Kolárovo

Vyrážam z Nových Zámkov cez Komoču do Kolárova. Dá sa ísť aj po ceste č. 563, ale idem radšej po hrádzi nového koryta Váhu a pokračujem po Vážskej hrádzi až skoro k mostu do Kolárova. Kúsok treba pokračovať cestou do Kolárova, hneď za mostom cez Váh odbočiť doprava a popri širokom mŕtvom ramene prichádzam k prvému z dnešných cieľov. Lodný most v Kolárove je replikou mlyna z Radvane nad Dunajom, ktorú postavili v osemdesiatych rokoch 20. storočia. Koncom 19. storočia vraj u nás bolo ešte okolo 650 lodných mlynov. Dnes sú tento a obdobná replika v Slovinsku (podľa majiteľa a sprievodcu v jednej osobe) vraj jediné lodné mlyny v Európe (alebo v strednej Európe?).

V blízkosti mlyna je pozoruhodný drevený most so šindľovou strechou, vraj najdlhší v strednej Európe (na jar 2016 zrekonštruovaný). Majiteľ mlyna v blízkosti buduje rekreačný areál vo vidieckom štýle ako tradičné gazdovstvo. Chovajú tu kone, ovce, kozy, husi a iné domáce zvieratá. Je tu tradičná pec na posúchy, niekedy sa v nej pečie a v drevenom kolovom dome na brehu je krčma. Ak sem zavítate, určite sa prejdite po okolí. Pri vážskej hrádzi sú zvyšky zemného hradu Békavár (Žabí hrad). Pôvodne nazývaný Békevár – Hrad mieru, postavený po obsadení Nových Zámkov Turkami. Striedajú sa tu lúky, les, jazerá, resp. mŕtve ramená, trstina, všade množstvo vodného vtáctva, určite nebudete ľutovať. Dávam si len kofolu a pokračujem po hrádzi, najprv Váhu a neskôr Malého Dunaja.

Pri moste cez Malý Dunaj neprechádzam na druhú stranu a stále popri Malom Dunaji pokračujem dlhým úsekom bez dedín až do Topoľníkov. To už idem pre zmenu popri Klátovskom ramene. Cestou prechádzam cez Chotárny kanál (pri stavidle je premostený), prekvapilo ma aký je veľký. Miestami sú veľmi pekné zákutia, prechádzam však aj okolo mŕtveho sokola alebo kane (bolo to aj v tlači, niekto tu v tom čase trávil dravce). Výlet som absolvoval v lete a termálne kúpalisko praskalo vo švíkoch.

Dunajský Klátov a Jahodná

Pokračujem po ceste do Trhovej Hradskej, prechádzam cez Klátovské rameno a cez Horné Mýto (na námestí majú vystavenú starú hasičskú striekačku – ďalšia technická pamiatka) okolo rekreačnej oblasti Alba Regia do Dunajského Klátova (znovu treba prejsť na druhý breh ramena). Mlyn je zaujímavý tým, že budova je murovaná na brehu, ale vodné koleso s prevodmi zostalo v prúde na koloch. Mlyn je prístupný a podajú vám sprievodný výklad.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Vraciam sa na druhú stranu ramena a pokračujem do Jahodnej, kde má byť zrekonštruovaný kolový mlyn. V dedine sa pýtam na cestu, je to pomerne ďaleko od dediny v chatovej oblasti Alba Regia na brehu Malého Dunaja. Bohužiaľ, nie je prístupný, ale podľa posledných informácií z internetu to vraj už tak nie je a je sprístupnený v letnej sezóne.

Poznámka: Vrátil som sa sem v máji 2016, aby som mal fotografiu mlyna v článku, ale stále nie je prístupný. Vidieť sa dá len z člna (je tu požičovňa člnov) a na to som nemal čas, keďže som bol na bicykli, takže pripájam len fotografiu z diaľky. Inak, podľa miestnych, mlyn chátra. Zaujímavé je, že miestnych v chatovej osade takmer niet, stretal som samých Bratislavčanov, takže to bolo dosť pátranie niečo sa dozvedieť.

Tomášikovo a Čierny Brod

Z Jahodnej je do Tomášikova len kúsok, ale stala sa tu vážna dopravná nehoda, na kúsku je cesta neprejazdná a musím miesto zrážky obchádza cez pole. V Tomášikove sa znova pýtam na cestu k mlynu, je kus za dedinou v peknom prostredí. Je prístupný, „mlynár“ vám pustí koleso (je na elektrický pohon nakoľko riečny prúd je príliš slabý na to, aby ho roztočil). Podľa mňa je najkrajší z mlynov na Malom Dunaji, postavený na koloch a prístupný po kolovom mostíku.

Vraciam sa do Tomášikova (aj keď by sa dalo ísť popri Čiernej vode) a cez Mostovú do Čierneho Brodu, kde si chcem pozrieť románsky kostolík zo začiatku 13. storočia v miestnej časti Heď. Je naozaj krásny. Za svoj dokonale románsky vzhľad paradoxne vďačí vyhoreniu v roku 1915, po ktorom bol v 40-tych rokoch zrekonštruovaný do pôvodného vzhľadu.

Jelka

Ďalej pokračujem cez Čiernu Vodu, Nové Osady a Veľké Úľany až do Jelky. Treba prejsť cez celú dedinu a po ľavej strane bude odbočka k vodnému mlynu. Pri pamiatke je vodácke táborisko, je tu aj kopec áut. Jednoznačne je tu najživšie zo všetkých mlynov. Na vode je tiež množstvo lodí. Aj tu vám pustia koleso na elektrický pohon. V areáli je reštaurácia, tak si dávam halászlé a dlhší oddych.

Späť sa vydávam rovnakou trasou až do Čierneho Brodu a cez Košúty do Galanty (vždy volím cestu nižšej triedy). V Galante na stanici zisťujem, že mám ešte hodne času a do Šale je to blízko, tak po hlavnej ceste č. I/75 idem do Šale. Komunikáciu však kvôli hustej a rýchlej automobilovej premávke neodporúčam. Stále mám dosť času, tak zachádzam ešte do Diakoviec si pozrieť ďalší z románskych kostolov. V porovnaní s čiernobrodským svätostánkom je diakovský hotový dvojvežový obor.

Do Šale

Nakoniec sa vraciam do Šale, na stanici si dám tri radlery na ex a vlakom domov. Síce to už nie je ďaleko, ale nemám vôľu pokračovať na bicykli, aj tak to bola dnes o dosť dlhšia trasa ako zvyčajne chodím.

Nástupným miestom pre cyklovýlet po dunajských mlynoch môže byť Bratislava, Galanta, Šaľa či Komárno. Asi najkratšie by to bolo z Galanty do Komárna. Keďže do oblasti chodievam častejšie, fotky sú z rôznych rokov, nielen z opísaného výletu.

Fotogaléria k článku

+33 ďalších fotiek