Cyklotúra

Podhorie Slanských vrchov 15

15.12.16
Keď sme končili pešie časti podhoria Slanských vrchov na hranici, nevedeli sme, že sa nám to celé tak rozbehne a budeme pokračovať rýchlejšie ako pri predchádzajúcich častiach. Prešli sme z peších túr na cykloturistiku, a tak sa nám to urýchlilo. Veď na dvoch kolesách je to rýchlejšie ako chôdza a časovo zvládneme viac. Takto sa dostaneme skôr do miesta začiatku celého projektu, a to mestečka Sečovce.

Podstatné na tom bude, čo budeme chcieť vidieť a priblížiť na internete pre milovníkov prírody a koľko objavíme zaujímavosti z podhorských dedín. Všade sa niečo objaví, čo nás zaujme a obohatí o nové poznania histórie a súčasnosti. Dnešné pokračovanie pôjde cez jednu z perál pohoria - jazero Izra.

Trasa

Kalša – Veľké drevo – jazero Izra – Veľké drevo – Slanská Huta – Nový Salaš – Slanec – Slanské Nové Mesto – Zemplínska Teplica

Vystupujeme na železničnej stanici v Kalši, ktorá vyzerá ako z hororového filmu. Je v dezolátnom stave a pre turistu to nie je lákavý pohľad. Tu začína žltá trasa smerom na Skároš cez jazero Izra a po niekoľkých desiatkach metrov od štátnej cesty je červená cyklotrasa, ktorou pôjdeme. V Kalši nám skončilo predchádzajúce putovanie, a tak sa trocha viac budeme venovať samotnej obci. Schádzame do dediny zjazdom od stanice do centra.

Kalša

Minuli sme obecný úrad, ktorý sa opravuje a zatepľuje. Kalša ležiac v JV časti podhoria v nadmorskej výške 202 m. Prvá zmienka o obci je z roku 1270, mala rôzne názvy ako Kalše, Kalswa, Galsa a od roku 1903 figuruje pod dnešným názvom. Do roku 1968 patrila k okresu Trebišov, dnes patrí pod Košice okolie. Zo zaujímavostí je to gréckokatolícky chrám Nanebovzatia Panny Márie z roku 1910 a rímskokatolícky kostol Panny Márii postavený v roku 1995. Za zmienku stojí ešte pamätník padlým počas II. svetovej vojny a zvonica reformovanej cirkvi.

Vraciame sa k (cyklo)turistickému smerovníku a hneď za dedinou nás čaká prudké stúpanie. Akože na zahriatie a potom stále stúpajúc, raz miernejšie potom strmšie, až kým nedorazíme pod vrch Garamboš (Skala), kde je hneď pri ceste jeden z ropíkov. Klesanie a zjazd od Veľkého dreva k jazeru stál za to. Nádhera, naspäť to bude určite v stúpaní bolieť.

Izra

Vznikla prehradením po zosuve pôdy jedného z potokov, neskôr bol odtok upravený a tak nádherné jazero slúži pre turistiku a rekreačné účely. Je tu možnosť ubytovania a počas leta stravovania. Položené je v nadmorskej výške 434 m asi 2 km od maďarskej hranice pod Zlodejom (Tolvaj) a Veľkým Miličom. Je odtiaľ možnosť navštíviť rôzne miesta v nádhernom prírodnom okolí. Najvyšší vrch Veľký Milič, kde v maďarskej časti na hranici je postavená vyhliadková veža. Pod vrcholom je PR Miličská skala. Cestou na Veľký Milič je to ešte Malý Milič, chata Kopaska a prírodná pamiatka Malá Izra. Možnosť prejsť po hrebeni na Skárošskú vyhliadku, ísť si pozrieť niečo k južným susedom v Maďarsku, ako Pusztafalu, Fizér (Füzér), Radvaň (Füzérradvány), ale aj iné miesta, ktoré som spomínal (o niektorých som písal v iných častiach putovania podhoria). Dnes máme pekné a slnečné počasie, a tak nám padne vhod po dlhom stúpaní nejaké občerstvenie a treba doplniť cukor v podobe sladkosti.

