Pochádzam z Revúcej. Z malého okresného mesta nachádzajúceho sa v regióne, ktorý je známy nelichotivým umiestnením v rebríčku nezamestnanosti na Slovensku. Z oblasti s pomerne veľkým, ale nevyužitým prírodným a turistickým potenciálom.

Neďaleko Revúcej sa rozprestiera Národný park Muránska planina. Je to územie bohaté na množstvo povrchových aj podzemných krasových foriem reliéfu. Najznámejšou a zároveň najnavštevovanejšou turistickou lokalitou je Muránsky hrad a sedlo Zbojská. Je to však skutočne len malé percento toho, čo všetko možno na Muránskej planine vidieť. Konečne sa mi podarilo vziať si v práci dovolenku. Dopravil som si teda bicykel z Bratislavy, kde teraz žijem a pracujem, domov do Revúcej.

Trasa

Revúca – Muránska Dlhá Lúka – Muráň – sedlo Predná hora – Muránska Huta – Javorinka – Veľká lúka, žrebčín – Studňa – sedlo Nižná Kľaková – Hrdzavá dolina – Muráň – Muránska Dlhá Lúka – Revúca

Pripraviť sa, pozor, štart!

Tentokrát si neobúvam turistické topánky, ale ľahké botasky a nasadám na bicykel. Horský bicykel od slovenského výrobcu Kellys som za dobrú cenu kúpil približne pred mesiacom a nestihol som s ním zájsť ešte ani na garančnú prehliadku. Bicykel má základnú výbavu: prednú odpruženú vidlicu, kotúčové brzdy, 24 prevodov a do terénu vhodné širšie plášte s drsnejším dezénom, ktorý poskytuje lepšiu trakciu na ceste. Okrem toho so sebou beriem pumpu na bicykel na prípadné dofúkanie kolies, výbavu na opravu defektu a nakoniec sadu imbusových kľúčov a skrutkovačov na menšie opravy priamo v teréne. Voda je samozrejmosťou. Jednu fľašu mám v košíku umiestnenom na ráme bicykla a jednu v malom 15-litrovom cyklistickom batohu, kde som si zabalil niečo na jedenie.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Na Slovensku sa práve končí najintenzívnejšia a najdlhšia vlna horúčav v roku 2017. Predvčerom teplota vzduchu vystúpila v najteplejších oblastiach územia nad 38 °C, ale práve dnes začína počasie na Slovensku ovplyvňovať studený front a je preto predpoklad, že počasie sa bude v priebehu popoludnia a vo večerných hodinách zhoršovať. Zabalil som si preto pršiplášť a vyrážam ráno o 7.30 h.

Na začiatok horská prémia

Šliapať na bicykli do kopca je ozaj drina. Keď sa k tomu pridá poriadne strmý a dlhý kopec, tak je to poriadna drina. S kopcami má problém aj jeden z najlepších cyklistov na svete, náš Peter Sagan. Nečudujem sa mu. Cesta medzi Revúcou a Muráňom je v pohode. Je to viac-menej rovinatý úsek, aj keď pri pohľade do mapy zistíte, že obec Muráň leží vo vyššej nadmorskej výške ako Revúca. Výškový rozdiel na približne 8 km úseku cesty je však menej ako 100 m. Táto časť mi nerobila problém a celkom dobre poslúžila na zahriatie organizmu.

Len niekoľko sto metrov za Muráňom v smere na sedlo Predná hora (763 m) sa však sklon trasy začal zvyšovať. Tento úsek cesty poznám dôverne a prešiel som ho za svoj život už najmenej stokrát, ale doteraz to bolo vždy len autom alebo autobusom. Až na bicykli človek zistí aká skutočne strmá je cesta a ako ďaleko je to k najbližšej zákrute. Našťastie, pri fotení som musel zastaviť, a tak som si aspoň na chvíľu vydýchol.

Za sedlom Predná hora je krátky zjazd do dediny Muránska Huta. Človek sa z neho až tak neteší pretože následne musí opäť krútiť do sedla Javorinka. Pred posledným a najprudším stúpaním si všímam neďaleko na lúke sa pasúce srnky. To musím odfotiť. Opäť zastavujem a zároveň sa psychicky pripravujem na posledné stúpanie horskej prémie. Krátko po 9-tej zastavujem pri rázcestníku pod sedlom Javorinka (934 m). Stehná dostali zabrať. S časom som však spokojný. Nemám síce žiadne špeciálne hodinky s GPS, ktoré by mi ukázali množstvo prejdených kilometrov a prekonané prevýšenie, ale na trase zhruba 15 km som nastúpal približne 600 m výšky s časom 1,5 hodiny aj nejaké drobné. Pod sedlom Javorinka som si dal asi 5-minútovú prestávku. Zjedol som banán, napil som sa vody a po zelenej cyklistickej značke som pokračoval ďalej.

