Prejdi na obsah

Hiking.sk Zavrieť

Prihlás sa do svojho konta
alebo sa zaregistruj

Jedna z mnohých pamiatok na trase – Janův hrad
Jedna z mnohých pamiatok na trase – Janův hrad Zatvoriť

Cyklotúra Lednicko-valtický areál na bicykli

Lednice je obec (mestečko), ktorú poznám veľmi dobre, veď som tu ako gymnazista strávil niekoľko brigád v miestnej konzervárni (cca 1980-82) a prekrásny zámok, park, skleník som už v tom čase do detailov “preňúral”. Keď som teraz dostal pozvánku na konferenciu do Valtíc, zbalil som do kufra bicykle s rozhodnutím preskúmať ďalšie pamiatky a lokality, ktoré doteraz zostali mimo mojej pozornosti. V článku sa úplne vyhýbam opisu hlavných atrakcií, ktorými sú zámky v oboch obciach.

Vzdialenosť
30 km
Prevýšenie
+295 m stúpanie, -295 m klesanie
Náročnosť
ľahká, 1. stupeň z 5-dielnej Hiking stupnice
Čas
1 deň
Obdobie
jar – 23.04.2017
Pohoria
Česká republika - Morava: Juhomoravská panva - Dolnomoravský úval (Valticko-Lednický areál)
Trasa
Doprava
trekingový bicykel

Trasa

Valtice – Rendez Vous – Dianin chrám – kaple sv. Huberta – Chrám Tří Grácií – Nový dvůr – Mlýnsky rybník – Lednická kolonáda, rozhledna – Lednice – Lednické rybníky – Minaret – Janův hrad – Lovecký zámeček – Lednice – Rybniční zámeček – Hraničný zámeček – Hlohovec – Belvedere – Valtice

Valtice

Východiskom nášho výletu je penzión Siesta na juhozápadnom okraji Valtíc, ktorý leží priamo na cyklotrase, po ktorej sa vyberáme. Napriek tomu, že je koniec apríla, fúka nepríjemný studený vietor, fotky k článku vyzerajú slnečne, ale musíme sa naobliekať.

Vyrážame na poľnú cestu, ktorá nás odvedie do blízkeho lesa, ale ešte predtým študujeme tabuľu s prehľadnou mapou. Musím povedať, že sa s obdivom skláňam pred snahou miestnej komunity o vybudovanie cyklistickej a turistickej infraštruktúry, prekvapuje hustota a kvalita značených chodníkov, informačné tabule, vyhliadky, ale aj množstvo ubytovacích a stravovacích zariadení a predovšetkým s láskou zrenovované pamiatky.

Terén je veľmi priaznivý aj pre sviatočných cyklistov, moja žienka Monika vysadla na bicykel po veľmi dlhom čase a profil trasy si vyslovene pochvaľovala. Povrch sa mení na štrkovo-pieskový a cesta nás najprv privádza k prvému z mnohých rybníkov, ktoré dnes uvidíme. Kúsok ďalej sa objavuje klasicistický zámoček Rendez Vous – Dianin chrám postavený podľa vzoru Trajánovho triumfálneho oblúka.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Po krátkom obzeraní a motaní sa okolo stavby vyrážame ďalej a hľadáme novogotickú kaplnku sv. Huberta. Ako ostatné pamiatky, aj táto súvisí s rodom Liechtenstein, ktorý zanechal svoju pečať všade na okolí. Samotná architektúra by nebola taká silná, keby ju neobklopoval borovicový les a dojem umocňujú biele oblaky na modrom nebi.

Neponáhľame sa, ale onedlho prechádzame popri vypustenom rybníku k chrámu Troch Grácií. Vlastne to nie sú skutočné mytologické tri grácie, ale grécke bohyne a mne sa s tým spája spomienka na stredoškolské časy, kedy sme na brigádach v Lednici obľubovali rovnomenné ružové víno. Počas konferencie som teraz vo vinárstve videl vo vitríne dávno zabudnutú fľašu Troch grácií (na etikete bola okrem obrázku troch grácií tiež cenovka – tuším 21 Kčs) a povedali mi, že to bolo zmesové víno a teraz sa dorábajú len odrodové vína, takže dnes sa nedá kúpiť.