Oddýchli sme si a z takého nádherného miesta sa nám ani nechce odísť. Dalo by sa tu veľmi dlho len tak v pohode sedieť, hľadieť do vody jazera, len tak bez rozmýšľania. Čas je však neúprosný a do cieľa je veľmi ďaleko. Sadáme na bicykle a potíme sa stúpaním k Veľkému drevu, kde bude menší oddych na vydýchanie sa a možnosť občerstviť sa z prameňa sv. Františka.

Potrebujeme sa dostať do dediny Slanská Huta - dlhšie po cyklotrase alebo po značkovanom turistickom chodníku. Volíme variant číslo dva, a to zelenou, ktorá prichádza z Kuzmíc cez Izru a Slanskú Hutu do Skároša. Tadiaľ sme chodili už viackrát, a tak by nemal byť problém prejsť aj na bicykloch. Je to mierne dole až na lúku, prejdeme okolo ďalšieho ropíka, kde je umiestnená tabuľa s informáciami o obrannom pásme bunkrov. Boli tu stavané pred II. svetovou vojnou v období rokov 1935 až 1938. Prechádzame cez potok Miličský jarok a sme pri chate Dolina, ktorá pomaly pustne (škoda jej). Od chaty mierne stúpame, občas odbehneme k nejakému bunkru, ktoré sú po oboch stranách po lúkach a sme pri bývalých kasárňach colnej stráže v mieste zvanom Irmasek. Stade sa nám ponúka pohľad na okolie, za nami ostáva Malý Milič so svojimi skalnými útvarmi a vyhliadkou, vľavo pred nami je Dobrák a Bradlo, potom Hradisko a vpravo od neho sa na hradnom vrchu nad Slancom ukazuje veža Nebojsa (Donjon). Potom je vidieť horstvo pod Bogotou až k Zemplínskej Teplici a časť Zemplína, ktorý sa stráca v letnom opare. Sme na okraji Slanskej Huty, do ktorej vchádzame okolo cintorína a obecného úradu.

Slanská Huta

Prvá zmienka z roku 1772 je o kolónii želiarov, ktorí pracovali v sklárskej hute vo vlastníctve Forgáčovcov. Kolónia v nadmorskej výške 490 m patrila pod dedinu Nový Salaš a až v roku 1880 sa osamostatnila pod názvom Szalancz Huta (Szalánchuta), od roku 1927 Slanská Huta. V okolí obce je najviac zachovalých vojenských obranných bunkrov, dokonca jeden je v záhrade rodinného domu na konci dediny. Je ich tu okolo 20. Ešte spomeniem rímskokatolícky kostol a požiarnu zbrojnicu. Na konci obce si obzrieme spomínaný ropík v záhrade pri židovskom cintoríne a futbalovom ihrisku a smerujeme cestou dole.

Nový Salaš

Opustili sme Slanskú Hutu a bez väčšej námahy sa dostávame zjazdom dole do dediny Nový Salaš. Klesli sme do nadmorskej výšky 350 metrov. Prvá písomná zmienka o osade je z roku 1330 s názvom Rumantheleke v majetku vlašského grófa, od 1553 pravdepodobne patrila pod Fizérske panstvo (Füzér), ako Vasaláš a neskôr v roku 1773 Forgáčovcom a pod Slanské panstvo. Počas Rákociho bojov bola spustošená, od roku 1920 existuje pod názvom Nový Salaš.

Rímskokatolícky kostol Nanebovstúpenia Pána sa začal stavať v roku 1914, ale dokončili ho až v roku 1936. Pred kostolom sme sa zastavili pri obecnom úrade, kultúrnom dome a materskej škôlke, ktoré stoja hneď pri potoku Terebľa (Trebeľa). V areáli je hasičská zbrojnica so soškou svätého Floriána, patróna hasičov. Vraciame sa od kostola na hlavnú cestu, na konci dediny je cintorín s domom smútku. Sme v najnižšej časti dediny a mierne stúpame nahor k prístrešku na cyklotrase v smere na Slanec. Chvíľka oddychu a len dole, a potom stúpajúc do Slanca, ktorý je rozložený pod hradným vrchom s pozostatkami ruín a veže Nebojsa (Donjon) s vynovenou strechou.

