Prejdi na obsah

Hiking.sk Zavrieť

Prihlás sa do svojho konta
alebo sa zaregistruj

Opravený železničný mostík
Opravený železničný mostík Zatvoriť

Cyklotúra Cyklo Korytnička: Korytnica – Ružomberok a späť

Tranzitným dopravným ťahom cestou č. I/59 z Banskej Bystrice cez Donovaly do Ružomberka pravidelne cestujem na hory. Dávnejšie som si všimol, že popri ceste je torzo telesa úzkokoľajnej železnice, ktorá v rokoch 1908 až 1974 spájala Korytnicu s Ružomberkom. Idúc na "autopilota" som často rozmýšľal, že by sa tu hodila cyklotrasa, veď teleso bývalej železnice sa na to priam pýta. V júni tohto roku sa to podarilo a keďže masové "otváračky" príliš neobľubujem, idem trasu preskúmať asi o mesiac neskôr, pekne v pokoji cez pracovný týždeň.

Vzdialenosť
50 km
Prevýšenie
+392 m stúpanie, -392 m klesanie
Náročnosť
mierna, 2. stupeň z 5-dielnej Hiking stupnice
Čas
1 deň
Obdobie
leto – 21.07.2016
Pohoria
Nízke Tatry a Veľká Fatra (Revúcke podolie)
Trasa
Voda
minerálne pramene v kúpeľoch Korytnica
Doprava
Korytnica (bus, platené parkovisko)
Ružomberok (vlak, bus)
SHOCart mapy
» č.1084 Veľká Fatra (1:50.000)

Železničná trať bola pôvodne plánovaná v štandardnom rozchode a mala spájať Ružomberok s Banskou Bystricou a opačne mala pokračovať ďalej na Oravu. Tieto plány sa nerealizovali a nakoniec bola postavená úzkokoľajná železnica s rozchodom 760 mm a s maximálnou traťovou rýchlosťou 30 km/h, ktorá spojila Ružomberok s obcami Revúckej doliny a končila neďaleko Korytnických kúpeľov. Jej funkcia bola jednak hospodárska – na zvážanie dreva – a jednak zabezpečovala osobnú dopravu pre obyvateľov priľahlých obcí či kúpeľných hostí. 1

Železničným nadšencom odporúčam pozrieť článok na Vlaky.net.

Trasa

Korytnica-Kúpele – Liptovská Osada – Ružomberok a späť

Korytnica-Kúpele

Korytnica je dnes zvláštne miesto. Opustené chátrajúce budovy kúpeľov, z ktorých sála genius loci niekdajšej slávy, pôsobia ako memento divokej privatizácie v 90-tych rokoch 20. storočia. Nižšie pri ceste je plnička minerálnej vody Korytnica a pár nízkych panelákov, ktorých nevkusný vzhľad ostro kontrastuje s noblesou rozpadávajúcich sa kúpeľných domov. Kúpeľný park, hoci zarastený a pomaly sa meniaci na divočinu, je však príjemné miesto. Sú tu aleje mohutných smrekov, pomedzi ktoré vedú asfaltové chodníky s rozpadávajúcim sa verejným osvetlením a spájajú jednotlivé kúpeľné domy, ktoré takmer spoza porastu nevidieť. Jednoznačne odporúčam návštevu a nielen tu zaparkovať auto.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Oproti minulosti však badať rozvoj. Výnos z parkovného je použitý aj na revitalizáciu okolia prameňov, ku ktorým chodievajú ľudia naberať vodu, aj keď samotné kúpele nefungujú. V prevádzke sú štyri pramene – Jozef, Žofia, Antonín a Vojtech. Väčšinou ide o vodu vhodnú na liečbu rôznych problémov tráviaceho traktu (Jozef, Žofia, Vojtech) alebo liečbu anémie či iného nedostatku železa (Antonín). Najmä posledne menovaný je aj osviežujúci. Pri každom prameni návštevník nájde podrobný popis určenia (pozri tu).

Taktiež milo prekvapilo nové zariadenie – penzión Svätopluk. Okrem ubytovania je tu reštaurácia a kaviareň s pekne upraveným sedením vonku aj vnútri, nechýbajú stojany na bicykle aj malé ihrisko pre deti.

Cyklotrasa

Samotná cyklotrasa začína pri odbočke do Korytnice z cesty I/59 v mieste, kde je sklad minerálnej vody Korytnica. Pokiaľ pôjdete tak ako ja, v opačnom smere, ako očakával staviteľ cyklotrasy, budete trošku dezorientovaní. Okrem jednej šípky nenájdete žiadnu cykloznačku, lebo trasa nie je značená klasickým cykloturistickým značkovaním. Treba prejsť okolo skladu, ignorovať zákazy a prejsť až k budove bývalej železničnej stanice a popri súkromnej chate pokračovať dolu. V správnom postupe utvrdí náučná tabuľa.

