Prejdi na obsah

Hiking.sk Zavrieť

Prihlás sa do svojho konta
alebo sa zaregistruj

Čím bližšie ku Komárnu, tým bližšie k Váhu. Niektoré zákutia sa mi tam naozaj páčili.
Čím bližšie ku Komárnu, tým bližšie k Váhu. Niektoré zákutia sa mi tam naozaj páčili. Zatvoriť

Cyklotúra Na bicykli z Nových Zámkov do Štúrova okľukou

Pravdupovediac, o tom, že cyklotúra je ľahká, som vedel vopred. Nie je na nej totiž žiadny kopec, je úplne rovná, žiadne prevýšenie a žiadna nastúpaná výška. Navyše je takmer celá po kvalitných povrchoch. Práve preto však patrí na začiatok cykloturistickej sezóny a práve preto som sa na ňu v jedno marcové ráno vydal.

Vzdialenosť
101 km
Náročnosť
mierna, 2. stupeň z 5-dielnej Hiking stupnice
Čas
1 deň
Obdobie
jar – 20.03.2016
Pohoria
Podunajsko: Podunajská nížina (Podujanská rovina)
Trasa
  • Štart: mapa
  • Koniec: mapa
  • Najvyšší bod: 120 m n. m.
  • Najnižší bod: 104 m n. m.
Doprava
Štúrovo (vlak, bus) - Nové Zámky (vlak, bus)
SHOCart mapy
» mapa momentálne nie je v ponuke
» mapa momentálne nie je v ponuke
» mapa momentálne nie je v ponuke

Najprv nuda po ceste do Kolárova

Cyklotúru som začal vo vlaku. Áno, základom mojej dnešnej cyklotúry je veľmi dobré vlakové spojenie medzi Štúrovom a Novými Zámkami. Auto som nechal v Štúrove na stanici a k nemu sa poobede vrátim na bicykli. Moderná vlaková súprava, jedna z takých, o ktorých u nás na strednom Slovensku z neznámych príčin nemáme ani chýru, ma s bicyklom za polhodinku previezla do Nových Zámkov. Novozámocká stanica sa mi síce páčila, je relatívne moderná a relatívne dobre vybavená, ale to je tak všetko, čo ma na Nových Zámkoch upútalo, a tak čoskoro vyrážam po štátnej ceste č. 563 smerom na Kolárovo. Cesta nie je ničím zaujímavá, premávka v nedeľu ráno, nie je veľká a tak šliapem, rozhýbavam stuhnuté kolená a zohrievam sa, stále je totiž ešte zima a mám na sebe všetkých päť vrstiev. Zaujalo ma iba križovanie cesty s riekou Nitra, pozdĺž ktorej vedie značená cykloturistická Ponitrianska magistrála. Niekedy si prejdem aj tú ...

