Prejdi na obsah

Hiking.sk Zavrieť

Prihlás sa do svojho konta
alebo sa zaregistruj

MTB Bukovec, Korban a Orlí vrch z údolia Hnilca

Moje občasné výjazdy na dolný Spiš sa v poslednej dobe nesú v podobe spoznávania menej známych zákutí Slovenského rudohoria. Deti som nechal v opatere rodiny a pribral som k sebe bratranca, pre ktorého to je prvý skutočný horský výjazd. Šťastie praje odvážnym, a tak sa vyberieme na jeden z TOP cyklovrcholov na blízkom aj vzdialenom okolí – Bukovec, miestnymi nazývaný Buchwald.

Vzdialenosť
26 km
Prevýšenie
+1004 m stúpanie, -1055 m klesanie
Náročnosť
stredná, 3. stupeň z 5-dielnej Hiking stupnice
Čas
1 deň
Obdobie
jeseň – 08.11.2015
Pohoria
Slovenské rudohorie: Volovské vrchy - podcelok Hnilecké vrchy
Trasa
Voda
Orlova studňa pod Korbanom, prameň pri chatke Strompflova pod Svinskou jamou
Doprava
Švedlár (vlak, bus)
horský bicykel
Mníšek nad Hnilcom (vlak, bus)
SHOCart mapy
» č.1111 Košice sever (1:50.000)

Trasa

Švedlár – dolina Kopagrund – Bukovec (Buchwald) – sedlo Príslop pod Bukovcom – Korban – Štadujka – Orlí vrch – sedlo Svinská jama – poľovnícka chata Strompflova – Kalištská dolina – Mníšek nad Hnilcom

Kopagrund

Po krátkej porade s mapou odstavujem auto pri družstve vo Švedlári. Počasie hrá posledné tóny mimoriadne teplého babieho leta. Obloha je azúrová a pred nami je približne tridsiatka kilometrov a úvodné stúpanie o 700 výškových metrov. Spočiatku ideme asfaltkou doliny Kopagrund, obídeme rampu a kocháme sa farbami jesene na stromoch okolo nás. Za prvým lesným skladom prichádza prvé blato a tiež nepríjemné stúpania. Dávame to v sedle, no kondička sa nás pýta, čo sme robili celé leto. Cesta má niekoľko prudkých vyhupnutí striedaných s relatívnou rovinkou.

Buchwald

Za serpentínou máme vyhraté, šotolinka nás dovedie ku chatke. Kto si predstaví zrubovú romantiku, má smolu. Nachádzame len dvojicu unimobuniek obloženú sedlovou strechou a rozryté skladisko. Škoda, lebo sa nám otvárajú prvé výhľady na Kráľovu hoľu. Celkovo sa výhľady každým metrom zlepšujú a prieseky ponúkajú panorámy na jednotlivé rudohorské tisícovky. Za ďalšou rampou si zvolíme jednoduchší traverz, ktorý nás dovedie k osamelým skalám, od ktorých vidíme prvý dnešný vrchol – Bukovec (Buchwald).

Lúčnatý rozložitý masív je skutočnou odmenou za celé trápenie, brezová aleja je ako slávobrána, ktorou víťazoslávne prichádzame pod kopec. Cestička sa prudko vyšvihne, nohy sa poslednýkrát napnú a sme hore. V nadmorskej výške 1127 nad morom, trávnatý vrchol s malým stožiarom a výhľadmi na všetky strany. Vysoké a Nízke Tatry, Slovenské rudohorie a množstvo menej známych pohľadov na notorické kopce v okolí. Trasieme si pravačkou, plníme karty fotoaparátov a plánujeme pokračovanie. Ako inak, po hrebeni...

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Korban a Štadujka

Cesta sprvoti príjemne klesá, potom sa začne vlniť v pahorkoch a nakoniec sa zmení na chodníček. Občas sú popadané konáre, občas lístie - naozaj lahôdkové jazdenie. A to všetko s panoramatickou vyhliadkou. Zábava sa ale skončí v klesaní do sedla Príslop pod Bukovcom. Prvé metre to ešte kotúče aj technika jazdy zvládnu, no potom víťazí zdravý rozum, tak sa cez kopu lístia brodíme pešo. Sedlo križuje lesná cesta a treba poznamenať, že na cyklistické pokračovanie je omnoho vhodnejšie pustiť sa smerom na Slovinky a využiť sieť ciest na severnej strane hrebeňa Volovských vrchov. Bratrancovi dávam poslednú šancu na rozmyslenie, a keďže trvá na hrebeňovke, nenechám sa dlho prehovárať. Hneď prvé metre musíme tlačiť. Cesta je využívaná len občas a nakoniec zmizne v pramenisku, za ktorým to je len o hľadaní chodníka v kroví. Cykloturistika je to naozaj skutočná, tlačíme a kocháme sa občasnými výhľadmi. Nebyť popadaných stromov a konárov v tráve, ide sa nám dobre. Čerstvo pokosené lúky pri rázcestí Štadujka nám dodajú jazdeckej odvahy a zaženú myšlienky na útek do doliny.

Galeje končia

Smerom k Orliemu vrchu sa hrebeňový chodník mení na galeje. Napadané stromy, skalky a tráva. Prekladanie bicykla je stále častejšie a úseky vhodné na jazdenie sa rátajú na metre. Stretávame partiu turistov, prekvapenie nad cyklistami na hrebeni ani veľmi neskrývajú, no chodník je vraj ďalej dobrý. Pokračovanie uľahčuje najmä to, že postupne klesáme k sedlu Svinská jama. Nafotíme si krásne výhľady na Slovinskú skalu a spustíme sa do sedla. Konečne, niekoľko kilometrov pešo nám trvalo celé hodiny. Zľava prichádza lesná cesta (žltá značka) od Jozefky, ktorou by prišli všetci normálni cyklisti, ktorí netúžia po hrebeňovke, ale chcú radšej jazdiť.

Nasadáme na stroje, schádzame pár metrov k poľovníckej chatke Strompflova, kde si bratranec dopĺňa vodu a ja sa dávam do reči s osadenstvom, ktoré chystá drevo na zimu a obkladá terasu polienkami. Pozvánku na ploskačku odmietame, potvrdíme si, kade sme naozaj prišli a po rozlúčke začíname klesanie. Posledné svetlo mizne z Kalištskej doliny, no lístím prikrytá cesta stále ponúka veľa zábavy a preveruje tiež techniku pri skákaní cez množstvo odvodňovacích rigolov. Na lúkach zapínam svetlo a okolo salaša schádzame nad dedinu. Plánoval som, aby sme tu boli akurát na zlatú hodinku, no zmeškali sme to. Neprekáža, obchádzka okolo železničnej stanice a už len zahrievacie kilometre asfaltkou do Mníška nad Hnilcom, kde máme odparkované druhé auto.

Fotogaléria k článku

Najnovšie