Prostredie je veľmi pekné, trasa je široká, dobre upravená a posypaná makadamom. Profil je vďaka využitiu telesa pôvodnej železnice nenáročný, po trase sa ide pohodlne a zvládne ju aj dieťa. Vhodný je trekový alebo horský bike, s cesťákom to nebude práve ideálne.

Približne necelá polovica trasy vedie v tesnom susedstve so štátnou cestou. Je to najmä v časti Korytnica – Liptovská Osada a potom Podsuchá – Jazierce. V týchto úsekoch môžete očakávať značný hluk. Zvyšok trasy je pokojný, buď pre väčšiu vzdialenosť od cesty alebo pre hustý porast, ktorý funguje ako efektívna hluková bariéra.

Za nepríjemné však možno považovať križovania štátnej cesty. Cyklistov pred nimi varuje veľká značka, prikazujúca zosadnúť a prechádzať cestu popri bicykli. V tomto smere niet tvorcovi cyklotrasy čo vyčítať. Horšie je to so značením pre autá. Pred aj tesne po absolvovaní tohto okruhu som šiel úsek Donovaly – Ružomberok autom. Kým som trasovanie Cyklo Korytničky nepoznal, križovania som nepostrehol a po absolvovaní trasy som ich zbadal len preto, že som vedel, kde sú. Prvé v smere z Korytnice nie je pre vodičov nijako označené. Ďalšie dva majú zníženú rýchlosť na 70 km/h a všeobecnú varovnú tabuľu "pozor cyklisti" dosť ďaleko od samotného križovania. Ako vodič by som ocenil, keby toto križovanie bolo označené aj vodorovným dopravným značením tak, ako to definuje záväzný dokument MDVaRR SR Technické podmienky pre Navrhovanie cyklistickej infraštruktúry TP07/2014 (pozri stranu 50). V praxi to vyzerá napr. takto.2

Počas cyklotrasy sa môžete dozvedieť množstvo informácií z informačných tabúľ, ktoré sú postavené na miestach spojených so železničnou históriou, ide najmä o lokality bývalých zastávok železnice. Na každej tabuli je okrem náučného textu aj historická fotodokumentácia. Je to zaujímavé, lebo v danom mieste väčšina železničných budov ešte existuje. Fotky aj text zaujmú nielen nadšencov železničnej dopravy, no oni si asi najviac prídu na svoje. Treba vyzdvihnúť aj pekné mostíky, ktorých je na trase viacero – niektoré vyzerajú ako jednoduché lávky, iné majú spevňujúcu bočnú hrazdenú konštrukciu a železničná história z nich priamo sála. Práve niektoré z nich museli aktivisti pri stavbe cyklotrasy zrevitalizovať.

Počas trasy si môžete odskočiť pozrieť aj na Brankovský vodopád. Po hranicu rezervácie to v pohode ide aj na biku. Potom ho môžete zamknúť a odložiť v lese a pokračovať pešo. Vodopád má slušnú výšku, no nie je mohutný, skôr tak trochu viac kvapká. Aj tak je to však zaujímavé miesto, ktoré odporúčam navštíviť.

Okrem penziónu Svätopluk v Korytnici ponúka trasa aj ďalšie miesta s možným občerstvením, a to najmä v dolnom úseku. Je to napríklad koliba Bodega alebo penzión Sidorovo.

Pre koho je vhodná?

Cyklo Korytnička je príkladom kreatívneho využitia telesa bývalej železnice a aj v iných lokalitách by sa mohli inšpirovať. Veď zrušených železníc, najmä bývalých lesných úzkokoľajok, je po Slovensku veľmi veľa a ich profil si takéto využitie vyslovene pýta.

Kedže však táto cyklotrasa vedie popri dopravne intenzívnej štátnej ceste, nemyslím, že bude pre bežného cyklistu destináciou. Skôr pôjde o dobrý spôsob, ako sa napríklad z Ružomberka, Bieleho Potoka alebo Liptovskej Osady dostať do pokojnejších lokalít – či už do Korytnice a ďalej do Hiadeľského sedla, odkiaľ sú ďalšie cyklomožnosti alebo na opačnú stranu do doliny Žarnovka, ktorou sa po cyklotrase dá ďalej dostať na Donovaly.

Podľa množstva cyklistov, ktorých som napriek pracovnému dňu stretol, možno povedať, že Cyklo Korytnička je už teraz obľúbená. Verím zároveň, že kompetentní (starostovia, polícia a SSC) pristúpia v blízkom čase k lepšiemu značeniu cyklo priechodov pre cyklistov cez I/59.


  1. Zdroj: informačná tabuľa cyklotrasy 

  2. Zdroj: Cyklokoalícia 

Fotogaléria k článku

Najnovšie