Prejdi na obsah

Hiking.sk Zavrieť

Prihlás sa do svojho konta
alebo sa zaregistruj

Historické centrum Vilniusu
Historické centrum Vilniusu Zatvoriť

Cyklotúra Vilnius - metropolou Litvy na bicykli

Vilnius je hlavné mesto pobaltského štátu, ležiaceho na pobreží Baltského mora, na hranici s Poľskom, Lotyšskom, Bieloruskom a Kaliningradskou oblasťou Ruska. Jeho historické centrum sa označuje za jedno z najkrajších v Európe. Nie sú tam žiadne kopce, ale zato veľa zelene. Platí striktný zákaz pitia alkoholu na verejnosti a skoro stále je tu zima. Ľudia sú tu milí a priateľskí. Vo Vilniuse som na polročnom Erazme pobyte a chcem mesto spoznať čo najlepšie.

Vzdialenosť
30 km
Prevýšenie
+100 m stúpanie, -100 m klesanie
Náročnosť
ľahká, 1. stupeň z 5-dielnej Hiking stupnice
Čas
1 deň
Obdobie
jeseň – 05.09.2013
Pohoria
Litva: Baltská nížina
Trasa
  • Najvyšší bod: 108 m n. m.
  • Najnižší bod: 98 m n. m.
Voda
park „Spalvoti Santiniai“
Doprava
trekingový alebo horský bicykel

Trasa

Katedrála Vilnius – „Žirmunai“ pláž – park „Spalvoti Santiniai“ – Kalvária – vodný mlyn – jazero „Balsio“ – „Verkiu“ regionálny park – katedrála Vilnius

Ubytujem sa na internáte a zistím, že hneď vo vedľajšej izbe bývajú dve Češky. Aká to náhoda. Istý deň sa s jednou z nich dohodneme, že si v centre mesta požičiame bicykle a vyberieme sa spoznávať okolie. Ako náš cieľ si vyberieme jazero, ktoré v jednom z mnohých vilniuských parkov, na okraji mesta. Na navigáciu nám slúžia len údaje o trase, nájdené na internete. Žiaľ, nemáme žiadnu mapu.

Bicykle si požičiavame v požičovni Velo–City Vilnius, platíme za celý deň cca 9,- €. Máme v pláne držať sa zelenej trasy, tzv. „green route“, ktorá nás má doviesť k jazeru. Štartujeme pri mestskej katedrále a ideme popri rieke Neris. Držíme sa na mestskej strane rieky, na druhú stranu prejdeme až neskôr. Postupne nechávame za sebou centrum mesta a vnárame sa do obytnej, panelákovej štvrte. Cesta nás stále vedie popri rieke, paneláky, ktoré máme po boku, sú pozostatok socializmu, ktorý dobre poznáme zo Slovenska. Príjemné ale je, že nie sú postavené nahusto a všade okolo nich sú trávniky a vysadené stromy.

Od rieky Neris sa na chvíľu odpojíme, je tu šípka, ktorá nás vedie do parku s názvom „Spalvoti Santiniai“. Je to pekné zalesnené miesto, so studničkou, kde sa dá načapovať voda. Okrem toho je tu lanové centrum plné detí. Z parku vyjdeme kúsok pri moste, nazývanom „Valakampiu“ („Valakampiu titas“). Nevieme, čo to znamená. Prechádzame cez most, v strede zastaneme a pozorujeme kanojky a člny na rieke. Na informačnej tabuli čítame o Žirmunai pláži, na ktorej sme boli pred pár dňami. Je to príjemné miesto pri rieke, s piesočnatým brehom, bufetmi, detským ihriskom. Ľudia z Vilniusu sem radi chodia za pekného počasia na piknik. Z mosta je na ňu pekný výhľad.

