Cyklotúra

Podhorie Slanských vrchov 14

08.12.16
Konečne sme sa dostali do východnej časti Slanských vrchov, keď sme počas predchádzajúceho výletu prešli celú južnú-maďarskú časť za jeden deň v sedle bicyklov. Opäť sme na Slovensku a budeme pokračovať od južnej hranice z Michalian na sever, aby sme to zdarne v tomto roku aj ukončili. Je pravdepodobné, že zostávajúce časti budú len na bicykloch.

Určite si dáme záležať na tom, aby cyklistické trasy boli zaujímavé. Aby čitateľ mal motiváciu si zajazdiť pre zmenu od pešej turistiky. Aj zo sedla bicykla sa dá vidieť príroda v očarujúcej podobe. Veď vždy môžeme zastaviť a zosadnúť, aby sme sa nádherou mohli potešiť a prežiť ju plnými dúškami.

Trasa

Michaľany – Kazimír – kúpele Byšta – Byšta – Kazimír – Brezina – Kuzmice – Slivník – Kalša

Ráno sa stretávame na železničnej stanici s priateľom a kupujeme si lístky na cestu vlakom do Michalian, ktoré budú štartom. O necelú pol hodinku vykladáme dvojkolesové tátoše z vlaku a pripravujeme sa na prehliadku samotných Michalian a hľadania zaujímavých miest v dedine. Nasadáme a vyrážame v ústrety dnešnému dňu a zaujímavostiam na východnej strane Slanských vrchov. Som zvedavý, čo nové a zaujímavé sa objaví na našej ceste, a čo nové sa dozvieme od obyvateľov. Deň je dlhý a až večer ukáže či naplnil naše očakávania.

Michaľany

Sú prvou dedinou po prechode hranice, kam sme sa vrátili po trojtýždňovej odmlke a chceme dnes pokračovať. Dedina, ležiaca v 192 m, s takmer dvomi tisíckami obyvateľov je železničným uzlom. Prvá písomná zmienka je z roku 1273 s názvom Kismihaly, samozrejme že mala množstvo iných názvov, až kým v roku 1920 nedospela k súčasnému názvu Michaľany. V rokoch 1938 – 1944 bola pripojená k Maďarsku. Kultúrne pamiatky sú sústredené v blízkosti, a tak nemusíme veľmi chodiť po dedine. Prvou je rímskokatolícky kostol Najsvätejšej Trojice postavený v 1996. Pred ním tu stál chrám v roku 1795, ale bol zničený.

Prechádzame na druhú stranu cesty a za obecným úradom je gréckokatolícky kostol Ochrany Presvätej Bohorodičky postavený v roku 1992. Skúšame sa niečo dozvedieť o kúrii, ale to sa nám nepodarilo. Našli sme len zmienku na webových stránkach. Len 100 metrov späť a na zákrute cesty stojí ďalší reformovaný kostol, ktorý bol postavený v 18. storočí a prestavaný v roku 1969. Za zmienku stojí spomenúť židovskú obec a jej cintorín, tiež tu stála synagóga postavená tesne pred II. svetovou vojnou. Je čas pokračovať ďalej, a tak opúšťame Michaľany a pokračujeme cestou po červenej E-3 a cyklotrase do 2 kilometre vzdialeného Kazimíra.

Kazimír

Kazimír vznikol spojením dvoch obci, a to Malého a Veľkého Kazimíra, v roku 1960. O Veľkom Kazimíre je zmienka v roku 1270 a Malý Kazimír vznikol v jeho katastrálnom území až v roku 1427. V období pred II. svetovou vojnou a počas nej bol pripojený k Maďarsku. Vchádzame do dediny a odbočujeme vpravo. Tu začíname obhliadku, ale okrem drevenej zvonice a kultúrneho domu zatiaľ nič nezvyčajné, a tak prechádzame k hlavnej ceste a obecnému úradu, kde je pred ním oddychová zóna v podobe parku. Najskôr sa dozvedáme, že práve tu stál v minulosti kaštieľ, po ktorom dnes niet stopy. Rastie tu niekoľko pekných stromov a ginkgo, o ktorom sa píše na informačnej tabuli. Zaujímavý je tiež statný dub so svätým obrazom. Z parku ideme hľadať pre nás známe miesto Hrúnok, kde je reformovaný kostol a pozostatok hrádku (ruina steny) - Kazimírsky hrad bol postavený v II. polovici 13. storočia.

Je potrebné spomenúť ešte gréckokatolícky chrám sv. Cyrila a Metoda a rímskokatolícky kostol sv. Štefana kráľa. Dostávame sa k potoku Izra v najnižšej časti obce a tu nás čaká prvé strmšie stúpanie do kúpeľov Byšta. Na vrchole stúpania červená značka E-3 odbočuje na panelovú cestu, a tak sa rozhodujeme pre tento variant, aby sme nemuseli ísť dvakrát do dediny.

