MTB

Silická planina a Horný vrch

19.11.15
Zorganizovať družobný cyklopobyt pre priateľov z Ukrajiny môže byť občas výzva. Hory tam majú, lesy tiež a hoci ich láka jazdenie po najvyšších "kopcoch" – Tatrách, tak ich nakoniec presvedčím na niečo, čo doma nemajú. Krasové planiny, jaskyne a kaňony Slovenského krasu. So stredomorskou klímou počas najteplejších dní roka.

Trasa

Silica, jazero Farárova jama – Silická ľadnica – Silická planina – priesmyk Soroška (Jablonovské sedlo) – planina Horný vrch – Bôrka – Bôrčanské sedlo – Zádiel – Turňa nad Bodvou

Pôvodné plány boli uskutočniť štart v Kečove. No hraničné kontroly a dopravné obmedzenia na trase do Košíc spôsobili, že dodávka s partiou cyklistov dorazila z Ukrajiny pomerne neskoro. Narýchlo sa rozhodneme pre skrátenú verziu a autá parkujeme pri jazierku Farárova jama pri dedine Silica.

Teplomer atakuje 40 stupňov, bude to poriadne zážitkové jazdenie po vyprahnutej planine. Hneď na úvod nás čaká zopár hupíkov pri ceste do srdca planiny smerom k Silickej Brezovej. Hneď druhý kopec znamená prvý cestný lišaj, keď štrk neudržal predné koleso v priamom smere. No čo už, prežijeme nejako. Nádhernou krajinou s vyvieračkami sa po červenej pôde dopedálujeme konečne do chládku a lesom pomedzi hlboké závrty smerujeme k horárni Závozná. Robím malý náučný výklad o krasových javoch, parťáci sa domáhajú pivka u pani domácej. Tu to tak nefunguje, pivo bude až neskôr. Krásne technickým singlom po žltej turistickej značke sa pustíme do boja so škrapmi. Občas preventívne aj potlačím, skalné bloky môžu byť zradné a odtrhnúť medzi kameňmi radenie tiež nechcem.

Keď vyjdeme pri Silickej ľadnici, fotoaparáty putujú von z každého ruksaku, chládok jaskyne je balzamom a znova padá otázka na pivo. Ukazujem teda na stene stopy po bývalom pivovare, ktorý jaskyňu využíval ako prírodnú chladničku. "Fantastisch, fantastich", dostávam uznanie za ukázanie prírodnej nádhery, no čas nepustí a musíme ísť ďalej. V Silici je síce krčma, ale ukáže sa, že reči o pive boli len plané, a tak najstrmšou asfaltovou ulicou v tejto galaxii a priľahlom vesmíre stúpame do cyklistického eldoráda – na lúky smerom na Sorošku. Cesta vyjazdená pomedzi gigantické závrty, stromy-solitéry a príjemná kombinácia zjazdov a stúpaní v kombinácii s výhľadmi. Pri studni na Rakati sa zastavíme, priatelia dolujú vodu aspoň na osvieženie tela zvonka. Na pitie sa mi to tu nikdy nezdalo vhodné. No Oskar pripeká a ťahá údernícku šichtu v snahe vydať zo seba 110 % výkonu. Znova preto zamierime do lesa a spevnenou cestou sa presunieme až pod Dievčenskú skalu. Hore lúkou sa to šliape ťažko. V úpeku teda spoločne tlačíme až na skalnú vyhliadku.

Kto tu ešte nebol, má o zážitok navyše. Planina je planinou a sú tu síce kopce, no nikto nečaká, že po pár krokoch mimo lesa sa ocitne na skalnom balkóne 400 metrov nad okolím s výhľadmi na druhý koniec republiky k tatranským končiarom. Dnes je sparno, tak môžem ukázať ledva tak strechu turistickej chaty pod Volovcom, ktorá ako cieľ okamžite zaujme. Vraj tam ideme nabudúce... Je čas neskorého obeda, dáme nejaké to pitie, jedlo, všetko preventívne v tieni blízkeho lesa.

Po osviežení tela aj ducha je čas pokračovať. Zjazd na asfaltku je vykúpením pre jedinú dámu na celom výjazde. Vraj nečakala toľko terénu a aj prevýšenia sa síce pomaly, ale postupne zbierajú. Pri bufete na Soroške (Jablonovské sedlo) už má toho reálne dosť a tak operatívne riešim po kamarátskej línii jej odvoz do Turne nad Bodvou do penziónu, kde sú ubytovaní. Mužské osadenstvo sa posilní hnedým lepkavým s penou navrchu a dá sa do krátkeho tlačenia k vysielaču. Prvé lúky s magickými výhľadmi do hlbokých krasových dolín, no aj realita stretu s holorubmi v národnom parku. Zdoláme zhruba 200 výškových metrov a mala by nasledovať luxusná časť výjazdu. Mala by, keby sa nad hlavami nekrútila čierňava, z ktorej vypadávajú za zvuku hromov prvé kvapky. Rozleje sa práve v najnevhodnejšej chvíli, keď sme na otvorenej lúke pri Mútnej studni. Strecha chaty na druhom konci je ako energetický nápoj, no skôr ako k nej dôjdeme, tak je po daždi. Vietor duje, obloha sa čistí a hrmenie kdesi mizne. Osudná chyba v podobe rozhodnutia pokračovať...

