokrát je ešte horšie, stúpam možno 20 - 30 m strmšou cestou. Ako odmena, je ale čoskoro zmena prostredia a minilesík predo mňou. Ten po asi minúte prejdem a som znovu na lúkach. Tentokrát pri slnečnej elektrárni nad Starou Bôrovou, kde sú pekné výhľady na Turiec. Stojí za to sa tu aspoň minútku zdržať. Po pravej strane elektrárne je vidieť v tráve stopy po poľnej ceste, a tak ostáva sa len spustiť cestou dolu a napojiť sa na poľnú cestu, ktorá ide od Starej Bôrovej, poza celý Martin až späť do Košút v Martine. Cesta je značne povymývaná od dažďov, je tu dosť kaluží po búrkach, čo boli tento týždeň, ale inak je pekná.

Keď sa dostanem späť na asfaltku, tak pred sídliskom Košúty, v jednej zákrute (je na fotkách), cesta odbočuje vľavo do polí. Času mám dosť, a tak odbočujem ešte na spomínanú cestu a do Martina sa vrátim trochu inou trasou ako som išiel. Na ceste ma čaká brod cez Sklabinský potok, ktorý prechádza až do Martina. Brod je hlbší, ale sú tu naukladané kamene, aby sa dalo cez potok s trochou opatrnosti prejsť. Teraz ostávajú posledné desiatky metrov lúčnym prostredním a som znovu priamo v meste. Prechádzam okolo areálu bývalých technických služieb mesta Martin, alebo teraz sídla Ekopolisu. Za ním ešte pár metrov povedľa areálu kasární a som opäť v civilizácii.

Záver

Trasa je skôr relaxačného charakteru, nie je to nič náročné, akurát maximálne kvôli orientácii je dobré vedieť, kadiaľ ísť. Je to ale príjemný relax po práci, keď treba nejako vyventilovať hlavu a oddýchnuť si.

Fotogaléria k článku

+25 ďalších fotiek