Za mostom odbočím doprava pomedzi stromy, vedie sem nespevnená cestička. Dostávame sa na asfaltovú hrádzu, ktorá vyzerá byť hojne využívaná bežcami. Teraz máme rieku po pravej strane. Cesta nás vedie ku Kalvárii, na ktorú musíme vystúpať do kopca. Sú tu ľudia, takže bicykle tlačíme vedľa seba. Zídeme späť dole na hlavnú cestu a pokračujeme zalesnenou cestou pre autá, až sa dostaneme k vodnému mlynu. Postavený bol v 19. storočí, pracovať prestal v roku 1975. Po rekonštrukcii slúži ako reštaurácia, veľmi pekné miesto. Pripravujú svadbu, ale napriek tomu, keď sa spýtame, či varia obedy, nás obslúžia. Pivko a šalátik, mňam. Pokračujeme ďalej cestou pre autá, premávka je ale minimálna. Ideme popri mokradiach a rybníkoch, ktoré kedysi boli súčasťou zámku, teraz sú nepoužívané a zarastené.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Rieku máme stále po našej pravej strane, čoskoro sa od nej odpájame a dostávame sa do starej štvrte, s pôvodnými drevenými domcami a poľnohospodárskymi políčkami. Kedysi tu bola samostatná dedina, až neskôr ju pripojili k Vilniusu. Odtiaľto k jazeru nie je ďaleko.

Nakoľko je po sezóne, v jazero sa kúpu len kačky. Pár ľudí sa člnkuje, inak je tu ľudoprázdno. Spravíme pár fotiek, posedíme pri jazere a oddýchneme si. Späť sa vraciame rovnakou cestou, po ulici „Zaliuju ezeru“. V preklade to znamená „Zelené jazerá“, nakoľko je tu viacero jazier. Mne to skôr pripomína, ako keby niekto hovoril: „Žaluju a žeru“ (t. j. žalujem a žeriem). Obdivujem starú, schátralú bielu budovu, kedysi údajne stajňa. Odtiaľto je možné vrátiť sa do centra mesta autobusom. Chodí ale málokedy, ako nás informuje cestovný poriadok na tabuli.

Radšej sa vraciame na našich dvoch kolesách a tentoraz trochu zmeníme trasu. Predtým sme k vodnému mlynu išli po hlavnej ceste, teraz si trochu nastúpame a dostávame sa priamo do parku. V budove kaštieľa, kedysi patril kniežaťu Wittgenstein a istú dobu to bolo sídlo biskupov, je spomínaná svadba. V zámockom parku sa fotia družičky. Keď sa postavia do kruhu okolo netradičného stromu s kopou vtáčích búdok, pripomínajú mi divožienky. Akoby vykonávali tajomný obrad. K tomu svetlo presvitá pomedzi stromy a vrhá lúče priamo na ne. Fotím ostošesť.

Park je okrem svadieb využívaný tiež na koncerty či festivaly. Je to príjemné miesto. V tomto okamihu o tom ešte neviem, ale počas môjho pobytu sem prídem ešte raz, v zime. Všetko bude pod snehom a miesto bude dýchať úžasnou rozprávkovou atmosférou.

Teraz je ešte len jeseň. Zájdeme k lavičkám a zábradliu, odkiaľ je výhľad do širokého okolia. Vilnius je naozaj krásne zalesnený, stromy všade, kam oko dovidí. Len kopce chýbajú. V diaľke vidíme výškové budovy nového centra, pod nami spomínanú pláž Žirmunai. Keď vezmeme bicykle do rúk, po starých drevených schodoch schádzame dole k mlynu. Dávame si pozor, schody sú schátralé a rozpadávajú sa. Späť do centra sa opäť vraciame popri rieke, teraz po jej opačnej strane. Nad nami je budova „Tuskulenai Manor“. Kedysi to bola súčasť kráľovského panstva. Neskôr, za čias Sovietskeho zväzu, tu boli popravovaní a pochovávaní odporcovia režimu. Teraz je tu postavený pamätník a miesto slúži na informatívno–vzdelávacie účely.

Na opačnej strane rieky vidíme „Gedimino hrad“. Je to dôležitý symbol Vilniusu. Je možné sa naň dostať pešo alebo lanovkou. Vo veži hradu je výstava histórie Vilniusu. To, že vidíme hrad, znamená, že sme späť v centre. Na námestí si kupujeme zmrzlinu a unavené po dni plnom zážitkov vraciame bicykle a ideme späť na internát.

Užitočné odkazy a sprievodcovia v angličtine

velovilnius.lt
vilnius-tourism.lt

Fotogaléria k článku

Najnovšie