MTB

Okolo Veterlína z Plaveckého Podhradia

07.04.16
Pri peších túrach ma občas zaujme nejaká línia vhodná na bicyklový výlet. Keď som v januári 2014 kráčal hrebeňom Zárub, všimol som si výrazný zárez v úbočí Veterlína. Hneď v ten deň som sa už “ňúral” v mapách a začalo mi dochádzať, že toto bude skôr cyklistická trasa. Neskôr som si naplánoval okruh z Plaveckého Podhradia, ktorý som si vychutnal až začiatkom jari 2015. Väčšinou nepíšem články o svojich cyklistických výjazdoch, lebo sa viem iba zriedka donútiť zastavovať a dostatočne fotiť. Ale krása krajiny ma tento krát premohla a fotoaparát som ťahal z batoha omnoho častejšie ako obvykle.

Trasa

Plavecké Podhradie – Plavecký Mikuláš – Červená hora – sedlo Záruby – Vlčiareň – Monrepos – Amon – Báborská – Plavecké Podhradie

Autíčko nechávam na hlavnej ulici v Plaveckom Podhradí, montujem predné koleso na môjho MTB veterána z roku 1992 a vyrážam pod hrad. Trasu poznám z návštevy Plaveckej jaskyne, je to celkom príjemné jazdenie zhruba po vrstevnici na dolnom okraji lesa. Podo mnou sa mihajú lesíky, lúky, vidím zanedbanú železničnú trať a záhorácke polia, až po nekonečné borovicové lesy. Pri jaskyni stretávam skupinu ľudí, dnes sa však nepokúšam o vstup, svoje zážitky z nej som popísal v článku o výlete na parnom vláčiku.

Po pravej ruke skôr tuším ako vidím hradné skaly, spomienky mi víria v hlave – lezenie v lete i zime, bivaky pod prevismi, táborový oheň, to všetko nechávam za sebou, keď vychádzam do dolinky za hradným vrchom, trochu stúpania do sedielka a už frčím dolu kopcom úbočím Pohanskej v predjarnom lese. Na okraji zastavujem a kochám sa slnkom ožiarenou kotlinou medzi Holou horou, Plaveckým Mikulášom a Javorinkou.

Obdivujem Jeleniu skalu, na ktorú som sa na zimný slnovrat 2013 šarpal s mojou dcérou, čo bol nezabudnuteľný zážitok, vtedy tam ešte nebol značený chodník. Potom pokračujem lesnou cestou, ale zle odbočujem, lebo zrazu je predo mnou strmé stúpanie na Báborskú. Otáčam a vyrážam krížom cez polia smerom k obci. Škovránky štebocú, slniečko svieti, vyžívam sa v krásnych výhľadoch.

Plavecký Mikuláš patrí k najmalebnejším dedinkám široko-ďaleko, ani nespočítam koľkokrát som odtiaľto vychádzal na túru. Dnes sa len preštrikujem uličkami a hľadám modrú značku po ktorej budem stúpať dolinou poza Kršlenicu. Fučím do kopca a prichádzam k objektu, ktorý tu býval už dávno, ale nespomínam si, že by bolo oplotením zatarasené celé dno doliny, a tak musím hľadať cestu okolo hranice pozemku, kde ma trochu vytrápi spúšť po rúbaní lesa, ale napokon sa mi darí nájsť správnu trasu, až prídem na lúku Bukovina s krásnymi výhľadmi. Pomedzi kopce prvýkrát vidím Veterlín, stromy už nasadili pučiace výhonky, zelená farba je fantastická, nádhera je všade okolo.

Po krátkom rozjímaní sa vyberám ďalej, vydávam lokomotívne zvuky, kým dorazím popri plote zvernice na Červenú horu, križovatku chodníkov. No nevyberám sa po červenej značke, ale využívam miernejšie stúpajúci oblúk lesnej cesty, ktorá ma širokou serpentínou vráti na Štefánikovu magistrálu, ktorá krátko vedie v masíve Veterlína. Dávam si pozor, aby som trafil vpravo na odbočku výraznej cesty, ktorú som minule pozoroval zo Zárub. Tu sa mi len v spomienkach vybavuje, ako sme oddávna chodili okolo neďalekej romantickej chaty Brezinky, ktorú sme však nikdy nezažili otvorenú, ani neviem, či ešte existuje. Teraz si doprajem “kochaciu” prestávku (odtiaľto je titulná fotka článku) a pozerám sa na krásne farby okolo seba.

