Singltrek je prírode blízky chodník, ktorý je určený pre terénnu cyklistiku. Je projektovaný podľa špeciálnej metodiky, ktorá cyklistom ponúka maximálny zážitok a zaisťuje čo najvyššiu bezpečnosť a šetrný prístup k prírode. Singltrek je navrhnutý tak, aby ovládol a usmernil všetky vaše emócie na jazdu v teréne. Zážitok je preto intenzívnejší ako pri obyčajnej cykloturistike. Chodníky vedú v miernych sklonoch po vrstevniciach, bez prudkého stúpania a klesania, pričom stúpania sú vždy odmenené dlhými a zábavnými zjazdmi. Chodníky sa kľukatia medzi stromami a na zábavnosti z jazdy sa podieľajú aj terénne vlny. Z dôvodu bezpečnosti je väčšina cyklotrás jednosmerná. Výnimku tvoria napríklad spojovacie trasy medzi jednotlivými okruhmi, ktoré môžu fungovať obojsmerne.

Singltrek pod Smrkem

Vzhľadom k tomu, že najbližšia sieť lesných cyklochodníkov sa nachádza iba 35 km od môjho bydliska, voľba padla na Singltrek pod Smrkem, ktorý sa nachádza v severnej časti Jizerských hôr v blízkosti Nového Města pod Smrkem. Sieť terénnych cestičiek patrí v súčasnosti medzi najväčšie singltrekové areály v Českej republike a návštevníkom ponúka 12 cyklotrás s celkovou dĺžkou 80 km. Prevažná časť cyklochodníkov sa rozprestiera na českom území a približne jedna štvrtina sa nachádza v susednom Poľsku.

Na trasách nechýbajú kamenné chodníky, drevené lávky a ani klopené zákruty a vlny, na ktorých sa dá skákať. Jazdu po lesných chodníkoch si tam užije naozaj každý. Cyklotrasy sa delia do štyroch stupňov obtiažnosti. Najjednoduchšia je zelená trasa, ktorá je vhodná pre úplných začiatočníkov, pre rodiny s deťmi alebo pre handicapovaných. Modrá trasa je určená mierne pokročilým, červená je pre pokročilých. Najnáročnejšia je čierna trasa. Okrem toho, náročnosť cyklotrás je možné regulovať rýchlosťou jazdy, a preto sa netreba báť ani čiernych trás.

Dôležitou súčasťou Singltreku pod Smrkem je jeho nástupné miesto. V lokalite singltreku sa nachádzajú dve nástupné miesta. Prvým je Singltrek Centrum pri kúpalisku v Novém Městě pod Smrkem, ktoré je považované za hlavné nástupné miesto. Druhé nástupné miesto je centrum „U Kyselky“, ktoré sa nachádza na opačnej strane mesta, neďaleko červeného cyklochodníka Novoměstská strana.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Doprava

Ak máte auto, tak sa môžete doviesť až k Singltrek Centru v Novom Měste pod Smrkem, kde je parkovisko, kemping a prírodné kúpalisko. Ja som využil verejnú dopravu a z Liberca som sa vybral vlakom cez Frýdlant do Nového Města pod Smrkem. Tam som nasadol na bicykel a pokračoval som cez námestie po hlavnej ceste na Poľsko. Asi po 900 metroch som odbočil na vedľajšiu cestu – smer Jindřichovice a za značkou oznamujúcou koniec mesta som zahol na lúku do kempu pri Singltrek Centre.

Absolvované trasy

Prvú návštevu Singltreku som absolvoval v polovici mája a prešiel som trasami: Nástupní – Nad Czerniawą (PL) – Rapický okruh – Okolo Měděnce – Libverdská strana – Hejnický hřeben. Po absolvovaní všetkých čiernych okruhov som sa vybral cez Jizerské hory do Liberca. Jazdenie po singltreku a cesta domov predstavovali 76 km s prevýšením 1205 metrov a trvali mi 6.40 h.

Druhú návštevu Singltreku som absolvoval koncom mája a prešiel som trasami: Nástupní – Hřebenáč – Obora – Nástupní – Rapický okruh – Asfaltový traverz – Libverdská strana. Po absolvovaní modrých a červených okruhov som sa vybral cez Jizerské hory do Liberca. Jazdenie po singltreku a cesta domov predstavovali 63 km s prevýšením 820 metrov a trvali mi 4.40 h.

Tretiu návštevu Singltreku som absolvoval v polovici augusta a prešiel som trasami: Nástupní – Rapický okruh – Nad Czerniawą (PL) – Zajęčnik (PL) – Nad Czerniawą (PL) – Rapický okruh – Okolo Mědence – Asfaltový traverz. Po absolvovaní červených a čiernych cyklochodníkov som sa vybral cez Jizerské hory do Liberca. Jazdenie po singltreku a cesta domov predstavovali 90 km s prevýšením 1100 metrov a trvali mi 5.45 h.

Dojmy a postrehy zo Singltreku

Počas troch návštev Singltreku sa mi podarilo prejsť takmer všetky trasy. Ostala mi iba jedna, ktorú si nechávam na záver sezóny. Väčšinu chodníkov som prešiel opakovane a s odstupom času som získal i lepší prehľad o ich stave.

