Trasa

Levice – Levický hrad – Vápnik (Šiklóš) – Mýtne Ludany – Hontianska Vrbica – Ďarmatský les – Santovka – Čankov – Kalinčiakovo – Veľké Krškany – Malé Krškany – Horšianska dolina – Horša – Hubenov majer – Zajačia Dolina – Levice

Terén medzi Levicami a Šahami mi vždy pripadal vhodný na bicykle, a tak som si výlet naplánoval z Levíc, kde sa viem dobre dostať s bicyklom. Po povinnej prechádzke po areáli Levického hradu vyrážam smerom na Mýtne Ludany k prvému dnešnému cieľu – rozhľadni na Vápniku (miestny názov je Šiklóš). Zaujímavosťou je samotný kopec, lebo ide o jednu z najväčších travertínových kôp na Slovensku. Vrchol je vo výške 274 m n. m., čo je asi 120 metrov nad okolitou krajinou. Do konca 80-tych rokov 20. storočia sa tu ťažil tzv. levický zlatý ónyx, čo je dekoratívny pruhovaný druh travertínu.

Od Levíc cesta stále mierne stúpa, tento úsek patrí k frekventovanejším. Vápnik, ako solitérny kopec, mám stále pred sebou. Neskôr idem po jeho úbočí, až kým po ľavej strane nevidím odbočku k chatovej osade. Tu odbočím a po ceste v dezolátnom stave začínam prudšie stúpanie na vrchol. Ešteže sa ide lesíkom, lebo je hrozne teplo (bolo hodne cez 30 °C). Na mieste, kde sa napája cesta od Kalinčiakova (dá sa odtiaľ prísť autom až na vrchol) sa stúpanie zmierni, a tak to ide až na vrchol. Stojí tu rozhľadňa – pamätník. V čase mojej návštevy na ňom pracovali miestni dobrovoľníci a robili posledné práce na jeho obnove. Na vrchole je zástava SR a bývalého Sovietskeho zväzu. Rozhľadňa-pamätník stojí na mieste pozorovateľne maršala Malinovského počas bojov v období druhej svetovej vojny. Je tu tiež tabuľa s informáciami o geológii, flóre a faune vrchu Šiklóš (Vápnik), drevené lavice a stoly, ako aj železná konštrukcia vysielača. Ešte jedna zaujímavosť - rozhľadňa má pripomínať sediaceho leva. Keď sa na to lepšie pozriem, vidí sa mi, že naozaj...

Prekvapili ma strmé schody na rozhľadňu. Vidno, že bola vybudovaná v čase iných noriem. Cestou dole si treba dať pozor, ale je tu zábradlie. Hore veľmi fučí, ale výhľady sú pekné - na Levice, Štiavnické vrchy, Novohradské vrchy (Börzsöny), Mochovce a Podunajskú nížinu.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Ako ďalší cieľ si dávam Santovku, takže z kopca schádzam na opačnú stranu a do Mýtnych Ludán prichádzam po miestnych cestách prakticky nepretržitým zjazdom poliami a okolo vinohradov. Nasleduje ďalší frekventovanejší úsek do Hontianskej Vrbice. Po príchode do obce hneď na začiatku odbočujem na peknú cestu cez Ďarmatský les do Santovky. Nečakal som takéto stúpanie na nížine. V lese to dosť žije, každú chvíľu počuť a občas aj vidieť srnky a jelene. A opäť nasleduje dlhý zjazd do Santovky.

Asi každému napadne, že v Santovke ochutná minerálku priamo z prameňa, ale žiaľ, žriedla sú súkromné a nejde to. Kedysi to tak vraj nebolo, ale teraz si tiež tunajší obyvatelia musia minerálku kupovať. Aj travertínová kopa v centre obce je neaktívna a upravený prameň pod ňou je bez vody. V obci stojí za návštevu park s krásnym dreveným altánkom a s drobnou architektúrou, ktorý však je trocha zanedbaný. Nad parkom sú zaujímavé lúky s trávou rastúcou v trsoch.

Blízko sú Brhlovce, ale keďže som tam už bol viackrát, tak si ako ďalší cieľ stanovujem Horšiansku dolinu. Pokračujem pahorkatinovou krajinou s dlhými tiahlymi kopcami až do Kalinčiakova, kde si pozriem zvonka románsky kostolík z 12. storočia. Vraciam sa cez most ponad Sikenicu ku križovatke, kde odbočujem na Veľké a Malé Krškany. Dnes po druhýkrát križujem Sikenicu, ku ktorej sa znovu vraciam a znova ju prechádzam pred Malými Krškanmi. NCH Horšianskou dolinou, na ktorý prichádzam za dedinou, ide po pravom brehu riečky. Údolie Sikenice je svojim spôsobom slovenský unikát, keďže sa nenachádza v žiadnom vyššom pohorí, ale len v pahorkatine. Ide o prielom Sikenice cez andezitové podložie a spraše, kde vytvorila kaňon hlboký až 80 metrov. Skalné bralá dosahujú miestami výšku až 30 metrov. O Horšianskej doline bol publikovaný Tonov článok, tak sa nebudem viac rozpisovať, ale môžem potvrdiť, že severná časť je na bicykli nezjazdná, dostal som sa len po ihrisko, resp. spustnutú chatovú osadu za Horšou, škoda. No nič, vyberiem sa tam v zime pešo... Ale samotná trasa NCH je pre bicykel perfektná a konečne sa mi po dlhom čase dostáva tieňa, čo oceňujem. Už som mal pocit, že sa mi uvarí mozog.

Pre návrat do Levíc sa rozhodujem po štátnej ceste č. 51, takže ma čaká vystúpanie z doliny k ceste, kde na autobusovej zastávke pri areáli družstva vypijem poslednú vodu a zvlnenou cestou s pomerne hustou premávkou sa vraciam. Na železničnej stanici v Leviciach stretám dvojicu cykloturistov, ktorí išli z Žarnovice (alebo Novej Bane?) cez Sitno, čo je naozaj náročná túra. Porozprávame sa o kvalite cyklotrás na Slovensku a vraciam sa domov.

Zhodnotenie

Trasu odporúčam na rozjazdenie na začiatok sezóny či na jeseň. V lete bolo teplo miestami neznesiteľné. Nejde o rovinatú trasu aj keď cestou nie je žiadny extrémne náročný kopec. Stúpania si užijete dosť a podľa mňa nejde o ľahkú trasu.

Fotogaléria k článku

+25 ďalších fotiek