Slanec

Leží na cestnom ťahu v smere na Košice (343 m). Vznik sa datuje od 1230 Castrum Salis, hradisko ako pevnosť je spomínaná v roku 1281. Osídlenie tu však bolo už v mladšej dobe rímskej v 2. – 5. storočí nášho letopočtu. Tiež mala rôzne názvy až kým v roku 1927 nebola premenovaná na terajší názov. Vznikla ako podhradie k opevneniu, ktoré je od roku 1679 zrúcaninou. V rokoch 1821, za čias grófa Jozefa Forgáča, bola v hradnej veži Nebojsa (Donjon) obrazáreň. Hradný vrch bol v roku 1933 vyhlásený za PR.

Najprv sa zastavujeme pri rímskokatolíckom kostole z roku 1754, hneď za ním je obecný úrad a na druhej strane cesty pamätník padlým počas II. svetovej vojny. Tu sa začína park s fontánkami a rôznymi stromami, ktoré sú pred základnou a materskou školou. Nad tým všetkým sa vypína hradný vrch.

Ak by sme sa chceli dostať k zrúcaninám, tak sa tam dá ísť z oboch strán kopca, ale dnes hore nejdeme. Už sme tam tohto roku boli, ale vrelo odporúčam návštevu. Ako na iných hradoch aj tu sa zanietenci snažia o jeho zachovanie. Hlavne o vežu, z ktorej možno niekedy bude vyhliadka. Zhora je čiastočný výhľad na juh a východ, kde sa nám ukáže Zemplín vo svojej nížinnej nádhere, zvlášť za dobrej viditeľnosti je vidieť Zemplínske vrchy či Vysoký vrch nad Brehovom, Kráľovochlmecké kopce, elektrárne a množstvo dedín i okresné mesto Trebišov. Ak by sme išli hore po pravej strane, cestičkou plnou informačných tabúľ, tak dôjdeme k pozostatkom klasicistickej kúrie, ktorá tu stála od 2. polovice 18. storočia. Ideme sa pozrieť k Trstinovému jazeru, kade prechádza červená trasa E-3 na Izru. Je odtiaľ pekný pohľad ku hradu. Pri jazierku v lese je odpočívadlo s prístreškom a ohniskom. Vraciame sa späť cez park k pamätníku a zastavujeme sa pri ďalšom reformovanom kostole, ktorý bol postavený v roku 1784 a upravený v roku 1835. V Slanci sa nachádza tiež informačné centrum a malé múzeum.

Pri cintoríne na križovatke odbočujeme smerom na Slančík. Okolo železničnej stanice sa podjazdom pod traťou dostaneme von z dediny. Ostáva nám dostať sa do Slančíka. Šliapeme do pedálov zvlneným terénom, po 3 kilometroch v poslednej časti strmším stúpaním.

Slančík

Dedinka ležiaca na podhorí vo výške 300 m. Prvá písomná zmienka je z roku 1270, od 1330 v panstve Drughetovcov, neskôr Lossonczyovcov a od 17. storočia Forgáčovcov. V obci je rímskokatolícky kostol Panny Márie, kultúrny dom, obecný úrad a požiarna zbrojnica. Je tu obecná studňa a válov, z ktorého bol niekedy napájaný dobytok, keď sa vracal z paše.

Povyše v priesmyku stála dedina rovnakého mena, ale časom zanikla a obyvatelia sa presťahovali do dediny Ruskov. Práve od Regety alebo od Dargovského priesmyku sa dá dostať na Okrúhly vrch, kde stál lovecký zámok grófa Štefana Forgáča, ale bol zničený vyhodením do vzduchu. Ostala po ňom len hŕba kameňov a zničená hrobka jeho majiteľa, ktorý v nej bol pochovaný. Dnes je to tam trocha upravené a nechýba informačná tabuľa. Je na mieste poďakovať zanietencom za ich iniciatívu pri skrášlení miesta.

