Autom sa presúvame do Ľubochne v nedeľu ráno. Nová časť diaľnice za Martinom skracuje o chlp cestu a, vzhľadom na nedeľný čas, veľa áut na ceste nie je. Čoskoro sme v Ľubochni, odbočujeme z hlavnej cesty a auto nechávame zaparkované pri kúpeľnom parku. Ľubochňa je kúpeľným mestom a sídli tu Národný endokrinologický a diabetologický ústav. Vyrážame z nadmorskej výšky asi 455 metrov.

Trasa

Ľubochňa – Píla – Lúčka – Salatín – Raková – Čierňavy – Bršková – Lipová – Blatná – Nižný tajch – Rakytov – Rakytovec – Vyšný tajch – Močidlo a späť

Sadáme na bicykle plní očakávaní, čo nám dolina ukáže a čo nám prinesú najbližšie hodiny. Nikam sa neponáhľame, chceme si cyklistiku naplno vychutnať. Vľavo míňame Kollárov kúpeľný dom so zaujímavou architektúrou, potom cesta obchádza Vysoký vrch. Míňame drevené smerovníky, vpravo sa nám ukázalo Ľubochnianske sedlo (Vrchfatra) so stožiarmi elektrického vedenia. Pokračujeme doľava do Ľubochnianskej doliny a dostávame sa na miesto, ktoré sa volá Lúčka. Na svahoch oproti si všímame lyžiarsky vlek. Dolina je v týchto miestach pomerne široká s lúkami po okraji. Všímame si tabuľu náučného chodníka, ktorá približuje geologickú stavbu Ľubochnianskej doliny.

Až na Lúčku môžete prísť autom, a tak si poprípade skrátiť cestu, ak chcete bicyklovať s menšími deťmi. Ďalej je vjazd do doliny pre autá zakázaný, respektíve vstup majú povolení iba tí, ktorí obývajú alebo chcú navštíviť usadlosti v doline. Ako postupne zisťujeme, usadlostí je v doline pomerne veľa, a tak tu určite nebudete mať pocit osamelosti. Nie je tu však žiadna turistická chata alebo aspoň bufet. Jedlo, pitie a všetko čo potrebujeme, nesieme na bicykloch a vlastnom chrbte.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Všímame si drevený kríž a na drevených latkách na pamiatku vyryté mená ľudí, ktorí zahynuli pri ťažení dreva v okolitých lesoch. Potom sadáme na bicykle a pokračujeme ďalej. Zastavujeme pri horárni Salatín vzdialenej 7,5 kilometra od Ľubochne. Z doliny sa v týchto miestach odkláňa doľava zelená cyklotrasa popod Červený grúň do Ružomberka. Pokračujeme Ľubochnianskou dolinou, tešíme sa, že má pomerne kvalitný asfaltový povrch. Autá tu nie sú prakticky žiadne a prevýšenie, keďže je na veľkej vzdialenosti, nie je vôbec náročné, ani si ho neuvedomujeme. Cesta je dosť široká, a tak bicyklujeme vedľa seba a rozprávame sa.

Dostávame sa do časti Raková, vpravo si všímame budovu liečebno-výchovného sanatória. Doprava sa odpája zelená turistická značka, vedúca na veľkofatranský Kľak. Ľubochnianskou dolinou tečie žblnkotajúci potok Ľubochnianka. Všímame si ho povedľa cesty, chvíľami je tesne pri ceste, chvíľami sa vzďaľuje viac. Na lúkach zbadáme pasúce sa kravy a míňame (asi) bývalé senníky. Bohužiaľ, doslúžili, ich strechy sa prepadajú. Už iba pripomínajú ich zašlú slávu.

Cestu lemujú lopúchy a z kvetov prevláda žlto rozkvitnutá telekia ozdobná. Stĺpmi pri ceste je vedená elektrina. Dostávame sa k ďalšej horárni - Blatná v nadmorskej výške 660 metrov. Po ceste schádzajú v opačnom smere tri autá, možno hubári. Cyklistov nestretávame zatiaľ žiadnych, akurát v úvode doliny nás jeden predbehol. V tejto časti sa odpája doľava žltá turistická značka, ktorou sa môžete cez Blatnú dolinu dostať k horskému hotelu Smrekovica a odtiaľ pokračovať napríklad na Rakytov či na iné vzdialenejšie kopce Veľkej Fatry. Kedysi sme práve tadiaľto vychádzali pešo s batohmi na chrbtoch na veľkofatranský hrebeň a na spanie sme využili senník pri horárni. Ľubochňa bola medzizastávkou medzi putovaním Malou a Veľkou Fatrou. Ale to bolo poriadne dávno. V Blatnej doline si môžete pozrieť jediné fatranské jazero – Blatná. Tentokrát si jeho návštevu bicyklami nechávame niekedy na budúce. Smerovník nám prezrádza, že Močidlo je odtiaľto vzdialené 2 hodiny pešej chôdze. Je vo výške 861 metrov. Uvidíme, za aký čas to prebicyklujeme.