Kúpele Byšta

Kým sa dostaneme do kúpeľov, tak nám to chvíľku potrvá. Na konci panelky je akoby stena. Všetko je zarastené, nedokončený most cez potok Byšta, takže musíme zísť z bicyklov a predierať sa cez húštinu až sa dostaneme na lesnú cestu, ktorou je to v pohode. Za chvíľu sme na drevosklade, ale v minulosti tu stávali turistické a rekreačne stany. Vstupujeme do dolnej časti chatovej osady, ktorá je dosť zanedbaná a podstatná časť chát chátra. Konečne sme na parkovisku pri kolibe Dolina, ktorú ako tak počas letných mesiacov prevádzkujú, ale ináč je to tu biedne. Okolie je zarastené, niekdajšie kúpalisko je spustnuté a stánky sa strácajú v kríkoch. Na druhej strane za tiež chátrajúcim bufetom je budova hotela a vaňové kúpele. Takto je to tu už niekoľko rokov.

Vznik grófskych kúpeľov sa datuje do roku 1867. Neskôr tu prevádzkovali na dvoch miestach vaňové kúpele pre liečbu reumatických, žalúdočných a cievnych chorôb. Napájali ich slano zásadité minerálne pramene. Dnes stojí a chátra hotel a jedna časť vaňových kúpeľov, ktoré tiež dlho nevydržia. Nad hotelom je horná časť chatovej osady, ktorá je v dobrom stave, udržiavaná majiteľmi. Na Byštianskom potoku vznikla viacúčelová nádrž, ktorá slúži okrem rekreácie aj na športový rybolov. Aj dnes tu sedí a na svoju rybu čaká niekoľko rybárov.

Opúšťame miesto, ktoré nás neveľmi potešilo. Pamätám si tu čulý spoločenský a turistický ruch. Sadáme do sedla a neustále šliapajúc do pedálov sa po kilometri dostávame do dediny Byšta.

Byšta

Najvyššie položená obec okresu Trebišov (279 m). Prvá písomná zmienka je z roku 1270. Okrem iných patrila Perenyiovcom a Geislerovcom, z ktorých sú barón s manželkou pochovaní v miestnom gréckokatolíckom chráme pod oltárom. Neskôr osada patrila Karolyiovcom. Stoja tu tri kostoly: najstarší gréckokatolícky z roku 1736, reformovanej cirkvi 1914 a najnovší - pravoslávny, ktorý bol postavený v roku 1996. Cestou k pravoslávnemu chrámu vedie červená značka a cyklotrasa do maďarskej dediny Füzérkajata (Kojatice), ktorú sme navštívili naposledy. Pri obecnom úrade a krčme zisťujeme ako sa čo najľahšie a najschodnejšie dostať do Breziny. Cesta, ktorou sme sa chceli vydať je neschodná, tak sa vraciame okolo cintorína, kde sa na chvíľu zastavíme pri pamätníku padlým partizánom počas II. sv. vojny. Nasleduje zjazd do Kazimíra, kde sa stáčame na sever a po červenej cyklotrase na Izru sa vydávame štátnou cestou do Breziny. Táto časť nie je taká náročná ako na Byštu, tak sme napredovali rýchlejšie.

Brezina

Z cyklotrasy odbočujeme do dediny, kde pri potoku Izra stojí gréckokatolícky kostol (barokovo-klasicistický) z roku 1785. Prvá písomná zmienka je z roku 1300 pod názvom Kulbasa ako zemiansky majetok, od 1773 pod názvom Kolbasa, v roku 1948 premenovaná na dnešný názov. Leží v nadmorskej výške 177 m na východnej strane Slanských vrchov v ich južnej časti v blízkosti vrchu Lipovec (Hársas hegy) a Zbojník (Tolvaj hegy). Vedie odtiaľ modrá značka smerom k Čatorni a následne na Izru plus cyklotrasa do Pusztafalu.

Prekračujeme potok Izra a ideme sa pozrieť ku kalvínskemu kostolu z roku 1801 s vežou. Ďalej k modernému rímskokatolíckemu kostolu z roku 2004, ktorý je zasvetený Sedembolestnej Panne Márii. Pred ním sa nachádza informačná tabuľa o spomínanej cyklotrase, ktorá spája slovenské dediny s maďarskými. Hneď vedľa kostola (na druhej strane cesty) je kultúrne stredisko a obecný úrad. Ešte však musíme ísť trocha ďalej do dediny, lebo tam je pravoslávny chrám z roku 1994. Dokonca máme možnosť vidieť jeho interiér, lebo práve skončila nedeľná pobožnosť. Miestny pop nás pozval dovnútra, aby sme videli očarujúce maľby. Brezina bola zatiaľ jediná obec, ktorá má štyri svätostánky. Vraciame sa naspäť k hlavnej ceste a pokračujeme cyklotrasou smer Kuzmice.

