Po dlhých úvahách a výbere lokalít sme sa dohodli, že navštívime oblasť Tribeča v Chránenej krajinnej oblasti Ponitrie. Konkrétne ide o dedinu Klátova Nová Ves, pýšiacu sa tromi architektonickými skvostami a dobrými možnosťami pre pešiu aj cykloturistiku. Ako sa dá tušiť, zvolili sme presun na bicykli, využívajúc cykloturistické chodníky a miestne komunikácie. Počas nášho malého dobrodružstva sme navštívili jedenásť pamiatok charakterizujúcich našu históriu, ale aj súčasnosť.

Klátova Nová Ves

Štart a cieľ našej cykloturistiky sme zvolili v Klátovej Novej Vsi. V samotnej obci vás čakajú tri rozsiahle kaštiele, z ktorých najväčší je novobarokový. Slúži v súčasnosti pre potreby Štatistického úradu SR ako školiace stredisko. Je obklopený parkom, do ktorého majú návštevníci voľný prístup. Objekt predstavuje jednu zo zastávok náučného chodníka. V strede obce stojí renesančný kaštieľ, ktorý bol v minulosti menším opevnením miestnych zemanov. Je prístupný bežnej verejnosti a konajú sa tu kultúrno-spoločenské akcie. Treticu kaštieľov uzatvára secesný palác v miestnej časti – Janova Ves, kde pôsobí detská ozdravovňa. Do náučného chodníka patria všetky pamiatky v obci a kaštieľ v Janovej Vsi je prístupný pre verejnosť len pohľadom zvonka.

Krásno

Po prehliadke kaštieľov pre nás začína pravá cykloturistika. Z obce sa presúvame po miestnej komunikácii cez Turčianky do Krásna, kde na nevysokom vŕšku Chríb boli v 50-tych rokoch 20. storočia odkryté pozostatky kostolíka v Krásne. Cesta nie je veľmi frekventovaná, spočiatku silnejšie šliapeme do pedálov, pretože stúpame do vrchu. Netreba sa toho obávať, ide o mierne stúpanie. Asi v polovici sa cesta začne stáčať a smerovať nadol, čo nám umožní voľne sa spustiť až do Krásna. Nakoľko sa nachádzame na vyššom bode v krajine, máme z cesty nádherný výhľad na celé úbočie pohoria Tribeč. Čistá obloha a vzduch bez prachu nám poskytli scenériu ako vyumývanú. Obec prejdeme smerom na Brodzany po hlavnej komunikácii a na konci zabáčame doprava na vŕšok Chríb. Stojí tu kostol, slúžiaci na verejné cirkevné bohoslužby, a neďaleko od neho je ďalšia zastávka na našej trase. Pozostatky kostolíka v Krásne z 11. storočia sú odborne a veľmi pekne zreštaurované, ohrada dookola je uvedená do pôvodného stavu a do vnútra sa dostanete cez bráničku. V blízkosti sa nachádza skalná vyvýšenina s dvojkrížom, z ktorej je nádherný výhľad na celé Krásno, rybník v doline a v diaľke sa črtajú obrysy mesta Partizánske. A Tribeč ako na dlani.

Brodzany

Z Krásna sa po miestnej komunikácii presúvame do Brodzian, kde si chceme poobzerať kaštieľ, v ktorom sídli múzeum A. S. Puškina a letohrádok Babylon. Komunikácia v tejto časti je viac frekventovaná motorovými vozidlami, nakoľko sa tadiaľto presúvajú autá na Partizánske. Cesta je však rovná, prehľadná, dosť široká, takže možnosť kolízie je minimálna. V Brodzanoch vás okrem kaštieľa prekvapí nádherný anglický park s potôčikom, vzácnymi cudzokrajnými drevinami a skutočnosťou, že v parku a priestoroch kaštieľa sídlila švagriná chýrneho spisovateľa Puškina.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Presunom z obce cez les sa dostanete k letohrádku Babylon, ktorý nie je využívaný, ale po plánovanej rekonštrukcii by mal slúžiť verejnosti. Dala ho postaviť vojvodkyňa Natália Oldenburgová, talentovaná poetka a výtvarníčka, neter slovutného A. S. Puškina. Bola to silná filantropka, ktorá dokonca rozdávala rodinné šperky chudobným. Po jej smrti sa letohrádok netešil veľkej prosperite, bol postupne rozkrádaný a premenil sa na zrúcaninu. Za zmienku stojí spomenutý park, ktorý je rozsiahly, upravovaný a máte dojem, že sa nachádzate vo voľnej prírode. Smerom k letohrádku prechádzate cez pravú tribečskú prírodu, kde vás z času na čas prekvapí lesný tvor.