Od zámku sa vyberáme k statku Nový dvůr. Pochádza ešte z napoleonských čias. Po rokoch boľševického bašovania, kedy areál upadal, sa sem teraz vrátil chov koní a cez bránu obdivujem centrálny objekt areálu – okrúhlu budovu, v ktorej tradične vodia kone na lonžke. Vedľa by mala byť dostihová dráha, kde môžu anglické plnokrvníky trénovať.

Lednice

Vysadáme na našich tátošov a schádzame dolu na hrádzu medzi Mlýnský a Střední rybník, ktoré patria k Lednici (áno, Lednice singulár ženského rodu, nie pomnožné, ako si mnohí Slováci myslia). Po hrádzi vedie málo používaná železničná trať a nás zaujme ďalší zámoček na návrší na protiľahlom brehu, je to Apollonův chrám. Stále viac žasnem nad tvorivosťou Liechtensteinského rodu. Chceme si lepšie poobzerať brehové porasty rybníka, ktorý je rezerváciou, tak odbočujeme na nenápadnú cestičku pomedzi stromy a tŕstie. Na jednom mieste ma zaujme čudné návršie na brehu, z ktorého si chcem ešte raz odfotiť Apolónov chrám, keď zrazu pod nohami objavujem betónový bunker, ktorý Československo postavilo ako súčasť obrannej línie proti Tretej ríši. Zbytočne. Aj vy máte pri spomienke na kapituláciu v roku 1938 taký čudný pocit hanby?

Stretávame tam pani s jazvečíkom na 20-metrovej vôdzke, ktorá sa neobyčajne trápi s ovládaním psa, ktorý sa zamotáva do každého stromu a s veľkým odhodlaním sa s nami pokúša zoznámiť.

Pokračujeme na kolonádu v Lednici, kde nachádzame pôsobivú rozhľadňu, z ktorej až taký slávny rozhľad nebol, ale oceňujeme aspoň snahu. Kým obdivujeme okolie, pani s jazvečíkom nás predbieha a keď ich opakovane obiehame, opäť ho nevie udržať a radšej zastanem. Pes vášnivo vrtí chvostom, vyskakuje na mňa a priateľsky ma oblizuje. Kúsok ďalej nás tabuľka vyzýva zosadnúť z bicykla, tak to rešpektujeme a keď si fotíme okolie, jazvečík sa majiteľke vytrháva tretíkrát a opäť nám s vrtením chvosta prejavuje svoju náklonnosť.

Do zámockého parku je vjazd na bicykli prísne zakázaný a ani sa o to nepokúšame. V zámku sme boli viackrát, je tak známy, že ho v článku nejdem opisovať. Pokračujeme úhľadnými uličkami krásneho mestečka, kde sa dá na mnohých miestach odparkovať bicykel a občerstviť sa na terase reštaurácií. Park chceme obísť po jeho vonkajšom okraji. Očakáva nás Stará Dyje, prejdeme most a pokračujeme singláčom popri rieke, stretávame tam rybárov, rodinky s deťmi a čarovné prostredie lužných lesov. Zvlášť impozantne na mňa zapôsobili statné duby, ktorá tu dominujú.

Netrvá dlho a spoza stromov sa objaví minaret, ktorý tu tiež postavili zámockí páni, ako aj romantizujúcu zrúcaninu Janův hrad, ku ktorej smerujeme popri úhľadných ramenách. Na malej odbočke nachádzam pri vode v lesíku základňu TJ Sokol Podivín, priam stvorenú na víkendové opekačky. Po 17 kilometroch sa objavuje Janův hrad, ktorý vyzerá ako ruina, ale takto ho zámerne postavili. Občerstvujeme sa v bufete a obdivujeme nádherný platan pred hradom, ktorý projektoval Josef Hardmuth, známy vynálezca ceruzky. Na nábreží pri hrade stíham ešte odfotiť odjazd výletnej lode, ktorá po Dyji vozí výletníkov k minaretu, zámku ale aj do Břeclavi. Vodáci by si tu teda prišli tiež na svoje, na kanojke či kajaku tu môžete prejsť dlhé kilometre.