Kuzmice

Po 3 kilometroch sa cesta prudko zvažuje cez osadu Dancov Potok (zvonička a cintorín), ktorá je súčasťou Kuzmíc (168 m). Prechádzame okolo základnej školy a sme pri kostole a obecnom úrade, kde je centrum dediny. Na križovatke je obchodné centrum a prechádza tadiaľ zelená značka od železničnej stanice. Štátna cesta vedie cez mierny kopec do Čeľoviec. No ostávame v dedine, aby sme si ju poobzerali. S počtom obyvateľov okolo 1700 patrí k väčším dedinám v trebišovskom okrese. Prvá písomná zmienka je z roku 1270 s názvom Kosma, ďalšie názvy sú Kozmay a Kozmafalwa. Pred oslobodením tu v roku 1944 prebiehali štvortýždnové boje a bola značne poškodená.

Rímskokatolícky kostol bol postavený v 1904 v neogotickom štýle a gréckokatolícky chrám v 1906. Za poštou odbočuje zelená značka na Izru, Slanskú Hutu a do Skároša. V okolí sa nachádza niekoľko obranných bunkrov – ropikov. Naďalej sa budeme držať cyklotrás 017 (červená) s napojením z Izry, č. 023 na Prešov a po stopách Rákocziho zelenej, ktorá končí v Slanci (od Slovenského Nového Mesta).

Slivník

Leží v nadmorskej výške 176 m preteká ním potok Terebľa, ktorý má pramene v Slanských vrchoch pod Veľkým Miličom. Prvá písomná zmienka je z roku 1321 s názvom Vifalu, ale archeologický prieskum potvrdil, že osídlenie tu bolo 5000 – 3000 rokov pred naším letopočtom. Z názvov spomeniem Szilvásújfalu od 1863 do 1913, potom Silváš a od roku 1948 Slivník.

Do dediny vchádzame okolo rozpadávajúceho sa družstva na jednej strane a nového multifunkčného ihriska za potokom Terebľa na druhej. Z hlavnej cesty odbočíme vľavo, kde sa črtá kostol. Cestou získavame nejaké informácie o kúrii, ktorá by tu mala byť a potom si ideme prezrieť neogotický kostol z roku 1914 s interiérom z polovice 18. storočia. Niekoľko desiatok metrov oproti je obecný úrad a požiarna zbrojnica. Vedľa je pamätník padlým a priestranstvo slúži ako amfiteáter.

Klasicistická kúria bola postavená v 1. polovici 19. storočia a stála vedľa obecného úradu. Je vidieť len chabé pozostatky niekdajšieho šľachtického sídla, lebo je prestavaná na rodinný dom.

Vraciame sa na cyklotrasu a po ceste sa pristavíme pri gréckokatolíckom chráme z roku 1947. Sme na hlavnej ceste a prechádzame okolo pomaly upadajúcej budovy niekdajšej Jednoty - spotrebné družstvo, ktorá pravdepodobne dožíva a je opustená. Sme za dedinou a ostávajú posledné 3 - 4 kilometre do cieľovej Kalše. Cestou prekračujeme hranicu okresu a sme v okrese Košice-okolie.

Keď budeme prechádzať cez dedinu, tak len spomeniem železničnú stanicu, kde bude koniec dnešnej trasy. Tu začína žltá značka na jazero Izra. Nás ešte čaká mnohokilometrová cesta domov aj cez dediny, ktoré navštívime nabudúce. Na trase bude Slanské Nové Mesto či Zemplínska Teplica, a tak ich preskočím a čo najrýchlejšie sa chcem dostať domov.

Bol horúci deň, a tak mi vôbec neprekážal ani malý dážď, ktorý ma schladil za Zemplínskou Teplicou a sprevádzal ma až po Egreš. Prešiel som ešte Čeľovce, Plechotice a Malý Ruskov...

Záver

Trasa podhorím merala okolo 32 km. Dnes to bolo miestami náročnejšie, ale o to viac sme sa snažili si vryť do pamätí miesta a údaje, ktoré sme počas putovania získali od miestnych. Počasie letné, miestami pod mrakom vydržalo až na malú prehánku. V porovnaní s časťou v Maďarsku to nebolo až tak náročné, ale aj dnes sa našli strmšie miesta. Celkom sa mi začína cykloturistika pozdávať. Je to možno tým, že sa viac prejde. Ale pešia turistika určite u mňa ostane na prvom mieste, predsa, pešo sa dá dostať skoro všade. Teším sa na pokračovanie a nové miesta. Dnes bol nádherný deň plný splnených očakávaní.