Netrvá dlho a som v dedine Komoča. Pri pohľade na mapu som odhadol, že by sa tu mohlo dať napojiť na nejakú slušnejšiu cyklotrasu pozdĺž Váhu, a tak som sa vydal smerom na kemping Oáza. Cesta do kempingu križuje hrádzu, takže vidím, že z toho nič nebude. Je síce zjazdná na bicykli, ale je to trávnatý neupravený povrch a trápiť sa na ňom, keď paralelne pokračuje takmer prázdna štátna asfaltka, by bol zbytočný masochizmus. Vraciam sa teda do dediny a pokračujem smerom na Kolárovo. Tu nastáva určitý zmätok. Viem totiž, že z Kolárova do Komárna vedie nová cyklotrasa po hrádzi Váhu. Podľa máp, ktoré mám k dispozícii, vedie nejaká značená cykloturistická trasa po ľavom brehu Váhu a veru hej, čoskoro štátnu cestu križuje červená cykloznačka. Už-už som po nej vyrazil dole Váhom, ale mi zablikala kontrolka. Starý vydrolený asfalt predsa nemôže byť nová vychvaľovaná eurofondová cyklotrasa! Povedal som si, že predsa len opáčim ešte kúsok ďalej po ceste a ak nič nenájdem, tak sa sem vrátim. A dobre som urobil. Po chvíli som po moste prešiel cez Váh a hneď za mostom cestu križuje nová, novučičká cyklotrasa, skoro ako v Rakúsku. Tiež červená. Takže zmätok. Chápem, že v dostupných papierových mapách je ešte staré trasovanie červenej cykloznačky po ľavom brehu Váhu, tie tak často nevychádzajú. Ale prečo je červená značka vedená po ľavom brehu aj v digitálnych mapách, keď od roku 2014 vedie skutočná červená cykloznačka po pravom brehu? Cyklotrasu teda vybudovali a vyznačili, ale mapovým vydavateľstvám nedali vedieť o zmene... Opäť sa potvrdzuje, že je niečo zhnité v štáte dánskom, keďže neexistuje celoslovenská digitálna mapa s aktuálnymi značenými cykloturistickými trasami. Dnes, v 21. storočí, v dobe keď si ľudia geotagujú už aj hovienka, ktoré zanechali ich psíkovia. Vivat, Slovakia!

Cyklodiaľnica Kolárovo – Komárno

Konečne opúšťam štátnu cestu a vydávam sa na juh po cyklotrase, ktorá v perfektnej kvalite vedie po hrádzi na pravom brehu Váhu. Povrch je výborný a hrádza je v týchto miestach v dennej a ročnej dobe prázdna, za trištvrte hodinu som stretol troch cyklistov. Viem si však predstaviť, že keď je teplejšie, tak je to využívaná tepna. Šírka trasy je tiež vyhovujúca, odhadujem ju na najmenej tri metre. Čo je zaujímavé, je hrúbka asfaltu. Totiž, pri cyklotrase Zvolen – Sliač, ktorá tiež vedie po hrádzi (Hrona), si správca toku dal podmienku, že asfaltová vrstva musí uniesť stavebné mechanizmy a naložené nákladné autá. Trasa má preto komplexnú konštrukciu, pozostávajúcu z niekoľkých vrstiev a asfalt je tam skutočne hrubý, hádam 20-25 centimetrov. To bolo samozrejme drahé. Naproti tomu tu, pri Váhu, je len tenká asfaltová vrstva, pod ňou je zboku vidieť len tenkú vrstvu valcovaného štrku. Takže ako? Prečo popri Hrone musí byť hrubá vozovka s parametrami autocesty a popri Váhu stačí tenká vozovečka s parametrami cyklocesty?

Dobre, dosť uvažovania, šliapeme ďalej. Na pravej strane nezaujímavé polia, avšak na strane ľavej, medzi hrádzou a Váhom, je to zaujímavejšie – lesíky, lúčky, aleje, je to celkom malebné a samozrejme, že sa párkrát mihla srnka a na nebi stráži zopár dravcov. Dvakrát nie ďaleko predo mnou prebehol aj bažant. Pekné, kľudné a rytmické šliapanie, čo viac si môže človek priať na začiatok cyklosezóny. Pohoda, klídek, tabáček... len sa mi vtiera do mysle otázka, že kedy pekné zákutia objaví biomasová mafia?

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Užívajúc si trasu, prichádzam pomaly ku Komárnu. Na trase sa objavuje viac ľudí, či už peších alebo na bicykli, sú tu deti, psíčkari, dokonca aj koníčkári. Na Váhu trénujú rýchlostní kanoisti a o chvíľu míňam aj ich lodenice na brehu. Skrátka, pekné marcové nedeľné dopoludnie. Popod železničný most prídem ku hlavnej ceste od Hurbanova a po nej sa vydávam do centra Komárna.

