Prejdi na obsah

Hiking.sk Zavrieť

Prihlás sa do svojho konta
alebo sa zaregistruj

Vyhliadky nad Bystrou dolinou
Vyhliadky nad Bystrou dolinou Zatvoriť

MTB Dolina Bystrého potoka a Tereziánska štôlňa

Jar sa ledva začala, všetko sa prebúdza a mňa už svrbia nohy. Na víkendovú návštevu na Spiši si, tak ako zvyčajne, zbalím aj bicykel a už hútam, kam sa s bratrancom vyberieme na prieskum. V mape ma dávnejšie upútal náznak mimoriadne dlhého poľovníckeho chodníka v neďalekej doline Bystrého potoka. A ja také bicyklom rád...

Vzdialenosť
19 km
Prevýšenie
+716 m stúpanie, -716 m klesanie
Náročnosť
stredná, 3. stupeň z 5-dielnej Hiking stupnice
Čas
1 deň
Obdobie
jar – 23.04.2016
Pohoria
Slovenské rudohorie: Volovské vrchy
Trasa
Voda
početné prameniská popri trase
Doprava
Nižné Hrable (bus, vlak Švedlár-zastávka, parkovanie pri vjazde do Bystrej doliny), horský bicykel
SHOCart mapy
» č.1109 Spiš, Levočské vrchy (1:50.000)

Trasa

Švedlár, Nižné Hrable – Čurka – Bystrá dolina – Bystrý Potok (lesná chata) – ústie Tereziánskej štôlne (Priechodný kanál) – Tmavá dolina – Kamenná dolka – Spevavá stráň – Nižné Hrable

Auto odparkujem v ústí doliny Bystrého potoka hneď pod zákazovou značkou. Rampa chýba, ale my sme sa predsa prišli bicyklovať. Je chladno, no slnečno. Bunda putuje na chrbát, šatka s prilbou na hlavu.

Prvé kilometre sa rekreačne vezieme. Mierne stúpanie, kvalitný asfalt a krásny les. Zurčiaci potok, mach a občasné skalky. Tak trochu tatranská atmosféra. Rozopínam sa, debatujeme a naberáme metre výšky. Sledujem mnohé odbočky lesných ciest a nakoniec stretávame aj traktor a auto s chlapcami. Boli chystať drevo. Inak ani noha. Až do chvíle, kým sa pri potoku čosi nemihne. Zastavím a sledujem. Oči naozaj vidia dobre, cez potok si to šinie vĺčko. Na fotku je už priďaleko a po chvíli mizne v kroví. No zážitok ostáva. Kamarát sem chodí na fotolov medveďa a ja si hovorím, že ten mi teraz nechýba. Vybehneme ešte niekoľko zákrut a sme na malej lúčke. Je tu lesná chata Bystrý Potok a napodiv je tu rušno. Partia chlapov stavia drevený altánok.

My ideme ešte kúsok vyššie, k starej vodnej nádrži, kde Bystrý potok prekonáme mostíkom a trochu sa po druhom brehu vraciame už mimo asfaltu. Cesta je stará, rozbitá a občas ešte vidno zbytky snehu. No cieľ je blízko a hlavne hlboko. Navigácia nesklame a po niekoľkých minútach stojíme pri plechových vrátach do podzemia. Odjakživa som modrú rovnú čiarku cez hory obdivoval v mapách. Tereziánska štôlňa je jedným z vrcholných diel miestnych baníkov. Po dvadsiatich šiestich rokoch ručného kopania sa baníci stretli v roku 1794 a prepojili dve susedné doliny kanálom, kde v podzemí tiekla voda samospádom a zásobovala banské stroje vodou. Chodba meria takmer dva kilometre a dodnes slúži. Vodárom. Na dne je uložené potrubie vodovodu a nad ním je lávka, po ktorej sa dá za približne hodinu chôdze občas v podrepe prejsť na denné svetlo nad Smolníkom. Nabádať na dobrodružstvo nikoho nebudem, no dvere sú väčšinou otvorené na oboch koncoch...

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Spravíme si pár povinných fotiek, zahúkame do diery. Bez odozvy. Nasadneme teda na tátošov a vrátime sa na asfaltku. Začína sa konečne horská bicyklovačka. Podľa mapy sa snažím nájsť začiatok vrstevnicového chodníka. V húštinách sa veľmi nedarí, a tak tomu dávam poslednú šancu pri chate. Veď odkiaľ by predsa chodník mohol ísť, keď nie od nej? Chlapi z altánka nie sú miestni a o chodníku nič nevedia. Tak ideme do kopca na prieskum sami. Už po chvíli je jasné, že sme tu správne. Pri malej lesnej kaplnke sa začína krásny singlík. Po zime je zapadaný lístím, šinie sa naprieč strmými svahmi, prekonáva množstvo koreňov. No je čerstvo vyznačený modrými bodkami na stromoch. Pre endurákov eldorádo. Ja s pevným zadkom a cestným obutím som trochu hendikepovaný a pohľad do prázdna vedľa seba v kombinácii s SPD pedálmi tiež nepridáva na odvahe. Mnoho úsekov preto radšej pretlačím.

Križujeme lesnú cestu a postupne aj niekoľko pramenísk, kde sa jazdí vyslovene zle. Kamene pod lístím sú zrada. Stúpania tu nie sú skoro žiadne, chodník sa poctivo vinie do každej bočnej dolinky po vrstevnici, občas sa stratí, no farebné bodky sú spoľahlivý pomocník. Prekladáme cez nejaké vývraty. Lesníci to tu udržiavajú, no s cyklistami nepočítajú. Rockgardeny striedajú korenisté úseky, brzdy pískajú a lístie lieta na každú stranu. Občas odhodím nejaký konár nabok, občas tlačím. V jednej z doliniek musíme cez potok prenášať po starej lávke. Za ňou chodník strácame, míňame rozbité studničky aj nečakané bahno. Technicky je to už celé nad moje možnosti, v tretrách mám vodu a míňa sa nám čas. Na jednej z križovatiek s lesnou cestou sa teda rozhodneme po chodníku nepokračovať. Niekoľko kilometrov stačilo, podľa mapy je ešte niekoľko stále pred nami, a tak ich nechávame na preskúmanie na nejaký ďalší výjazd.

Starou cestou začneme mierne klesať. Tráva je zasypaná lístím a konármi, treba ísť opatrne. Postupne vychádzame na lepšiu cestu a zvyšujeme rýchlosť. Zimu cítiť aj v rukaviciach a zjazdovanie nie je to pravé orieškové. Vychutnáme si niekoľko pekných výhľadov do doliny a nakoniec prichádzame k Bystrému potoku. Na záver teda prejazd vodou, aby som po pár metroch zbadal v mladine mostík. Neprekáža, sme pri aute. Nakladáme bicykle a ideme na sľúbenú večeru. Pobicyklovali sme si, preskúmali dovtedy neznáme kúty svojho okolia a nazbierali aj nejaké body v zlepšení techniky jazdy. Misia je splnená.

Fotogaléria k článku

Najnovšie