Klížske Hradište a Veľký Klíž

Opúšťame miestne komunikácie a vydávame sa po modrej cyklotrase č. 2309 do Klížskeho Hradišťa. Cyklotrasa vedie cez lesy, kde hustý porast striedajú otvorené priestranstvá lúk a čistín. Les je príjemný a chladivý, avšak stav cyklotrasy nie je pre nás uspokojivý. Ide o chodník široký 50 až 70 cm, posiaty kameňmi, odhalenými koreňmi zo stromov, čo výrazne znižuje komfort pre cykloturistiku. Pravdepodobne ide len o ľuďmi vychodený chodník, ktorý bol na cyklotrasu premenovaný a označený. Takže časť cesty sa vezieme, časť ideme pešo a na niektorých miestach bicykel zdvíhame na ramená a nesieme na pleci. Zišli by sa nám tu dobre odpružené bicykle, ale musíme si vystačiť s tým čo máme. Na chvíľu sa zastavujeme na odpočívadle, čo-to popijeme, pojeme a po malom oddychu nasadáme na tátoše a pokračujeme v ceste cez les. Cesta sa o chvíľu začne zvažovať dole, je široká, s dvomi pruhmi od kolies lesných strojov, a tak sa nám presúva pohodlnejšie. Ako odmena nás čaká široká a dlhá lúka, na ktorej sme sa ocitli po výstupe z lesa. Je posiata žlto kvitnúcou kvetenou, v diaľke sa črtajú veže kostola vo Klížskom Hradišti a panoráma hôr tomu dodáva svoju osobitosť. Klížske Hradište je miestna časť obce Veľký Klíž a vo svojom chotári skrýva kamenný kostolík sv. Michala Archanjela z prvej polovice 12. storočia. Je zaujímavý tým, že má ako jediný slovenský románsky chrám valcovú vežu, navyše asymetricky posunutú doľava. Kostolík nájdete aj na poštovej známke. Za zmienku stojí aj samotná obec s jej krásne pretvoreným námestím. Rovno pod kostolom nájdete rybník a v ňom kopec rýb, ktoré sa akoby ukazovali, že sú tam. Upravené námestie, čistota a akási domácka dobrosrdečnosť akoby na vás dýchala.

Vrchhora

Pokračujeme po modrej značke smerom na Vrchhoru, kde očakávame, že nájdeme zrúcaninu kostola. Značkovaná cyklotrasa je pre nás zjazdná len opačným smerom, nakoľko stúpanie je také veľké, že bicykel viac tlačíme ako sa na ňom vezieme. Nuž, chcelo to naozaj iné bicykle, ale aj tak by nám stúpanie dalo poriadne zabrať. Chodník stúpa doslova v 45-stupňovom uhle, je úzky, kamenistý, krútiaci sa a plný obnažených koreňov. Námahu nám však zmierňuje rôznorodo meniaca sa tvár lesa, kde počas cesty obdivujeme, husté porasty, obnažené skalné sutiny, sem-tam krásne výhľady do údolia plné zelene a rôznorodej kveteny. Často sa zastavujeme, aby sme si krásu čo najviac vryli do pamäti. Takto sa dostávame do stredu tribečských lesov, kde v odľahlej lokalite od ľudských sídiel nájdeme dve historické pamiatky. Prvou je kostol sv. Michala v roku 1640, dochovaný ako zrúcanina a druhou je malá baroková kaplnka sv. Jána Nepomuckého hneď vedľa kostola. A ak je vám málo historických pamiatok, môžete pokračovať po modrej značke na Michalov vrch, kde nájdete pozostatky pravekého hradiska - Michalovho hradu. My však máme iný cieľ - kaštieľ v Skýcove a červenú cyklotrasu.

Skýcov

Spúšťame sa po červenej cyklotrase č. 049, ktorá spočiatku vedie cez les po veľmi dobre upravenej ceste. Slúži lesníkom ako účelová cesta, je široká a má hladký povrch. Väčšinou ideme cez hustý les, klesáme nadol, takže nemáme po ruke žiadne výhľady do okolia. Nakoľko sa cesta zvažuje, nemusíme šliapať do pedálov, len sem-tam brzdíme. Lesnú cestu čoskoro vystrieda cesta s asfaltovým povrchom, ktorá sa takisto zvažuje nadol. Po asi troch kilometroch rýchlej jazdy sa z červenej cyklotrasy odpojíme a po miestnej komunikácii smerujeme do Skýcova. Jeho najväčšou ozdobou je rozľahlý vežatý kaštieľ v strede obce. Pochádza zo 17. storočia. Nájdete tu plno veží, vodnú priekopu, padací most, kruhovú vežu a dozviete sa aj o jeho nie celkom dobrej povesti. Knieža Arthur Odescalchi – taliansky šľachtic, bol znalým intelektuálom, podivínom, márnotratníkom a záletníkom. To isté sa týkalo aj jeho synov, ktorí boli tiež záletníci, ale aj špekulanti. Je známe, že pre svoje účely dokázali obyvateľov Skýcova opiť, aby boli poddajnejší a tým sa im podarilo docieliť, čo si zaujali. Na konci 2. svetovej vojny bol kaštieľ vypálený, dnes sa teší rozsiahlej renovácii. Bohužiaľ je ho možné obdivovať len zvonku, nakoľko vstup do jeho vnútra je zakázaný. Ide o súkromný pozemok. Ostáva len dúfať, že majitelia predsa len umožnia záujemcom obdivovať jeho krásu aj zblízka.