Z mesta Komárno mám dlhodobo rozporuplné pocity. Mesto sa mi páči. Malé historické centrum, obrovské pevnosti, most do Maďarska a ešte pred ním zdvíhací most ponad kanál z lodenice, skrátka mám sa na čo pozerať. Avšak vždy, keď som tu, ma trápi, že davy cykloturistov, ktorí každé leto putujú po frekventovanej diaľkovej transeurópskej cykloturistickej trase EuroVelo 6 Dunajská cyklocesta, idú do Ostrihomu, až na výnimky, po maďarskej strane Dunaja. Pritom je to tam menej zaujímavé a pre cykloturistov o kus horšie – frekventovaná cesta plná kamiónov, prejazd popri cementárni a ani samotné mesto Komárom okrem jednej pevnosti nie je takmer ničím zaujímavé. Naopak, na slovenskej strane je to odtiaľto do Štúrova, a teda do Ostrihomu, oveľa lepšie a zaujímavejšie – až na pár kilometrov trasa vedie mimo cesty, je tu rímsky tábor v Iži, turistické centrum v Patinciach, pokoj, kľud, príroda, pláže Dunaja, samotné mesto Komárno má pekné historické centrum a dokonca viac a väčších pevností. Napriek tomu davy (najmä nemeckých) cykloturistov idú po pravej, maďarskej strane Dunaja. Neviem to chápať inak, ako že sme na Slovensku naozaj neschopní v turistickom marketingu a v schopnosti predať turistom zaujímavé, čo nepochybne máme. Koniec koncom, najlepšie to vyjadrujú pevnosti – zatiaľ čo v Monoštorskej pevnosti na okraji Komáromu je múzeum s vysokou návštevnosťou, pevnosti v Komárne sú prázdne a pusté. Prečo tomu tak je?

Komárno - Kravany

Trochu som sa teda pomotal po centre Komárna, nedalo mi nepozrieť sa na jeden z najväčších gýčov, aké na Slovensku poznám, Námestie Európy, a po malom obede som vyrazil popri Dunaji smerom na Štúrovo. Je tu ešte malý značkársky zmätok, keďže pri moste cez Váh nie je nijako indikované, že treba ísť na most a po ňom prejsť cez rieku, ale keďže som tadeto už párkrát išiel, tak to viem. Čo však tí, ktorí tu neboli a nepoznajú to tu?

Na druhej strane Váhu ma čakalo druhé príjemné prekvapenie dňa – cyklotrasa po hrádzi popri Váhu, teda vlastne po pár stovkách metrov už popri Dunaji, je vyasfaltovaná. Paráda, opäť chvíľu pocit „rakúskej“ cykloturistiky. Po pár kilometroch som prišiel k pozostatkom rímskeho tábora Kelemantia neďaleko dedinky Iža. Napriek tomu, že je to nerozvinutá turistická atrakcia, ktorá nevyužíva svoj potenciál, rád sem chodievam. Predstavujem si, aké to tu asi bolo pred 18 storočiami. Najmä ma fascinuje, že to bola hranica Rímskej ríše. Veď si predstavte, ako ďaleko odtiaľto je Rím! A vtedy veru neboli žiadne internety, telefóny a telegramy, žiadne vlaky a lietadlá. A napriek tomu Rímska ríša funkčná a taká rozsiahla, že až odtiaľto do Ríma... Viem, veď na svoju veľkosť nakoniec doplatila a zanikla, ale aj tak ma to fascinuje. Inak, musím povedať, že aj keď samotné prostredie tábora nie je veľmi pozývajúce, tak informačné panely v ňom sú na slovenské pomery celkom zaujímavo napísané, a tak sa oplatí si to tu popozerať.