Na vstupe do dediny od Slanca odbočujeme hore pod les a poľnou cestou pokračujeme asi 3 – 4 km, až sa dostaneme do Slanského Nového Mesta. Tadiaľ je to pokojnejšie, ako keby sme išli po hlavnej štátnej ceste za hustej premávky. Je sucho, a tak je cesta dobrá a čo nevidieť sme na mieste.

Slanské Nové Mesto

Vzniklo v rokoch 1327 – 1334 kolonizáciou nemeckých prisťahovalcov v doline potoka Roňava vo výške 221 metrov. Prvá zmienka je z roku 1330. Podľa storočí sa menil názov až do roku 1948. Bola v majetku Lošonciovcov a Forgáčovcov. Hneď pri vstupe do dediny sme sa zastavili pri gréckokatolíckom chráme svätého Ducha z roku 1868 postavenom v neoklasicistickom štýle. Ďalší rímskokatolícky kostol svätej Anny bol postavený až v roku 1992. Prechádzame okolo obecného úradu, materskej škôlky a na križovatke cesty z Kalše uvažujeme, ako sa vyberieme ďalej. Rozhodujeme sa pre pokojnejšiu cestu po lesných cestách, kadiaľ viedla stará štátna cesta.

Opúšťame Slanské Nové Mesto a strmo stúpame poslednou uličkou pod les. Tadiaľ je to lepšie, ale aj tak nám príroda postavila do cesty zopár prekážok na ceste, ktorou sme išli pred pár dňami. Na ceste bolo niekoľko padnutých stromov, tak sme museli bicykle tlačiť cez kukuricu. Spod lesa máme pekný výhľad na juh a východ a tak sa občas zastavíme. Zvlneným terénom sme sa dostali k smerovníku Baňardový, ktorý ukazuje smer cez PR Krčmárka a pod Čertovým kameňom pokračuje k Maliniaku a potom na Okrúhly vrch.

Sme opäť pri štátnej ceste č. 552 a v závere putovania, do Zemplínskej Teplice je len 300 metrov. Putovanie zavŕšime a oddýchneme si pri dobrej kávičke a kofole pred odchodom domov, každý svojím smerom. Priateľ do Sečoviec a ja do Trebišova. Posledné kilometre domov nebudem veľmi opisovať, ubehli rýchlo. Na chvíľu ma zastihol dážď, ale nemusel som hľadať žiadnu skrýšu, a tak to bolo príjemné schladenie v teplom počasí.

Záver

Naše putovanie sa bude chýliť ku koncu a ostane nám posledná etapa zo Zemplínskej Teplice do Sečoviec. Dnes sme toho prešli a prebádali dosť. Podhorie, dediny a dedinky, poznanie nových miest a nádherná príroda okolo je niečo úžasné. Návšteva perly kraja v podobe jazera Izra bolo čosi prekrásne, aj keď ju mám možnosť vidieť viackrát počas roka. Dnes bol pekný slnečný deň, plný splnených očakávaní. Už teraz sa teším, aj keď na poslednú etapu.


 
 