Pri prvej návšteve som sa pustil do najťažších ciest a musím povedať, že neľutujem. Terénne jazdenie ma nadchlo a po prvom dni som odchádzal s úsmevom od ucha k uchu. Na poľskej strane ma zaujala čierna cesta „Nad Czerniawą“, ktorá sa vyznačuje najexponovanejšími úsekmi na Singltreku. Cesta sa zarezáva do skaly a do svahov s veľkým sklonom, preto asi nebude vhodná pre cyklistov so strachom z výšok a pre rodičov s malými deťmi. Ďalšou zaujímavou trasou je čierna cesta „Okolo Mědence“. Trasa nie je exponovaná ako predchádzajúca, no nachádza sa na nej množstvo terénnych prekážok a jazda si vyžaduje značné zručnosti v ovládaní bicykla. Poslednou čiernou trasou je „Hejnický hřeben“. Z môjho pohľadu je to najkrajšia cyklotrasa. Jazda je na tomto chodníku je plynulejšia a vedie po krajinársky najzaujímavejšom úseku, ktorý sa vyznačuje bukovým lesom a kamennými útvarmi v blízkosti trasy.

Pri druhej návšteve som vyskúšal modrú a červenú trasu, ktoré sa nachádzajú na Jindřichovickom hrebeni. Obidva cyklochodníky boli plné zákrut, terénnych vĺn a nečakaných prekážok, ktoré sa dali v prípade potreby jednoducho obísť. V porovnaní s čiernymi trasami, je pri týchto chodníkoch citeľný rozdiel v nastúpaných metroch. Hoci sú chodníky hodnotené ako ľahký a stredne ťažký, užil som si na nich plno zábavy a odporučil by som ich hlavne rodičom s deťmi alebo menej zdatným cyklistom. Zdatnejší cyklisti sa nemusia obávať nudy, stačí, ak prehodia na ťažší prevod a šliapnu do pedálov. Zvyšovaním rýchlosti sa totiž zvyšuje náročnosť prekážok na trase. Vďaka týmto tratiam som sa zdokonalil v technike jazdy a po prvýkrát som vyskúšal skoky na terénnych vlnách.

Pri tretej návšteve som sa zameral na poľskú časť Singltreku a rozhodol som sa prejsť okruh Zajęčnik, ku ktorému som sa vybral cez známe trasy z prvej návštevy. Po prechode na poľskú stranu ma znepokojila ťažba dreva v oblasti Rapického okruhu. Okolo trate totiž zmizlo niekoľko desiatok stromov a chodník sa mi nezdal taký zaujímavý ako na jar. Pokračoval som však ďalej a cez čiernu trasu som sa presunul k Zajęčniku. Prvé metre boli celkom zábavné - chodník sa kľukatil lesom a mierne klesal. Potom sa zábava skončila a trasa pokračovala po asfaltovej ceste. Okrem asfaltu ma znepokojovalo i značenie, ktoré bolo dosť chabé. Veľmi často som netušil, kde som a či ešte stále pokračujem po cyklochodníku. Podľa značenia som bol na trase, ale podľa mapy i podľa GPS, v ktorom som mal vyznačený okruh Zajęčnik, som bol mimo trate. Najmarkantnejšie to bolo, keď som dorazil ku skalnému útvaru, kde sa chodník prudko zalomil doprava a nad cestou sa nachádzal vysielač. Neskôr som zistil, že pôvodná trasa bola kratšia, ale Poliaci ju rozšírili a do mojej mapy, ktorú som mal v mobile, sa zmena nedostala. Napriek vzniknutým zmätkom som sa dostal na koniec trasy (kde sa nachádza i jej začiatok) a ďalej som pokračoval po známych cyklochodníkoch k chate Hubertka.

Cestou k Hubertke ma dosť prekvapila opotrebovanosť chodníkov, ktorú som si v jari nevšimol. Najvýraznejšie som to vnímal na trase Okolo Měděnce. Na chodníkoch sa to prejavovalo dierami alebo skalami a koreňmi stromov, ktoré vystupovali z chodníka. Vyzeralo to ako erózia spôsobená tečúcou vodou. Kvôli týmto nedostatkom bol tentoraz pôžitok z jazdy výrazne slabší.

Záver

Terénne jazdenie ma nadchlo, pretože bolo pre mňa novinkou. Niektoré cyklotrasy ma bavili viac, iné zas menej. Ak by som mal odporučiť niektorú z tratí, tak určite nevynechajte Hejnický hřeben. Čomu sa radšej vyhnúť? Poľská cyklotrasa Zajęčnik. Musím priznať, že aj keď bol singltrek zábavný, nedonútilo ma to, aby som sa tam vracal každý víkend. Opakované jazdenie na rovnakých trasách určite časom omrzí, preto radšej jazdím v rôznych lokalitách a na singltrek sa vraciam iba príležitostne.

Fotogaléria k článku

+21 ďalších fotiek