Fotím si pramenisko aj okolité krajinky a v nasledujúcom stúpaní zaostanem. Začne znova prudko liať, hrmenie sa ozýva z každej strany a oblohu križujú záblesky. Žiadna sláva, hovorím si, no pedálujem lesom ďalej. V tom zrazu zlovestné praskanie elektriny, rana a svetlo všade navôkol. O pár sekúnd sa to zopakuje, no to už spolovice ležím na dne blízkeho závrtu. Bicykel letel do jarka, ja do úkrytu na najnižšom mieste na okolí. Batoh pod nohy a už len sledujem, ako sa to okolo mňa melie. Pre vodnú clonu je vidieť len na pár metrov, dole stromami sa valia prúdy, na chrbte mám pocity ako pod záhradnou hadicou a podo mnou sa tvorí jazierko. Celé zle, tu niet normálneho miesta na úkryt. Blýskavica sa našťastie pobrala o malý kúsok ďalej a sondujem možnosti. Cesta ide naďalej plochým hrebeňom, nadol nie je kvôli skalám možné nikam odbočiť. Tak ostáva len prečkať a dúfať...

Keď pauza medzi bleskom a hromom presiahne 5 sekúnd a naďalej stúpa, odhodlám sa nasadnúť a pokračovať. Priateľov nachádzam o kilometer ďalej, učupení v rozostupoch sú zjavne radi, že ma vidia. A vlastne aj ja ich. Cesta sa zmenila na spleť potokov, všade stojí voda. Poriadny armagedon. Plášte sa zabárajú do bahna, no je nutné ísť ďalej. Uprostred planiny už nič nevymyslíme. Mokrí do nitky, elektronika zatečená. Pri Lúčanskom prameni sa objavia výhľady a čiernota nad opačným koncom doliny je magická a hrozivá zároveň. Slnko klesá a vytvára do toho všetkého dúhu. V hlbokých roklinách okolia Zádielu sa rozlieha dunenie.

Plány idú úplne bokom, hrebeňovka síce láka, no rozum káže inak. Prvou lesnou cestou doslova utekáme do relatívneho bezpečia. Na juh to nepôjde, tam je kamzičí terén hrhovského skalného amfiteátra, takže musíme na sever, do Bôrky. Zjazd rozbahnenou lúkou je skôr sánkovaním ako vychutnávaním, no ideme rýchlo. Asfaltka je asfaltka a jej vidina je lákavá. Kilometer do Bôrky je zahrievací, lebo sa výrazne ochladilo. Bicykle sú po zjazde sčasti zablokované blatom, a tak sa koná hromadný bikewash v dedinskom potoku. Inokedy je to zjavne iba stužka vody, no teraz hnedá masa dosahuje aj do polovice kolies. Aspoň ide očista rýchlejšie. Dážď pominul, stres opadáva, a tak z tohto výjavu, keď stojac v potoku špliechame vodu na bicykle, prichádza aj hromadný smiech a zábava.

Nemôžme tu však skysnúť, sme v koncovej dedinke a do cieľa je stále ďaleko. Prvá horská prémia je jasná, musíme vyjsť asfaltkou do Bôrčanského sedla. Keď sa tam dostaneme, je všetkým oznámené, že seriózna bicyklovačka na dnes skončila. V záujme zdravia volím návrat najkratšou trasou – dole Baksovou dolinou k Zádielskej chate a absolútne neplánovane aj dole samotnou tiesňavou Zádielskej doliny. Cesta je sprvoti nová, láka na vyššie rýchlosti. No mokrý asfalt, búrkou strhané lístie a chlad sú jasne proti. Roklinu ideme slušne vyhliadkovo a dávame pozor na prípadných návštevníkov. Skaly nad hlavami si akosi nikto poriadne nevšíma a je rád, že je rád...

Nikde ani noha, len dole v bufete počuť vravu. Slnko dáva posledné dnešné lúče, kamaráti sa fotia v ústi rokliny a už sa aj usmievajú. Vidina teplej sprchy je blízko, stačí po hlavnom ťahu prejsť do Turne nad Bodvou, kde sa výlet plný extrémov končí. Šoféri sa ešte spoločne vrátia pre autá k Silici, medzitým sa prichystá večera v penzióne. Cyklotúru na ďalší deň zavrhujeme, dohodneme si len relaxačné spoznávanie blízkeho okolia, na ktoré zoberiem aj svoje deti. Medzitým sa stihne prehnať ešte jedna búrka, takže mi aspoň poumýva bicykel na streche a s nástupom noci sa poberiem domov do Košíc.