Táto časť Malých Karpát je impozantná, hrebene Veterlín - Čelo a Ostrý kameň - Záruby vyzerajú ako ostré bradlá, úbočia majú strmé a dolina je hlboká. Nachádzam v nej koberce medvedieho cesnaku, ktorý intenzívne rozvoniava. Veľakrát som tu stúpal modrou značkou do sedla Záruby, ale prvýkrát idem na bicykli. To je presne typ stúpania, ktoré vládzem nohami, ale nie pľúcami, musím si dopriať prestávky. Obdivujem krásne buky s hladkou kôrou, zatiaľ len časť z nich vyhnala puky s mladým lístím, tu ešte donedávna ležal sneh. Zo sedla vedie strmší zjazd, zlostím sa na svoje staručké ráfkové brzdy a zaprisahávam sa, že už by to chcelo modernejší bicykel, na ktorom by som si podobný úsek lepšie užil. Aj Čertov žľab obchádzam širokou serpentínou na Vlčiareň, kde konštatujem, že od stískania bŕzd a trasenia neodpruženej vidly mám predlaktia a ruky celé boľavé.

Jazda zvážnicou, ktorá sa drží približne 450-metrovej vrstevnice v južnom svahu Veterlína je v slnečnom počasí v poslednej tretine apríla úžasným pôžitkom. Kým na severe hory sa rastlinstvo a stromy len prebúdzajú, tu už moju dušičku milovníka prírody priam čičíka pohľad na najkrajšiu zelenú farbu na svete. Príručka starého svišťa hovorí, že farebné divadlo si na prelome apríla a mája neslobodno nechať ujsť.

Kľukatá cesta, kde treba miestami stúpať a inokedy si užívať zjazdy, vedie okolo nádherných stromov a ponúka perfektné výhľady do kotliny, ktorú obýva dedinka Lošonec a za ňou tróni masív Slepého vrchu, ktorého prejazd som opisoval minule.

Traverz Veterlína ma nakoniec “vypľuje” na rovnakú lesnú cestu, po ktorej som dnes išiel, ale neuzatvorím úplný okruh a vďaka hiking plánovaču trás triafam odbočku na cestu úbočím Čiernej skaly. Keď tak po nej idem, uvedomím si, že aj túto zvážnicu som raz obzeral ako možný cyklistický cieľ počas túlačky na Starý plášť, časť trasy je teraz totožná. Ale vtedy sme napokon odbočili na hrebeň, teraz chcem nájsť spojnicu na križovatku lesných ciest za Starým plášťom. Výhľady smerom k Mokrej doline sú nádherné, opäť ma fotoaparát donútil zastaviť a zvečniť dvojvrchol Holej hory.

Ale chyba lávky, tu si Shocart vyfantazíroval neexistujúcu cestu, od tohto miesta neexistuje! Keď sa pozriete na to isté miesto v Cmaps, tak zistíte, že tam je obratisko a zvážnica naozaj nepokračuje. Po márnom hľadaní aspoň náznaku nejakého chodníka sa vraciam späť a spúšťam sa opäť na Štefánikovu magistrálu k Monreposu. Všetko je pozamykané, tentokrát na mňa nebreše jazvečík, a tak cez Kubašovú stúpam na Amonovu lúku, kde magistrálu nadobro opustím.

Modrá značka ma privádza na Báborskú, kde nachádzam niekoľko turistov i cyklistov. Nezainteresovaný pozorovateľ by si pomyslel, že sa tu koná nejaká horlivá bohoslužba, ktorá má ako najdôležitejší rítus pozdvihovanie pravouhlých predmetov so sklíčkom za opakovaného vydávania zvuku cvakania, pričom tvár je vo vytržení. Niektorí dokonca vysielajú svojmu božstvu signály zábleskami, ako inak by som vysvetlil pokus osvietiť si fotografickým bleskom niekoľko kilometrov vzdialenú Vápennú?

Nasleduje dosť strmý úsek z vrcholu do sedla, kde si opäť pomyslím, že s hydraulickými brzdami by som sa na to hádam aj odvážil, ale s mojím veteránom pár metrov radšej prejdem peši a nasadám až keď sa sklon svahu trochu zmierni. Na tomto mieste musím pripustiť, že z cyklistického hľadiska by bolo asi lepšie pokračovať na Plavecký hrad, ale spomínam si na existencu krásnych lúk pod sedlom Báborská a moja fotografistická vášeň preváži. Ak sa pozriete na poslednú fotku k článku, tak asi pochopíte, že sa to vyplatilo. Vápenná a Peterklín v podvečernom svetle stáli za to.

Jediná nepríjemné vec spojená s týmto rozhodnutím je, že celkom na konci dnešnej túry sa spúšťam na neobyčajne rozbitú cestu, po ktorej steká voda a úplne si zablatím bicykel na posledných kilometroch celej trasy! Ale napokon prichádzam do Plaveckého Podhradia spokojný a "usmiaty ako egreš".