Hrad Hrušov

V Skýcove sa odpájame od miestnej komunikácie a po modrej cyklotrase č. 2105 smerujeme k ďalšej stredovekej zaujímavosti. Ku zrúcanine hradu Hrušov. Cyklotrasa vedie prevažne cez lesný porast a nám sa otvára náruč zmiešaných tribečských lesov. Trasa je dobre upravená, z bicykla ani nezosadáme, niekedy stúpame, inokedy zas klesáme. Hrad Hrušov je v stave rozvaliny a nachádza sa neďaleko Topoľčianok. Veží sa na osamotenom skalnom výbežku a jeho rekonštrukcia dosiahla veľmi dobré výsledky. Z jeho najvyššej časti je umožnený kruhový výhľad do okolitej krajiny. O hrade sa traduje, že v jeho útrobách sa skrýva poklad. Strážený je tromi tvormi – obrovským rakom, kohútom a hadom a ten, kto ich vyruší, zaplatí životom. Takže, stálo by vám za to pokúšať ich? Na hrad Hrušov sa možno dostať po viacerých značených peších chodníkoch, východiskom túr môžu byť Jedľové Kostoľany, Skýcov, Hostie či Topoľčianky. Nás teraz čaká náročný presun do Veľkých Uheriec, kde už pár rokov sa pýši krásny kaštieľ.

Veľké Uherce

Cestou do Veľkých Uheriec vystriedame niekoľko cyklotrás. Pri hrade Hrušov nastupujeme na zelenú trasu č. 5105, potom prechádzame na červenú trasu č. 049 a putovanie ukončujeme zelenou trasou č. 5315. Po chlapsky sa musíme priznať, že svoje sily sme precenili. Terén počas cesty bol rôznorodý, od perfektne upravenej trasy až po výmoľmi obohatené úzke chodníky. Nohy a hlavne sedavá časť tela dostali poriadne zabrať. Vypotili sme snáď hektolitre vody, ale zážitok z doteraz nespoznanej prírody nám nikto nezoberie. Tribečské pohorie je charakteristické svojou rôznorodosťou, bohaté zastúpenie listnatých a ihličnatých drevín, kvety hýria všetkými farbami a nie je vôbec mimoriadne postrehnúť bohatý život fauny. Po ceste sme spozorovali veľa vysokej zveri, cestu nám skrížili zástupcovia ríše hmyzu a neodbytné muchy nám poletovali okolo hlavy počas celej cesty. Hustý les aj tu striedali čistinky, výhľady, skalné výbežky, a z času na čas hlboké tmavé doliny. Prevýšenie sa neustále menilo, raz sme klesali inokedy stúpali. Keď sa zdalo, že cesta nemá konca, zbadali sme v diaľke cez lesný priezor malé biele budovy. Veľké Uherce boli na dosah. Monumentálny bieloskvúci kaštieľ postavil v roku 1622 šľachtický rod Bakišovcov. Dominantou kaštieľa obklopeného rozsiahlym anglickým parkom sú štyri nárožné veže s cimburím. Kaštieľ dnes patrí potomkom posledných šľachtických majiteľov Thonetovcov, ktorí stavbu vlastnili až do 2. svetovej vojny. Ide o súkromný pozemok a verejnosť nemá prístup ani do parku. Obec však rozhodnutím majiteľov prišla o jednu zo svojich dominánt, ktorá k nim lákala turistov. Je na škodu, že tak krásne dielo nie je možné obdivovať zblízka.

Tu naše putovanie končí. Je na čase vrátiť sa do východiskového bodu, do obce Klátova Nová Ves, kde sme ubytovaní. Červeno značenou cyklotrasou č. 019 smerujeme do Brodzian, odtiaľ po miestnej komunikácii cez Krásno, Turčianky do Klátovej Novej Vsi. Prichádzame potme, s osvetlenými bicyklami ako vianočné stromčeky, unavení, vyčerpaní, ale plní dojmov zo spoznania doteraz nepoznaného a ani netušeného. A prekvapení z toho, napriek nášmu presvedčeniu, že doma nenájdeme nič nové, čo by sme nepoznali. Vždy sa nájde niečo, čo stojí za zmienku a hodné nasledovania.

Fotogaléria k článku

+33 ďalších fotiek