--
Pozn. redakcie: Prosíme všetkých MTB bikerov, aby sa počas jazdy správali ohľaduplne k iným účastníkom "premávky" a prispôsobili svoju rýchlosť v úsekoch, kde existuje predpoklad stretu s pešími turistami.

 
 
Najnovšie články autora
 
MTB Ranná Jahodná - okruh z Bankova Niektoré cyklistické trasy sú pre lokálnych ľudí natoľko prefláknuté, že je až škoda o nich písať na web. Ale čo má robiť chudák … » celý článok 13/04/17 Palo "Axel" Gomboš Volovské vrchy
MTB Humenné – Kyjov – Vihorlat – Nežabec – Stakčín Cyklistické hrebeňovky sú korunou horského bicyklovania. Putovanie z jedného konca na druhý, výhľady, hlboké doliny a veľké stúpania. Vihorlatské vrchy sú jedným z pohorí, ktoré sa takouto trasou môžu popýšiť. Preto som sa jedného slnečného dňa vydal s partiou kamarátov spoznať čaro hlbokých lesov na sopečných skalách. 30/03/17 Palo "Axel" Gomboš Vihorlatské vrchy
MTB Slanské single zo Slivníka Jedného pekného letného dňa som dostal pozvánku, aká sa neodmieta. Môj bývalý kolega dovolenkoval na podhorí Slanských vrchov a počas voľna preskúmal a prečistil staré poľovnícke chodníky tak, aby sa po nich dalo jazdiť aj bicyklom. A vraj sa mám dostaviť na trochu objavnej cykloturistiky... 09/02/17 Palo "Axel" Gomboš Slanské vrchy
Najnovšie články na titulke
 
MTB Čiernohuzec - cyklookruh z Levoče Tiché Levočské vrchy predstavujú vďaka dobrým cestám a mimoriadne zaujímavým lokalitám ideálny priestor pre atraktívnu cykloturistiku. Na … » celý článok včera Karol Mizla Levočské vrchy
Recenzia Bridgedale Stormsock – nepremokavé cykloponožky Jesenné obdobie nemusí znamenať koniec cyklosezóny, ak sa cyklista dobre vystrojí. Pokiaľ sa vám však nechce kupovať nové tretry, máte v zásade dve možnosti, ako ochrániť nohy pred chladom a vodou. Jednou sú nepremokavé návleky, druhou nepremokavé ponožky. Druhú menovanú možnosť som vyskúšal s ponožkami Bridgedale Stormsock v strednej hrubej verzii. 20/11/19 Ľubomír Mäkký Obutie
Reportáž Namiesto ostnatého drôtu voľný pohyb ľudí aj zvierat Pred tridsiatimi rokmi padla Železná opona, ktorá nás oddeľovala od slobodného západu. Na celom úseku železnej opony v rámci ČSSR zomrelo podľa Ústavu pamäti národa 280 civilných obyvateľov. Na slovenskej časti opony bolo pri pokuse o prechod hranice smerom na západ usmrtených 42 osôb zastrelením, elektrickým prúdom, výbuchom mín, roztrhaním psami a inými zákrokmi príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti a Pohraničnej stráže. Dnes je režim na hranici absolútne opačný. Vzhľadom na minulosť týchto miest sa v nich zachovala viac alebo menej neporušená príroda, do ktorej sa chodí na túry, cyklotúry či len obyčajné vychádzky. Navyše, s voľným prekračovaním hranice, o ktorej niekedy v poli ani nevieme, kde presne je, a v tej chvíli to ani nie je dôležité. 17/11/19 Soňa Mäkká Publicistika

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Silická planina a Horný vrch 20/11/15 06:57 2 príspevky
Fakty
  • Pohoria
    • Slovenské rudohorie: Slovenský kras - Silická planina a planina Horný vrch (Národný park Slovenský kras)
  • Počet dní
    • 1
  • Trasa
  • Nadmorská výška
    • max: 795 m n. m.
    • min: 185 m n. m.
  • Prevýšenia
    • stúpanie: 1505 m
    • klesanie: 1791 m
  • Vzdialenosť
    • 56 km
  • Náročnosť
    • 3
  • Ročné obdobie
    • leto
  • Dátum túry
    • 25.07.2015
  • Štart trasy
    • šírka: 48.5475 ° SŠ
      dĺžka: 20.5314 ° VD
      » Mapa
  • Koniec trasy
    • šírka: 48.60454 ° SŠ
      dĺžka: 20.87347 ° VD
      » Mapa
  • Voda
    • studňa pri Jašteričom jazierku, studňa na Rakati, Mútna studňa
  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • Silica (bus, parkovanie na okraji cesty pri jazere Farárova jama)
      horský bicykel
      Turňa nad Bodvou (vlak, bus)
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.

0.56