Pokračujem ďalej po hrádzi. Na pár stoviek metrov sa priblíži k hlavnej ceste, potom opäť odbočuje a vedie krížom cez polia a popri lužných lesoch Dunaja. Človek opäť môže vďaka kvalitnému asfaltu nasadiť pekné tempo a k tomu s potešením zisťujem, že mám mierny vetrík do chrbta, a tak dosahujem slušné rýchlosti aj keď sa veľmi nesnažím. A veru aj Oskar prihrieva a tak mám na sebe už iba tri vrstvy. Po čase prichádzam k odbočke k prístavu Patince. Nikdy som tam nebol, tak sa 600 metrov idem pozrieť. Teraz, pred sezónou je to ešte prázdne miesto, ale viem si predstaviť, že cez leto je to tu plné a príjemné. Loďky, detské ihrisko, grilová reštaurácia (dnes ešte zavretá), to všetko tu môže byť v sezóne zaujímavé. Škoda, že tu nie sú žiadne stoly a lavice, kde by mohol človek posedieť len tak.

Vraciam sa na hrádzu a idem po nej ďalej. Čoskoro však končí a v dedinke Žitava sa pripája na štátnu cestu č. 63. Komunikácia je v pracovné dni dosť frekventovaná, ale skrátka nedá sa jej vyhnúť. Postupne prechádza cez Radvaň nad Dunajom a Moču. Je tu síce viac áut a v podstate žiadna krajnica, ale bonusom sú pekné parčíky priamo nad Dunajom. Úsek po ceste našťastie nie je dlhý, nejakých 6 kilometrov a potom trasa odbočuje opäť na hrádzu k Dunaju. Čoskoro však trasa schádza z hrádze na starú hradskú medzi hrádzou a Dunajom. Nepoznám históriu tejto oblasti, ale zrejme sa nemýlim, keď si myslím, že toto bola pôvodná cesta z Komárna do Štúrova. Pozdĺž cesty sú ešte rozpadávajúce sa pätníky a zvodidlá, ktovie, kedy tu skončila premávka. V ceste sú síce občas diery, ale stále je to dobré jazdenie. Dunaj sa postupne dostane blízko k ceste a sú tu krásne štrkové pláže, kde sa dá v lete kúpať. Škoda len, že lužný lesík je taký špinavý. Neviem, či odpadky naplavil Dunaj alebo priniesli ľudia alebo oboje, ale miestami to fakt nevyzerá vábne.

Prichádzam do dediny Kravany nad Dunajom. V lete má obec až stredomorský nádych, po brehu Dunaja tu vedie promenáda, na hladine sa vznášajú dve (dnes ešte zavreté) lodné reštaurácie, za hrádzou je moderný parčík, kde sa dá posedieť, skrátka dedina sa aspoň ako tak snaží využiť atraktívnu polohu na brehu veľrieky. Novinkou je pre mňa rozhľadňa na brehu Dunaja, treba povedať, že celkom vkusná a na rozdiel od mnohých iných eurofondových rozhľadní aj celkom účelná – je z nej vidieť slušný kus Dunaja. Až na rozhľadni si uvedomujem, že po protiľahlom maďarskom brehu som bicykloval takmer na deň presne pred rokom...

Kravany - Štúrovo

Trasa pokračuje, z hrádze opäť zíde na starú hradskú, ale nakoniec opäť vychádza na frekventovanú cestu č. 63, našťastie iba na pár stoviek metrov. Za chvíľu prichádzam na miesto, kde hrádza od cesty opäť odbočuje a tu sa treba rozhodnúť, kade ďalej – hrádza tu totiž už nemá asfaltový, ale hlineno-štrkový povrch. Už som tadeto párkrát išiel, a tak viem, že ak nemáte vyslovene cestný bicykel, tak kľudne pokračujte po hrádzi – povrch je síce prírodný, ale je pevný a rovný a dá sa prejsť na hocijakom inom než cestnom bicykli, či už máte MTB, krosový bicykel, trekingový bicykel, cyklokrosu či najnovší hit, gravel bike. Len v prípade, že máte cesťák, tak musíte odtiaľto v podstate až do Štúrova pokračovať po ceste, ale zase ak máte cesťák, tak ste zrejme na autá zvyknutí, že... Mimochodom, jedna rada: nepokračujte po lákavej asfaltke napravo od hrádze, tá po pár stovkách metrov končí, a tak budete tlačiť bicykel späť na hrádzu.

