MTB

Javirnyk alias zakarpatský Javorník

15.10.15
Javorník (Javirnyk) je pre mňa magický kopec. Stelesňuje v mojej mysli všetko to zakarpatské čaro a spomienky na Československo. Tak ďaleko a pritom v tretej dedine za ukrajinskou hranicou. No jeho návšteva a pobudnutie v staručkej chate mi dlho neboli dopriate. Až jedného pekného dňa sa to (sčasti) podarilo…

Trasa

Štátna hranica SK/UA (Ubľa/Malyj Bereznyj) – Malé Berezné (Malyj Bereznyj) – Veľké Berezné (Velykyj Bereznyj) – Ruskyj Močar, kaplička (kaplnka) – Prytulok pi Javirnykom (chata) – Javirnyk (Javorník) – Čornoholova – kaňon riečky Ľuťanky (Ljutjanka) – Čornoholova – Potolec – Kosteva Pastiľ – Pastilky – Myrča – Malé Berezné (Malyj Bereznyj) – štátna hranica SK/UA (Ubľa/Malyj Bereznyj)

Sobotné ráno sa nijako nevydarilo. Cesta z Košíc na hranicu je kvôli večnej oprave mostov nekonečná, colná kontrola sa vybláznila ešte aj na kapsičke s náradím a pumpár na ukrajinskej strane nám odmieta zmeniť eurá... Do Veľkého Berezného (Velykyj Bereznyj) prichádzame k miestnym parťákom s poriadnym meškaním. Chlapi však nečakali a vyrazili do hôr bez nás. Telefonát veľa vyriešil, a tak sme si dohodli stretávku pri kaplnke pod Ruským Močiarom (Ruskyj Močar). Rázovitou dedinkou vysoko v kopcoch masívu Javorníka.

Prejazd ulicou s osadníkmi je nárazom na tvrdú realitu ukrajinského vidieka a pre tých, čo sú dnes so mnou za hranicou po prvý raz, aj poriadnym šokom. Hlinené domce, igelity v oknách a satelity na strechách polátaných doskami zo starého nábytku. Deťúrence aj zakývajú, postarší sú niekde pri koňoch a dobytku. Keď sa cesta rozdelí, prichádza stúpanie a úbytok množstva asfaltu. Každý si ide svoje tempo, no zároveň sa musíme aj popoháňať, lebo za zvyškom skupiny meškáme. Oskar sa z nás smeje a vylieva poriadne porcie lúčov. Cesta sa svedomito krúti a naberá metre. No sme tu sami, s výnimkou jediného žiguláka, ktorý počuť na kilometer. Keď sa konečne zjaví kaplnka, nestíham si pretierať oči od potu. Vitalij zobral na výjazd asi celý cykloklub z Veľkého Berezného, lebo domácich je viac ako cudzincov. Zoznamovačka a rozhodovanie kadiaľ ďalej... V pláne som mal prejazd Ruského Močiara (Ruskyj Močar) a serpentínami k vysielaču na Javorníku, no lokálni ma presvedčia, že to v sedle nedáme a keď už máme tlačiť, tak radšej po turistickej značke. No dobre teda, chvíľu krútime po kamenistej ceste, no neskôr je to čisté tlačenie. Našťastie je relatívne sucho a cesta je čerstvo prehrnutá buldozérom. Žiadne výmole a koľaje. Pri zjazde by sa tu nejeden cyklista zbláznil od radosti, no my musíme nahor. Kritických 200 výškových metrov zdolávam s hundraním, no následne odbočíme na chodníček, kde sa technicky dá aj jazdiť.

Z lesa vychádzame rovno pri chate. Nie všeobecne známom objekte z čias 1. ČSR, na západnom okraji hrebeňa stojí ešte niekoľko budov. Chlapi budujú (odhadom už niekoľko rokov) rekreačné zariadenie, ktoré však pripomína skôr domčeky na stračej nôžke. Svojské podanie architektúry, chatára robí rozprávkový mužík s bradou a kováčskou zásterou. Nafasujeme stakančoky a ideme si sadnúť do altánku, ktorý je vyzdobený neuveriteľnou zbierkou haraburdia od poľnohospodárskeho náradia po prestrelené prilby wehrmachtu. V ohnisku sa začne dymiť, na stôl putujú nejaké dobroty, čo doviezli ukrajinskí priatelia. Recept na jednohubky: sadlo nakrájať na kocky, natrieť bravčovou masťou, navrch surový cesnak. Bez chleba, zapiť vodkou. Po treťom kole by to zrazilo k zemi aj odolného Východniara a nás ešte čaká porcia kilometrov na bicykli. Vstávame od prestretého stola a skratkou sa vydriapeme k starej turistickej chate, z ktorej je aktuálne len zhorenisko. Drevo je odpratané, kamene potriedené. Vraj sa ide budovať nanovo a modernejšie. Ostáva len veriť, že romantický kút sveta sotva 20 kilometrov od hranice neostane zabudnutý.