 
 
Najnovšie články autora
 
Cyklotúra Podhorie Slanských vrchov 16 Po mesačnej odmlke sa opäť ozývam priateľovi, že som konečné voľný pre ďalšie pokračovanie podhoria. Musím sa priznať, že mi to už … » celý článok 22/01/17 Marián Jaššo Slanské vrchy, Zemplín
Túra Vinianske jazero, hrad Vinné a Pirnagov vrch V poslednú peknú augustovú nedeľu sme sa s návštevou z Čiech rozhodli ísť pozrieť jazero vo Vinnom. Trocha možno chytiť nejaký bronz, okúpať sa vo vodách jazera v podhorí Vihorlatských vrchov. Mňa takéto aktivity nelákajú, milšia a srdcu bližšia je mi príroda a túlanie sa v nej. Bolo by hriechom, ak by som sa odtiaľ niekde nevybral na kratšiu prieskumnú vychádzku. 06/01/17 Marián Jaššo Vihorlatské vrchy
Túra Hrad Blatnica a Gaderská dolina Návštevou kúpeľného mesta Turčianske Teplice som sa dostal pod Veľkú Fatru, a tak som si doma prechádzal na mapách, kde by som sa počas pobytu mohol ísť pozrieť. Okolie je fantastické, len si nájsť čas na turistiku v okolí. Samozrejme, že ma lákali vrchy, ale odradilo ma búrkové počasie. Sám som sa nechcel vydať na vrcholky hôr za peknými výhľadmi z Tlstej alebo Ostrej. Nakoniec som zvolil menej náročné putovanie Gaderskou dolinou a k tomu sa patrí navštíviť zrúcaninu hradu Blatnica. Aj keď to bude nenáročná trasa, tak naplní moje očakávania a poteším sa krásnou, aj keď len maličkou časťou prírody Veľkej Fatry. 30/12/16 Marián Jaššo Veľká Fatra a Choč
Najnovšie články na titulke
 
Túra Veľký Meder – Číčovské mŕtve rameno – Číčov Niekoľko dní strávených vo Veľkom Mederi som využil na turistiku Podunajskou rovinou. Už dlhšiu dobu ma sem ťahala túžba za poznaním … » celý článok 19/06/17 Vladimír Kobza Podunajsko
MTB Bratislavské single I. Keď sa ma mimobratislavský cyklista minule opýtal, či má zmysel vziať na služobnú cestu do Bratislavy horský bicykel, odpovedal som mu: “Samozrejme!” a chcel som mu dať odkaz na Hiking článok s popisom najlepších single trailov v okolí. Ale rýchlo ma schladilo zistenie, že taký článok neexistuje. Keď som sa zamýšľal nad tým, akú trasu by som ako prvú ponúkol cezpoľnému návštevníkovi, tak som sa rozhodol, že ju sám prejdem a potom ponúknem v článku. 15/06/17 Pavol Timko Malé Karpaty
Cyklotúra Cyklistický okruh okolo Vysokej Vysoká v Malých Karpatoch patrí k mojim srdcovým záležitostiam, vraciam sa na ňu často ako turista, no tentokrát bude reč o tom, ako sa dá jej masív pohladkať kolesami. Nie, nebude reč o pohybe po skalnatom hrebeni, na ktorom by cyklistu čakalo miestami až nosenie bajku, ale o lesných cestách, ktoré sa dajú normálne zvládnuť krútením pedálov. 01/06/17 Pavol Timko Malé Karpaty

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Podhorie Slanských vrchov 14 08/12/16 23:25 1 príspevok
Fakty
  • Pohoria
    • Zemplín: Slanské vrchy a Východoslovenská nížina (Východoslovenská pahorkatina)

  • Počet dní
    • 1

  • Trasa
  • Nadmorská výška
    • max: 284 m n. m.

    • min: 114 m n. m.

  • Prevýšenia
    • stúpanie: 797 m

    • klesanie: 836 m

  • Vzdialenosť
    • 58 km

  • Náročnosť
    • 3

  • Ročné obdobie
    • leto

  • Dátum túry
    • 05.07.2016

  • Štart trasy
    • šírka: 48.5218 ° SŠ
      dĺžka: 21.626 ° VD
      » Mapa

  • Koniec trasy
    • šírka: 48.63545 ° SŠ
      dĺžka: 21.71737 ° VD
      » Mapa

  • Voda
    • Byštianske kúpeľné studne

  • SHOCart mapy
    • » mapa momentálne nie je v ponuke
  • Doprava
    • Michaľany (vlak, bus)
      Kalša (vlak, bus)

Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Sponzori cyklo.hiking.sk
Práve nás číta 1592 ľudí
0.81