Pokračujem po prírodnom povrchu hrádze. Je to síce trochu viac roztrasené, ako po doterajšom asfalte, ale opäť sa dá nabrať slušná rýchlosť. Tak či tak je veľký úspech a pokrok, že de facto z Bratislavy až sem človek príde po asfalte, ba čo z Bratislavy, až z Viedne... Hrádza vedie naozaj peknými zákutiami na rozhraní šírych polí a lužných lesov. Veľmi sa mi to tu páči a príjemne prírodne postupujem bližšie a bližšie k Štúrovu. Už je vidieť komín papierní... Nakoniec prídem k súboru vodohospodárskych objektov, popri ktorých je treba zísť z hrádze smerom na dedinu Obid. Hrádza totiž zrejme neskôr pokračuje v štúrovských papierňach a tadiaľ je zatiaľ cesta zarúbaná. Čaká ma kľukatenie cestami v poliach, bohužiaľ, nie valnej kvality. Prešiel som cez dedinku Obid, na jej konci je nenápadná odbočka smerom na Štúrovo – tu si treba naozaj dať pozor a sledovať mapu, odbočka totiž nie je nijako označená. Za dedinou je z cesty jasne vidieť Ostrihomskú baziliku. Cesta sa opäť zhoršuje, nekvalitný asfalt sa mení v ešte nekvalitnejšie betónové panely s ešte viac nekvalitnejšími spojmi medzi nimi. Prechádzam cez železničnú vlečku do štúrovských papierní a cesta ma za chvíľu vhadzuje medzi prvé domy Štúrova, respektíve jeho miestnej časti Železničný rad, ktorý je priľahlý k štúrovskej železničnej stanici. Tu mám od rána odložené auto, takže pekná cyklotúra končí. Samozrejme však, že sa odtiaľto dá pohodlne pokračovať po hlavnej ceste do Štúrova. Je to príjemné klesanie po širokej krajnici a cesta vás dovedie priamo na pešiu zónu mesta. Cukrárne, kaviarne, reštaurácie, bufety, skrátka srdce cykloturistovo v Štúrove jasá. Nehovoriac o tom, že odtiaľ je to iba na skok do Ostrihomu a kto vládze, zakončí výlet výšľapom na strechu kupoly tamojšej baziliky.

Zhrnutie

Ako som napísal na začiatku, cyklotúra Nové Zámky – Kolárovo. Komárno – Štúrovo je síce pre niekoho dlhšia (s motaním sa po Komárne mi to vydalo na 101 kilometrov), ale nie je ťažká. Najťažším stúpaním je výjazd na most v Komárne, naozaj... Takmer celá je po asfalte, väčšinou kvalitnom, iba nejakých 8 km vedie po prírodnom povrchu, ktorý je však tiež kvalitný. Viac než polovica trasy vedie po samostatných cyklistických komunikáciách alebo opustenej hradskej bez áut. Túra je vhodná pre všetky druhy bicyklov, na horskom bicykli sa však budete zbytočne trápiť a na cestnom musíte obísť onen prírodný úsek po štátnej ceste. Väčšina trasy z Kolárova až do Štúrova je vhodná aj pre deti. Niekoľko kilometrov po stredne frekventovanej ceste stojí za veľa kilometrov po pekných trasách bez áut. Priamo na trase je niekoľko možností nákupu a stravovania. Značenie bohužiaľ nie je spoľahlivé, evidentne to tu ako tak značené je, dakde je smerovník, inde zase céčko, ale je tu niekoľko miest, kde bez mapy nie je jasné, kade ďalej, a tak odporúčam mať so sebou či už papierovú, alebo digitálnu mapu.

Fotogaléria k článku

Najnovšie