Najnovšie články autora
 
Cyklotúra Podhorie Slanských vrchov 16 Po mesačnej odmlke sa opäť ozývam priateľovi, že som konečné voľný pre ďalšie pokračovanie podhoria. Musím sa priznať, že mi to už … » celý článok 22/01/17 Marián Jaššo Slanské vrchy, Zemplín
Túra Vinianske jazero, hrad Vinné a Pirnagov vrch V poslednú peknú augustovú nedeľu sme sa s návštevou z Čiech rozhodli ísť pozrieť jazero vo Vinnom. Trocha možno chytiť nejaký bronz, okúpať sa vo vodách jazera v podhorí Vihorlatských vrchov. Mňa takéto aktivity nelákajú, milšia a srdcu bližšia je mi príroda a túlanie sa v nej. Bolo by hriechom, ak by som sa odtiaľ niekde nevybral na kratšiu prieskumnú vychádzku. 06/01/17 Marián Jaššo Vihorlatské vrchy
Túra Hrad Blatnica a Gaderská dolina Návštevou kúpeľného mesta Turčianske Teplice som sa dostal pod Veľkú Fatru, a tak som si doma prechádzal na mapách, kde by som sa počas pobytu mohol ísť pozrieť. Okolie je fantastické, len si nájsť čas na turistiku v okolí. Samozrejme, že ma lákali vrchy, ale odradilo ma búrkové počasie. Sám som sa nechcel vydať na vrcholky hôr za peknými výhľadmi z Tlstej alebo Ostrej. Nakoniec som zvolil menej náročné putovanie Gaderskou dolinou a k tomu sa patrí navštíviť zrúcaninu hradu Blatnica. Aj keď to bude nenáročná trasa, tak naplní moje očakávania a poteším sa krásnou, aj keď len maličkou časťou prírody Veľkej Fatry. 30/12/16 Marián Jaššo Veľká Fatra a Choč
Najnovšie články na titulke
 
Túra Obručné – Kráľova studňa – Lenartov Ľubovnianska vrchovina je pohorie, v ktorom sa nachádza jedna jediná rozhľadňa, a taktiež len jedna útulňa s možnosťou núdzového … » celý článok 16/03/17 Lukáš Varšík Ľubovnianska vrchovina
Názor Nič je pre prírodu všetko Turista bol odjakživa milovník prírody. Prirodzených krás hlbokých a tichých dolín, zurčiacich divých potokov, šuchotania lístia, dych berúcich výhľadov z vrcholkov hôr. Koľkí z nás už v pondelok, sediac v práci za počítačom alebo za volantom, premýšľajú o tom, ako v sobotu ráno budú kráčať lesnou cestou za tichom a pokojom lesa? Nie vždy však človek odchádza z prírody s dobrým pocitom, niekedy si domov nosím aj obavy, či o pár rokov budú ešte existovať miesta, ktoré som si zamiloval. 08/03/17 Stanislav Ďurica Iné
Túra Rudniansky vodopád a Putikov vrch v zime Najväčšou atrakciou túry je zamrznutý vodopád, druhou by mal byť Putikov vŕšok, ale netrafil som sa naň, a tak som vyliezol na Putikov vrch. Všade bolo plno snehu, cestou na Putikov vrch som sa zabáral niekedy až po kolená. Za celú túru som mimo dediny stretol len jedno auto lesnej stráže, zato však veľa sŕn či danielov. 05/03/17 Vladimír Prutkay Štiavnické vrchy

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Podhorie Slanských vrchov 15 15/12/16 12:12 2 príspevky
Fakty
  • Pohoria
    • Slanské vrchy a Východoslovenská nížina (Východoslovenská pahorkatina)

  • Počet dní
    • 1

  • Trasa
  • Nadmorská výška
    • max: 525 m n. m.

    • min: 193 m n. m.

  • Prevýšenia
    • stúpanie: 1050 m

    • klesanie: 1059 m

  • Vzdialenosť
    • 38 km

  • Náročnosť
    • 3

  • Ročné obdobie
    • leto

  • Dátum túry
    • 13.07.2016

  • Štart trasy
    • šírka: 48.6163 ° SŠ
      dĺžka: 21.5328 ° VD
      » Mapa

  • Koniec trasy
    • šírka: 48.64685 ° SŠ
      dĺžka: 21.57486 ° VD
      » Mapa

  • Voda
    • Prameň sv. Františka za horárňou Veľké drevo (odpočívadlo)

  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • Kalša (vlak, bus)
      trekingový bicykel
      Zemplínska Teplica (bus) - Trebišov (vlak, bus)

Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Sponzori cyklo.hiking.sk
Práve nás číta 2169 ľudí
1.05