Po lúčnom hrebeni postupujeme k vysielaču a aj samotnému vrcholu Javorníka (Javirnyk). Nesmie chýbať spoločná fotka vo výške 1017 metrov. Výhľady postupne zarastajú, ale stále potešia. Ideme hrebeňom na východ, no v blízkom sedle sa cesta končí. Vitalij ma presviedča, že pokračovanie skúšali pred mesiacom a bola to džungľa. Dáme sa teda na zjazd lúkami do Čornoholovy. Pravé horské eldorádo pre kohokoľvek. Zjazdári si vyberajú výmole, trekingáči opatrne volia stopu. A fotografi nestíhajú vymienať karty v aparátoch. Orgie ukončujeme klasicky, v krčme menom Zátišok. Za barom je mladá slečna a v podniku sedia jej ešte mladšie kamarátky. Oči by krásu aj jedli, no musím si pripomenúť, koľko mám rokov. Pri pivnej debate sa Ukrajinci dosť zdráhajú, pre nich sa akcia skončila a chcú ísť asfaltom domov. Ja by som však ešte nejaké kilometre veľmi rád pridal. Nakoniec ich prehovorím aspoň na malý výjazd hore dolinou Ľuťanky (Ljutjanka).

Krátko pred mostom do sadu je ďalšia pauza, parťáci sa v horúčave nahádžu do prírodného bazénu so smaragdovou vodou. Mňa na túto zábavku ale nepresvedčia. Poobzeráme si radšej skalné formácie v ostrej zákrute potoka, zmapujeme altánky s posedením a ideme v ústrety menšiemu dobrodružstvu. Trasa bývalej lesnej železnice do Ľuty (Ljuta) mi nedá spávať a chcem vedieť, nakoľko zlé je to s prejazdnosťou divokej doliny. Občas je to blatisté, ale celý čas v sedle. No v druhej tretine kaňonu musíme kapitulovať. Cesta zmizne v bahennej kope lopúchov, nejaký Zil to skúšal, no kakaová voda siaha vyše členkov. Nemá to naozaj zmysel, tak sa otáčame. Pri návrate stretávam dvojicu chlapcov na terénnej motorke. Zastavím ich a pýtam sa na cestu do dediny. Vodič zamáva rukou, že nemožno, iba pešky po vode. No na chvíľu sa zamyslí a šibalsky hovorí, že viertoľotom by to šlo.

Väčšina Ukrajincov sa rozhodla pre expresný návrat domov, takže v oklieštenej podobe sa vraciame do Čornoholovy a ideme na poslednú horskú prémiu. Ostrými serpentínami tlačíme a pedálujeme na drobnú poloninu v okolí vrchu Potolec. Keď sme konečne hore, slniečko klesá, lúky sa farbia kvetmi a všetko navôkol vonia a cvrliká. Gýčová romantika, ležíme v tráve a nasávame (atmosféru). Náhodný výber sa naozaj podaril. Ideme po hrebienku, cesta sa stočí na sever, no po stovke metrov je zapadaná kalamitou a otáčali sa tu aj vozidlá. No čo teraz? Vyjdeme znova na hrebeň, kde sa pastiera s kozami pýtame kadiaľ by sme prešli. Ukáže na trávu vyše pása a že na konci doprava, lebo doľava je to neprejazdné. V tráve sa na počudovanie zjaví dvojica nevýrazných koľají od UAZ-u, po ktorých sa dá pohodlne jazdiť. V klesaní do sedielka máme prvú nehodu, odtrhnuté lanko radenia. Núdzovo vyberám nastavovacie skrutky a postačí to na spojazdnenie aspoň trojice prevodov. Neprekáža, pôjdeme už len nadol.