Široko-ďaleko nikoho

V smere na Veľkú lúku idem aj naďalej po asfaltovej ceste, ale našťastie nie do kopca. Cesta je v dobrom stave a okolitý les ma dobíja pozitívnou energiou. Na tomto úseku trasy stretávam najvyšší počet turistov, ale na ich spočítanie mi napriek tomu stačia prsty na rukách. Na Veľkej lúke sa zbytočne nezdržujem, pretože som tu bol už niekoľkokrát. Asi 10 minút za Veľkou lúkou treba odbočiť po asfaltke doprava, a pokračovať po zelenej značke. Alternatívou je ísť rovno po žltej až na Maretkinú (995 m). Tam však žltá cyklistická značka končí. Na Studňu sa dá pokračovať po červenej turistickej značke, ale terén je tam pre jazdu na bicykli náročnejší. Ja som teda odbočil doprava a ďalej sledujem zelenú cyklistickú značku, respektíve sa držím spomínanej asfaltovej cesty, pretože viem, že pokračuje až na Studňu. Keď mám byť úprimný v tomto úseku cyklovýletu som sa značkám veľmi nevenoval a skôr som si užíval okolité ticho a vône lesa. Až po príchode domov som si detailnejšie pozrel značenie na stránke mtbiker a zistil som, že zelená značka sa prudko odkláňa smerom na obec Červená Skala. Určitý úsek cesty severne od vrchu Veľký Cigáň (1226 m) je teda neoznačený. Neskôr sa asfaltová cesta napája na žltú turistickú značku, ktorá vedie z Jaskovej muky popod Veľký Cigáň až na Studňu.

Úsek medzi Veľkou lúkou a Studňou bol prekvapivo dlhý, ale tiež asi jeden z najdivokejších kútov planiny, aké som doteraz navštívil. Samozrejme, nie som naivný a nemyslím si, že som snáď prešiel úsekmi panenskej prírody, kam ľudská noha ešte nevkročila, ale v porovnaní s inými, turistami často preplnenými lokalitami na Slovensku, je toto doslova raj. Okolo 11-tej, som svojho dvojkolesového tátoša zaparkoval na Studni. Na obrovskej lúke nebolo nikoho. Už som si potreboval oddýchnuť, veď až doteraz som mal naozaj najviac 5-minútovú prestávku pod sedlom Javorinka. Na Studni sa nachádza poľovnícka chata a pred ňou klasicky drevený stôl s lavicami. Tam som sa na chvíľu natiahol a možno by som zaspal, ale prekvapila ma žena na bicykli. Prišla z rovnakého smeru ako ja. "Tak predsa len som stretol turistu?" pýtam sa sám seba. Ona sa potom vrátila rovnakou cestou naspäť, lebo ďalej bol pre bicykle už náročnejší terén. Až doteraz to bolo vhodné aj pre trekový, s prižmúrenými očami možno aj pre cestný bicykel. Zo Studne na Nižnú Kľakovú nevedie cyklotrasa, len klasická červená turistická značka. Povrch cesty je dôsledkom ťažby dreva málo spevnený s množstvom skál, konárov a polámanej kôry. Podobne vyzerá aj okolitá krajina. Je vidieť, že sa rozhodne nepohybujem v bezzásahovej zóne.

Na tomto úseku boli dve výrazné stúpania, pričom miestami nebolo možné pokračovať v sedle a musel som tlačiť. Na polceste medzi Studňou a Nižnou Kľakovou som stretol cyklistu. Pre istotu som sa ho spýtal, či idem správne na Nižnú Kľakovú. Ubezpečil ma, že ešte jeden výživný kopec a som tam. Na jednom mieste v prudkom stúpaní červená značka odbočovala z lesnej cesty a mal som na chvíľu problém s orientáciou. Keďže som dlhšie nevedel nájsť značku rozhodol som sa pokračovať po lesnej ceste. O pár minút neskôr som sa opäť napojil na červené pásové značenie. 7 km dlhý úsek medzi Studňou a Nižnou Kľakovou som prešiel aj napriek zhoršenému terénu rýchlo. Tesne pred sedlom je krátka odbočka (vyznačená vyhliadka), ktorá vedie na okraj skalného brala. Je odtiaľ parádny výhľad na Hrdzavú dolinu (k fotke, na ktorej je Hrdzavá dolina, som pridal aj približné súradnice). Treba si však dávať pozor, pretože prípadný pád zo skaly by mal pravdepodobne fatálne následky.

Hrdzavá dolina patrí medzi klenot Muránskej planiny a vrelo ju odporúčam navštíviť. Je to kaňonovitá dolina, na ktorej dne sa nachádza tzv. tektonické okno. Je to učebnicová geologická lokalita, ktorá vznikla eróznou činnosťou Hrdzavého potoka. Ten sa "prerezal" celým vápencovým masívom až na horniny pod príkrovovou jednotkou Spišsko-gemerského krasu. Na dne doliny bol vplyvom chladnejšej klímy zaznamenaný najnižší prirodzený výskyt kosodreviny na území Slovenska.