--
Pozn. redakcie: Prosíme všetkých MTB bikerov, aby sa počas jazdy správali ohľaduplne k iným účastníkom "premávky" a prispôsobili svoju rýchlosť v úsekoch, kde existuje predpoklad stretu s pešími turistami.

 
 
Najnovšie články autora
 
Túra Veľké paseky pod Roštúnom Niektorí čitatelia si možno poklopkajú po čele – Pali sa zbláznil a píše o nejakej bezvýznamnej lúke pod bezvýznamným kopcom v … » celý článok 27/06/19 Pavol Timko Malé Karpaty
Cyklotúra Tichá a Kôprová dolina na bicykli Už dávno som si chcel pozrieť Tichú dolinu, nejako sa mi to v minulosti nikdy nepodarilo. Keď Hiking oslavoval na jeseň 15. narodeniny v Račkovej doline v hoteli Akademik, nezaváhal som a spojil som si dve najdlhšie južné tatranské doliny do jednej cyklotúry. 05/07/18 Pavol Timko Vysoké a Belianske Tatry, Západné Tatry
Cyklotúra Lednicko-valtický areál na bicykli Lednice je obec (mestečko), ktorú poznám veľmi dobre, veď som tu ako gymnazista strávil niekoľko brigád v miestnej konzervárni (cca 1980-82) a prekrásny zámok, park, skleník som už v tom čase do detailov “preňúral”. Keď som teraz dostal pozvánku na konferenciu do Valtíc, zbalil som do kufra bicykle s rozhodnutím preskúmať ďalšie pamiatky a lokality, ktoré doteraz zostali mimo mojej pozornosti. V článku sa úplne vyhýbam opisu hlavných atrakcií, ktorými sú zámky v oboch obciach. 13/07/17 Pavol Timko Česko
Najnovšie články na titulke
 
MTB Okolo Vršatca z Ilavy Severnú časť Bielych Karpát som navštívil viackrát, zväčša ako peší turista. Tentokrát som sa sem vrátil na bicykli, nakoľko ma … » celý článok včera Milan Kiac Biele Karpaty
Rada S rádiostanicami PMR na horách ešte bezpečnejšie S prenosnými rádiostanicami je zábava a sú tiež praktické. Hodia sa ako doplnok voľnočasových aktivít, v pracovnom nasadení, pri komunikácii medzi autami pri cestovaní. Skrátka komukoľvek, kto potrebuje rýchlo a bezplatne komunikovať s ostatnými na relatívne krátku vzdialenosť bez toho, aby musel vytáčať telefónne číslo, čo je mnohokrát veľmi otravné. 08/11/19 Rudo Madár Bezpečnosť
Recenzia Fjällräven Abisko Lite 1 – ľahký stan pre jedného Pri balení sa na týždňový jesenný prechod naťažko som riešil hmotnosť výstroja a stany, ktoré mám doma, vážili viac, ako by sa mi páčilo. Požičal som si preto ľahký jednomiestny stan Fjällräven Abisko Lite 1. S touto značkou sa nízka hmotnosť väčšinou nespája, skôr naopak, no tento stan je výnimkou. Ide o jednomiestny dvojplášťový stan tunelovej konštrukcie s hmotnosťou pod 1,8 kg. Iste, nájdu sa gramárske špeciály, ktoré sú ešte ľahšie, no úlohu zohralo aj to, že že som išiel do domovského prostredia stanu – na Kungsleden do Švédska. 06/11/19 Ľubomír Mäkký Stany a spacie vaky

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Okolo Veterlína z Plaveckého Podhradia 09/04/16 11:46 7 príspevkov
Fakty
  • Pohoria
    • Malé Karpaty - Plavecký kras (CHKO Malé Karpaty)
  • Počet dní
    • 1
  • Trasa
  • Nadmorská výška
    • max: 638 m n. m.
    • min: 226 m n. m.
  • Prevýšenia
    • stúpanie: 1273 m
    • klesanie: 1273 m
  • Vzdialenosť
    • 36 km
  • Náročnosť
    • 2
  • Ročné obdobie
    • jar
  • Dátum túry
    • 19.04.2015
  • Štart trasy
    • šírka: 48.48261 ° SŠ
      dĺžka: 17.26081 ° VD
      » Mapa
  • Koniec trasy
    • šírka: 48.48261 ° SŠ
      dĺžka: 17.26081 ° VD
      » Mapa
  • Voda
    • prameň Monrepos, studnička pri Amonovej lúke
  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • Malacky (vlak, bus) - Plavecké Podhradie (bus), horský bicykel
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.

0.83