K Vyšnému tajchu

Míňame ďalšiu horáreň - Rakytov, po ľavej strane cesty sú miesta na oddych, ale nezastavujeme sa. Zvedavo vyzeráme dopredu. Pred nami nad cestou tróni v diaľke Čierny kameň, jeho silueta je nezameniteľná a bez problémov ju spoznávame z turistických potuliek. Zrazu sa celkom nečakane naľavo nad cestou objavuje Vyšný tajch. Dosiahli sme ho za približne 100 minút bicyklovania z centra Ľubochne (vrátane zastávok).

A zrazu zisťujeme, že je tu hodne ďalších cyklistov, odložených bicyklov je tu naozaj veľa. Tajch má nádhernú zeleno-modrú farbu, slniečko svieti, na oblohe je iba zopár mráčikov, úplne ideálne počasie na bicyklovanie. Tajch slúži ako protipožiarna vodná nádrž. V čistej vode pláva hŕba pstruhov. Pri kŕmení vyskakujú k hladine a špliechajú naokolo. Je tu tiež prístrešok na opekanie. Tabuľa upozorňuje, že v tajchu je zakázané sa kúpať. Sadáme ešte na bicykle a pokračujeme od tajchu vyššie. Prichádzame na jeho vyšný okraj. Potom sa cestička postupne zužuje. V tejto časti je cesta nová, úplne hladká – asi bola vybudovaná priamo s tajchom. Zakrátko prichádzame na Močidlo – náš konečný cieľ. Práve tu mnohí turisti zvyknú odkladať bicykle, ktorými si skracujú čas prechodu dolinou. Z Močidla vedie žltá značka na Chatu pod Borišovom, po červenej značke sa dostanete do sedla pod spomínaným Čiernym kameňom. Odtiaľ na Chatu pod Borišovom vedie zelená turistická značka cez známu Ploskú. Všetko sú to malebné miesta, ktoré sa bezpochyby oplatí navštíviť.

Návrat

Otáčame sa a vraciame sa naspäť ku tajchu, kde si dávame niečo do žalúdka. Obdivujeme krásu naokolo, je stále slnečno a veľmi príjemne. Vieme, že na spiatočnej ceste sa budeme iba viezť, a tak sa nikam neponáhľame. Rozmýšľame, či to sem zvládnu na bicykloch aj deti, alebo je to pre nich ešte príliš náročný cieľ. Bicyklistov pri tajchu stále pribúda, stretáme ich aj na spiatočnej ceste. Vychutnávame si zjazd. Som rada, že nie je veľmi rýchly, ale taký akurát, že stíhame bez problémov vnímať krásu naokolo. Po príchode do Ľubochne rozmýšľame, kde sa ísť najesť. Napokon volíme Reštauráciu pod lipami, auto nechávame zaparkované pri Endokrinologickom centre. Potom si ešte obzeráme okolie. Práve za reštauráciou objavujeme začiatok spomínaného náučného chodníka. Zisťujeme, že chodník ide po stopách elektrifikovanej lesnej železničky, ktorá tu vznikla začiatkom 20. storočia. Používala sa na zvoz vyťaženého dreva a dopravu ľudí, ktorí pracovali v okolitých lesoch. Obzeráme si pekný biely kostol sv. Cyrila a Metoda, ktorý bol vybudovaný na mieste kaplnky. Od neho pokračujeme po pravej strane potoka a dostávame sa k zaujímavej, zrekonštruovanej budove hydroelektrárne. Aj v súčasnosti je stále funkčná.

Zhodnotenie

Ľubochnianskou dolinou a Ľubochňou sme boli milo prekvapení. Tajch bol na cyklotrase veľmi príjemnou čerešničkou na torte. Určite vyskúšame cyklistiku aj s deťmi - dolina je na to vhodná. Ak do týchto miest zavítate, isto nebudete sklamaní. Je to pekný a zaujímavý kút Slovenska.

Fotogaléria k článku

+29 ďalších fotiek