MTB

Veľký Milič má štyri poschodia

05.05.16
Veľký Milič sa pred niekoľkými rokmi stal mojou srdcovkou. Maličký sopečný masív je prešpikovaný lesnými cestami a cestičkami. Zakaždým, keď tam človek ide, môže nájsť niečo nové a nepoznané. Vulkanické horniny vychádzajú na povrch všade, a tak môžete hocikde natrafiť na kamenné moria, skalky, osamelé bralá i maličké skalné mestá, a to dokonca aj pri pohybe na bicykli. Dávam si niektoré z jeho štyroch poschodí každý rok ako marcovú jarnú rozcvičku.

Začínam v Slanci na železničnej stanici. Vlakom je to z Košíc len 20 kilometrov, ale ušetrila som si nepríjemnú cestu po hlavnej ceste v rannom chlade. Svaly po zime zvyknuté na iný pohyb hneď dostávajú zabrať a do dediny stúpam so zelenou cykloznačkou po miestnej ceste s krásnym výhľadom na Slanský hrad, ktorý „vstáva z popola“. Veža Nebojsa má opäť strechu tak, ako si to pamätám z detstva. Hrad ale dnes nie je mojím cieľom, tak ho len na diaľku pozdravím.

Pri obchode idú dve vrstvy oblečenia do nosiča, už „kúria pod kotlom“ a odbočujem na vedľajšiu cestu so smerovníkom Slanská Huta 5 km. Čo som nastúpala, výdatne klesám, studený vzduch cez termotričko pichá ako ľadové ihličky, ale nie nadlho. Cesta, ktorú mám len pre seba, sa vlní stále hore a dolu. V Novom Salaši ma zelená smeruje na cestu medzi domy. Cyklistovi sa tak spestrí monotónne stúpanie v oblúku okolo dediny (ale späť by som si ten zjazd mimo domy určite vychutnala). Ešte pár húseničiek a som v Slanskej Hute – na prízemí Miliča. Do dediny mierne stúpam, ale vzápätí ma čaká prudký padák – nepríjemné, veď to musím opäť vyliezť hore – a aj leziem miestnou asfaltkou priamo do hospodárskeho dvora. Pedálujem pomedzi hospodárske stavby, robotníci čosi nakladajúci do auta mi len s úsmevom kývnu (ďalší blázon, čo sa potí nad pedálmi, keď stačí stlačiť iný pedál – plynový). Na hornom konci areálu je posedenie s informačnou tabuľou, tak povinná zastávka na prečítanie dá nohám oddýchnuť. Mimovoľne sa obzriem a dobre som urobila. Ponad najbližší kopček vykúka a žmurká na mňa Slanský hrad... Dnes ma "tam hore" opäť má niekto rád a vyprosil pre mňa pekný deň.

Pokračujem po spevnenej ceste a o chvíľu som na 1. poschodí Miliča – vychádzam na asfaltku, vedúcu zo Slanského sedla na Izru, a pripájam sa k Rákócziho cyklotrase. Odbočujem doprava, tu by niekde mala byť lesná cesta, čo ma privedie na 2. poschodie Miliča. Po asi 800 metroch prichádzam k odbočke a „čučím ako puk“ – doľava odbočuje novučičká asfaltka, taká hladká, že košické cesty blednú závisťou. Leziem statočným stúpaním ako slimáčik a obzerám sa dookola. Napravo je pár metrov od cesty Javorová studnička. V lese sú síce len buky a hraby, po žiadnom javore ani stopy, ale ktovie ako dlho má prameň pomenovanie. Osviežim sa a o chvíľu som na 2. poschodí Miliča – sprava sa ku mne pripája červená značka, vedúca z Márovky na Malý Milič a Izru. Pokračujem smerom na Malý Milič a traverzujúcou cestou stále pomaličky pohodlne stúpam. Pár desiatok metrov podo mnou je zvláštna Kresaná skala a päťuholníkovou odlučnosťou známou zo Šomošky. Dnes ju ale vynechám, mám iný cieľ. Pri chate na Malom Miliči je pekné posedenie, využívam ho na krátky odpočinok. Obzerám si malý kopček za chatou. Neznalému pútnikovi ani nenapadne, že stačí vybehnúť pár metrov na jeho vrchol a ocitne sa nad skalným mestom Malého Miliča a oku bude dopriatych pár obmedzených výhľadov.

Od chaty odbočuje žltá značka na 3. poschodie Miliča. Vydať sa po tejto lesnej ceste (značka z nej po chvíli odbočuje strmo hore na vrchol Miliča) znamená pretraverzovať Milič po 3. poschodí lesných ciest. Na niekoľkých miestach z vyhliadok v ostrých zákrutách skutočne dve poschodia pod sebou cyklista uvidí.