Zjazd do obce Kosteva Pastiľ je prudký a občas náročný, no vychutnávam si ho. Prejazd dedinou na konci ničoho, potom odbočka doľava popri potoku. Gazda, čo pasie ovce, nás presviedča, aby sme išli po asfalte cez kopce. Nie nie, nebudeme nasledovať ukrajinského priateľa, ktorý sa vybral domov do Veľkého Berezného (Velykyj Bereznyj), my ideme na juh. Spojka do doliny Uhu je dosť zablatená a atmosférou tiež nič moc. Vidieť tu kalamitnú ťažbu a ani niekoľko prebrodení potoka nenavýši fun factor. Obec Pastilky už len preletíme a napojíme sa na hlavnú cestu od Užhorodu. V pomaly klesajúcom slnku zhltneme posledné asfaltové kilometre v rezkejšom tempe, pred hranicou nakúpime proviant a ideme nazad na Slovensko. Ukrajinský pohraničiar má ešte teátro, keď sa na retardéri vysypem na zem aj s batohom naplneným sklenenými fľašami vína. Kontrola ukáže bezškodový priebeh, takže smer slovenská colnica a ide sa šoférovať domov do Košíc.


 
 
Najnovšie články autora
 
MTB Ranná Jahodná - okruh z Bankova Niektoré cyklistické trasy sú pre lokálnych ľudí natoľko prefláknuté, že je až škoda o nich písať na web. Ale čo má robiť chudák … » celý článok 13/04/17 Palo "Axel" Gomboš Volovské vrchy
MTB Humenné – Kyjov – Vihorlat – Nežabec – Stakčín Cyklistické hrebeňovky sú korunou horského bicyklovania. Putovanie z jedného konca na druhý, výhľady, hlboké doliny a veľké stúpania. Vihorlatské vrchy sú jedným z pohorí, ktoré sa takouto trasou môžu popýšiť. Preto som sa jedného slnečného dňa vydal s partiou kamarátov spoznať čaro hlbokých lesov na sopečných skalách. 30/03/17 Palo "Axel" Gomboš Vihorlatské vrchy
MTB Slanské single zo Slivníka Jedného pekného letného dňa som dostal pozvánku, aká sa neodmieta. Môj bývalý kolega dovolenkoval na podhorí Slanských vrchov a počas voľna preskúmal a prečistil staré poľovnícke chodníky tak, aby sa po nich dalo jazdiť aj bicyklom. A vraj sa mám dostaviť na trochu objavnej cykloturistiky... 09/02/17 Palo "Axel" Gomboš Slanské vrchy
Najnovšie články na titulke
 
Rada Čo má perie, všetko letí – detailne o páperovej výbave Používanie peria pri výrobe outdoorového vybavenia je dlhodobou záležitosťou. Perie spolu s kožušinou tvorilo základ pre vybavenie … » celý článok 31/07/19 Boro Tomis Začíname
Recenzia Zakarpatí - Sprievodca bývalou Podkarpatskou Rusou Podkarpatská Rus sa presne pred 100 rokmi (1919) stala súčasťou Československa, odkedy začali vychádzať výpravné cestopisy o kraji pod Východnými Karpatami. Klub československých turistov začal zakladať na Podkarpatsku svoje odbory, budovať značené chodníky a stavať horské chaty. Aby prilákali výletníkov z ostatných častí republiky, boli vydávaní knižní sprievodcovia po podkarpatských horách i obciach. 24/07/19 Tomáš Trstenský Mapy a knihy
Prístrešok Pod Surovinou Pri mojich túlačkách Vrchdobročom som dvakrát prechádzal popri väčšom prístrešku, ktorý je v tejto oblasti raritou, a tak pri turistike určite pomôže znalosť prístrešia, lebo vrcholové výhľadové lúky nepriťahujú len peších ale aj cykloturistov. 13/07/19 Henrich Tomáš Veporské vrchy

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Javirnyk alias zakarpatský Javorník 15/10/15 00:00 nová téma
Fakty
  • Pohoria
    • Ukrajina - Zakarpatská oblasť: Východné Karpaty - chrebet Javirnyk (horský chrbát Javorník), Užanskyj nacionaľnyj pryrodnyj park (Užanský národný park)
  • Počet dní
    • 1
  • Trasa
  • Nadmorská výška
    • max: 1017 m n. m.
    • min: 177 m n. m.
  • Prevýšenia
    • stúpanie: 2204 m
    • klesanie: 2209 m
  • Vzdialenosť
    • 76 km
  • Náročnosť
    • 3
  • Ročné obdobie
    • leto
  • Dátum túry
    • 2015
  • Štart trasy
    • šírka: 48.8849 ° SŠ
      dĺžka: 22.4191 ° VD
      » Mapa
  • Koniec trasy
    • šírka: 48.8849 ° SŠ
      dĺžka: 22.4191 ° VD
      » Mapa
  • Voda
    • Prameň západne od dvojice chát na konci hrebeňa Javorníka
  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • provizórne parkovanie pri hraničnom priechode v Ubli
      horský bicykel
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.

0.3