Ešte chvíľu sa kochám výhľadom do doliny a pokračujem do sedla Nižná Kľaková (útulňa). Odtiaľ som sa vybral pozrieť sa na Skalnú bránu, ktorá ma byť po žltej značke vzdialená len približne 10 minút cesty pešo. Zachádzka však skončila neúspešne a žiadnu bránu som nenašiel. Asi som bol dosť vyčerpaný a nechcelo sa mi ju hľadať. Navyše som si bicykel nechal v sedle a mal som obavy, aby mi ho náhodou niekto neukradol (neďaleko sedla som síce stretol iba dvoch pastierov koní, ale nikdy nevieš). Vrátil som sa teda do sedla a dal si krátku pauzu.

Návrat do civilizácie

To, že som nenašiel Skalnú bránu, mi nejako zvlášť neprekáža a aspoň mám dôvod sa sem vrátiť a nájsť ju nabudúce. Vlastne dôvodov je viac, ale to až v závere. Teraz som sa tešil na záverečný, 18 km dlhý zjazd z Nižnej Kľakovej do Muráňa. Dolina v skutočnosti nie je až taká dlhá, ale cesta sa po nej kadejako kľukatí, a tak sa kilometre nejako nazbierali.

Najprv som klesal prudko, ale po chvíli sa sklon zmiernil a dokonca som musel pedálovať, pretože cesta kopírovala vrstevnicu. Našťastie tento úsek netrval dlho a potom to bolo už len prudko z kopca. Na ceste bola na viacerých miestach vysypaná skala, vďaka čomu sa bicykel stával občas nekontrolovateľným. Po niekoľkých šmykoch som si povedal, že radšej spomalím a zostupovať budem kontrolovane. Pád na skaly vo veľkej rýchlosti som si neželal. Odporúčam preto radšej spomaliť a vychutnať si zjazd. Možnosť na zrýchlenie sa naskytla približne v druhej polovici tohto úseku, kde som sa dostal na rozbitú asfaltku. Aj tu si však treba dávať pozor, pretože cesta je v havarijnom stave. Kreatívni cyklisti môžu skúšať rôzne skoky, ktoré, keď sú dobre načasované, tak pomôžu prekonať napríklad väčšie výmole na ceste. Zopár skokov som si skúsil tiež, nie všetky mi však vyšli a niektoré boli skôr kontraproduktívne. Som celkom rád, že som si nepoškodil prednú odpruženú vidlicu.

Míňam robotnícku ubytovňu a zostupujem do dolných častí, kde sa dolina zužuje. Na jej dne tečie Hrdzavý potok, ktorý si to kľukatí pomedzi obrovské balvany, ktoré sa zrútili z príkrych skalných stien na okraji doliny. V ústí (alebo vo vstupe) doliny sa nachádza skalná veža Tureň, ktorá je dominantou Hrdzavej doliny. Tú si však z cesty kvôli stromom nevšimnem a odfotím ju až po príchode do Muráňa.

Moja cyklotúra je takmer na konci. Ešte ma čaká zhruba 8 km dojazd do Revúcej, ktorý ide napriek najazdeným kilometrom ako po masle. Tu vidieť, že medzi Revúcou a Muráňom je skutočne malý výškový rozdiel. Alebo som sa možno len tešil domov, a preto to išlo ľahšie. Cestou domov sa ešte niekoľkokrát obzriem za seba a vidím, že na planine prší. Predpoveď počasia vyšla celkom dobre, aj keď hlavné zrážkové pásmo aj s búrkami prišlo až vo večerných hodinách. To som bol už doma a rozmýšľal som aké super by bolo sa na planinu opäť vrátiť, či už na bicykli alebo pešo.

Tipy na záver

Pre zdatnejších cyklistov odporúčam vybrať sa zo Studne na sedlo Sitárovo a potom dolinou Za Nehovým pokračovať k horárni Klátna. Odtiaľ úzkou dolinou Dudlavky medzi Veľkou a Malou Stožkou k horárni Stožky a ďalej pokračovať na Nižnú Kľakovú. Túra sa tak predĺži asi o 10 km. Mal som v pláne ísť takto, ale nestačil by som so silami.

Na zváženie je možno úsek medzi Revúcou a sedlom Javorinka, ktorý vedie po štátnej ceste a je miestami naozaj strmý. Ľudí so slabšou kondíciou by to mohlo odradiť, odporúčam preto vyviezť sa autom do sedla Javorinka a začať túru tam. Pre cyklistov, ktorí majú radi vyslovene jazdu v teréne s množstvom zjazdov a skokov, nie je mnou prejdená túra tiež vhodná, pretože ako ste sa mohli dočítať väčšina trasy vedie po asfaltovej ceste a pomerne veľa času zaberie šliapanie do kopca.

Fotogaléria k článku

+29 ďalších fotiek