Dnes mám ale iný plán. Odtiaľto to bude pre mňa opäť niečo nové. Pokračujem s červenou značkou smer Izra. Značka po pár metroch odbočuje prudko doľava a lesná cesta pokračuje v stúpaní ďalej. Prichádzam na drevoskládku s informačnou tabuľou a zdá sa, že som na konci cesty. Riedkym lesom však pokračuje široký chodník, bicyklom pohodlne zjazdný. Prichádzam na malú lúčku a zdá sa, že toto je úplný koniec.. Ale doprava je nedávno autami rozjazdená koľaj. Je to mojím smerom, tak pokračujem a vidím, že je to nejaká stará cesta, lebo v rovnom páse predo mnou stromy nerastú. Je podozrivo priamočiary a o chvíľu zisťujem prečo. Prichádzam k hraničnému kameňu a maďarskej zelenej turistickej značke v rovnakom priamom páse bez stromov. Schengen tu nie je ešte tak dlho, aby zakryl roky a roky hliadkovania na našich hraniciach. Heuréka, som tam, kde som chcela byť, pár stoviek metrov od novej rozhľadne. Odbočujem doprava a s elánom začnem pedálovať. Môj elán ale veľmi rýchlo schladne, keď na konci prieseku vidím skalku, ktorá je podozrivo vysoko... Áno, tam musím vyliezť. Nič to, veď potlačím, je to len zo 200 metrov.

Statočne tlačím, obdivujem snežienky vykúkajúce zo zeme. O chvíľu neviem, čo skôr. Je tu tak strmo, že tlačiť sa nedá, treba hodiť bicykel na plece (ale ženskú kostru ako hodíte na plece?). Všade kopa lístia, pod lístím mokré suťovisko a zovšadiaľ lezú snežienky, tak neviem, čo skôr, ratovať seba, ratovať snežienky, ale našťastie je to len pár metrov okolo skál a som hore na prijateľnejšom teréne. Naľavo sa objavuje silueta rozhľadne. Som tu druhýkrát, tak viem, čo ma čaká. Bicykel nechávam dolu a naľahko vybehnem pár metrov po skalkách. Som na 4. poschodí Miliča, na vrcholovom skalnatom hrebienku. Výhľad, i keď nie kruhový, je majestátny. Podo mnou pásy hôr už v Maďarsku s nezameniteľnou siluetou hradu Fizér (maďarsky Füzér). Podľa smeru výhľadu za lepšej viditeľnosti určite uvidíme Vihorlatské vrchy ako na dlani a v diaľke ukrajinské Karpaty (Poloniny). Ale lepšie bude prísť popoludní, budeme pozerať po slnku, nie proti nemu.

Pokračujem po hrebienku po hraničnej zelenej a modrej a o pár minút som pri pylóne na skutočnom vrchole Veľkého Miliča, ktorý zrejme kvôli rozhľadni načas upadne do zabudnutia. Ďalej je to len klasika, ktorú dobre poznám – strmý zjazd do sedla pod Miličom, prechod na maďarskú modrú a pohodlný zjazd po širokej lesnej ceste smer Bodorét. Tu ale pozor, keď zazrieme na strome nezvyčajný červený kvet v bielom poli, treba zastať a vydať sa po pútnickej Ceste sv. Alžbety akoby v protismere doterajšej jazdy. Nie veľmi cyklistickým terénom som o chvíľu a hranici so Slovenskom. Vždy ma dostane výstava všetkých možných i nemožných maďarských značiek na niekoľkých stĺpoch.

Odtiaľto je to už jednoduché – po žltej cez krásnu lúku Malej Márovky (nezabudnúť sa obzrieť na čarovnú skalu na Skárošskej vyhliadke, odkiaľ za ideálnych podmienok vidieť Vysoké Tatry), po červenej na Veľkú Márovku – dych vyrážajú normálne autoznačky na križovatke lesných ciest. Prechod na modrú smer Vyšná Myšľa. Po ľavej strane neďaleko cesty stojí čarovný domček so studničkou Márovka a už je tu aj nevýrazná odbočka na žltú, ktorá je zároveň žltou cykloznačkou. Čaká ma nečakané – nádherný zjazd perfektne novoupravenou lesnou cestou až do Skároša.

Bolo to také rýchle a pohodlné, že sa mi ešte nechce ísť domov. Odbočujem teda v Skároši doľava a cez kopček sa po červenej cykloznačke púšťam do Trsteného nad Hornádom. Treba prejsť po nádhernej cyklolávke a aspoň trochu zdvihnúť jej štatistiku využitia v zabudnutom kraji. Vždy, keď cez ňu idem, predstavujem si jej využitie, keby stála vedľa železničného mosta cez Hornád vedľa Kostolian pri Hornáde.

Pekná asfaltová cestička s modrou cykloznačkou (nemaľovaná, len smerovky - český systém, ale bez čísiel) ma dovedie na ďalšie zabudnuté miesto, do Gyňova a okolo Čanianskych jazier, ktoré majú svoju slávu dávno za sebou, pokračujem do Čane. Hladina jazera je nejako podozrivo nepokojná, teda sa mi to nezdalo, že idem proti vetru akosi pomaly. V Čani, kde začína cesta do Košíc priamo na sever, to dostávam naplno – točím, čo mi nohy stačia a na tachometri je 8 km/h. V zákrutách mi svieži košický severák doslova podráža kolesá. Navyše posledný krátky úsek musím ísť po úzkej ceste spolu so smetiarskymi autami zo spaľovne. Konečne som za mostom v Košiciach a dúfam, že sa skryjem pred vetrom medzi domami – omyl, Južná trieda je dlhá, rovná a severojužná. Domov prichádzam vyšťavená ako po stokilometrovej túre, ale ako vždy po Miliči, spokojná a kultúrne vyžitá.