Prechádzame lávkou cez rieku a po krátkej jazde lesom sa dostávame k ďalšej atrakcii – Loveckému zámečku, ktorý projektoval rovnaký architekt. Zaujímavosťou je, že sa tu v minulosti organizovali hony so psami a lovcami na koňoch, ktoré by sme očakávali skôr v britskom prostredí. Objekt je pamiatkovo chránený, ale dnes je v súkromných rukách.

Vraciame sa do Lednice, križujeme na konci kolonády svoju trasu a odchádzame z mestečka popri miestach, kde som za mladi brigádoval v konzervárni. Medzičasom sa oteplilo a je celkom príjemne.

Hlohovec a späť do Valtíc

Opäť prichádzame ku hrádzi, cez ktorú prechádza železničná trať, ale tentokrát odbočujeme na severný breh Středního rybníka. Obiehajú nás partie na horských bicykloch a my sa kocháme Rybničním zámečkem. Používalo ho panstvo, keď chcelo rybárčiť alebo poľovať na vodné vtáctvo. Krásna stavba zasadená do krajiny s veľkým citom, čo sa dá povedať asi o všetkých budovách, ktoré sme doteraz videli.

Keď prekrižujeme hlavnú cestu Lednice – Valtice, dostávame sa na breh Hlohoveckého rybníka. Usmievame sa nad tým, že tu je obec s rovnakým názvom ako naše považské mesto, toto je však skôr vinohradnícka dedinka. Na brehu rybníka najprv obdivujeme klasické porasty mäkkého lužného lesa, ale postupne sa objavujú cudzokrajné dreviny ako napr. platany a krajina sa stále viac ponáša na park, čo je neklamný znak, že sa blížime k ďalšiemu zámku. Úzky chodníček je pre cyklistu pôžitkom a privádza nás k Hraničnímu zámečku z roku 1816. Nachádza sa v ňom reštaurácia a aj tu musím uznať, že Liechtensteini mali vytríbený vkus. Z priečelia obdivujeme všetky tri rybníky a celkom vzadu stojí v opozícii Apollónův chrám.

Prechádzame úhľadnú dedinku Hlohovec a na jej konci nás čaká krátke výživné stúpanie. Monika má po 26 kilometroch dosť, ale nefrfle a po vytlačení briežku opäť statočne sadá na bicykel. Stúpame na planinu medzi Hlohovcom a Valticami a fúka nám od chrbta taký silný vietor, že nás normálne tlačí hore kopcom. Vidíme závoje dažďa, ale na nás stále svieti slniečko. Vchádzame do Valtíc, kde odbočujeme k zámku Belvedere. Bohužiaľ, areál je zamknutý a pamiatka ešte len čaká na renováciu.

V mape objavujem skratku a fičíme k penziónu, kam prichádzame s prvými kvapkami aprílového dažďa, takže všetko vyšlo úžasne.

Zhodnotenie

Ak si predstavím, že sme dnes vynechali najväčšie atrakcie a venovali sa len menším architektonickým a prírodným pamiatkam okolia, vychádza mi, že sa sem oplatí prísť aj na niekoľko dní. To som ešte nespomínal rozličné sklípky a možnosť ochutnávok skvelého moravského vína, ktoré s veľkou pravdepodobnosťou stálo aj za bohatstvom Liechtensteinov. Zlatým bobuľkám pretvoreným na víno a ľudskej tvorivosti vďačíme za to, čo sme dnes mohli obdivovať celý deň.

Príďte sa pozrieť, určite neoľutujete.

Fotogaléria k článku

Najnovšie