--
Pozn. redakcie: Prosíme všetkých MTB bikerov, aby sa počas jazdy správali ohľaduplne k iným účastníkom "premávky" a prispôsobili svoju rýchlosť v úsekoch, kde existuje predpoklad stretu s pešími turistami.

 
 
Najnovšie články autora
 
MTB Za históriou do vnútrozemia Thassosu Vnútrozemské mestečká Kastro a Theologos sú dnes len turistickou atrakciou, avšak v minulosti boli centrom hospodárskeho a kultúrneho života … » celý článok 30/10/18 Eva Dučaiová Svet
Cyklotúra Najvyšší bod Thassosu na bicykli Termín koncom mája pre výpravu na juh za krásami gréckeho ostrova Thassos bol tou najlepšou voľbou. Z juhu je vnútrozemie ostrova veľmi dobre dostupné. Najväčším zážitkom je asi pohľad z najvyššieho bodu Ypsarion (1204 m) na najväčšiu pláž ostrova Golden Beach. Čaká nás tu pohodové bicyklovanie po pekných asfaltkách, ale aj technické jazdenie po šotoline. 23/10/18 Eva Dučaiová Svet
Cyklotúra Po stopách bitky pri Rozhanovciach z Košíc Trasa je presne to, čo mám rada. Svet je najkrajší zo sedla bicykla (upravené na 21. storočie, veď kto by na balkóne choval koňa), a preto si svet naokolo aj rada poriadne obzerám a rada sa čo-to dozviem o miestach, cez ktoré prechádzam. Cyklotúra ma naraz zavedie do minulosti ľudstva i dávnej minulosti vzniku našej planéty. 17/05/18 Eva Dučaiová Slanské vrchy
Najnovšie články na titulke
 
Cyklotúra Cyklochodník Trstená – Suchá Hora a späť s deťmi Jednou z novších cyklotrás na Slovensku je v regióne Oravy cyklochodník vedúci z Trstenej k poľským hraniciam. Po tom, ako sme pomerne dobre … » celý článok 15/11/18 Jana Bílešová Skorušinské vrchy
MTB Z Bratislavy do Senice cez Malé Karpaty Už jen pár dní bude trvat, než se z naší tříčlenné rodiny stane čtyřčlenná a vím, že tento rok už se na kole nepodívám dál než do práce. Takže si beru na konci srpna celodenní pondělní volno a přemýšlím, kam vyjet. Přestože jsem si po horských výletech říkal, že Vysočina by stačila, už dlouho mě lákaly Malé Karpaty. Našel jsem vhodné vlaky, vhodnou trasu a krátce po šesté už stál na brněnském nádraží. Mám rád ten pocit, kdy ostatní jdou do práce a mně čeká den v přírodě za parádního počasí. Do mraveniště na hlavním brněnském nádraží se vrátím až pozdě večer. 08/11/18 Zdenek Meitner Malé Karpaty, Záhorie
Túra Náučné chodníky NP Poloniny – minisprievodca 2 Náučné chodníky na území Bukovských vrchov nám umožňujú navštíviť lokality, kam nevedie značkovaný turistický chodník. Ponúkajú možnosť vystúpiť na ďalšie vrcholy, pozrieť si vzácne prírodné rezervácie a spoznať dejiny výnimočného územia. Bohužiaľ, sú turistami zriedkavo navštevované. Možno preto, že nie všetci o nich vedia. V druhej časti predstavujem náučné chodníky južnej časti Bukovských vrchov. 02/11/18 Beata Okulińska Zaujímavosti

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Veľký Milič má štyri poschodia 08/05/16 05:32 3 príspevky
Fakty
  • Pohoria
    • Slanské vrchy a Košická kotlina

  • Počet dní
    • 1

  • Trasa
  • Nadmorská výška
    • max: 900 m n. m.

    • min: 190 m n. m.

  • Prevýšenia
    • stúpanie: 1085 m

    • klesanie: 1185 m

  • Vzdialenosť
    • 56 km

  • Náročnosť
    • 3

  • Ročné obdobie
    • jar

  • Dátum túry
    • 11.03.2016

  • Štart trasy
    • šírka: 48.6438 ° SŠ
      dĺžka: 21.4887 ° VD
      » Mapa

  • Koniec trasy
    • šírka: 48.68826 ° SŠ
      dĺžka: 21.26612 ° VD
      » Mapa

  • Voda
    • Javorová studnička, studnička Márovka

  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • Košice (vlak, bus) - Slanec (vlak, bus)
      horský bicykel
      Košice (vlak, bus)

Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.

0.71