Prejdi na obsah

Hiking.sk Zavrieť

Prihlás sa do svojho konta
alebo sa zaregistruj

Nad Papradnom
Nad Papradnom Zatvoriť

Cyklotúra Považská Bystrica – Papradno – Štiavnik – PB

Pôvodne cyklotrasa vznikla ako výprava za hľadaním terénov vhodných na zber byliniek. Chcel som sa dostať na lúčne svahy a pokiaľ možno vyhnúť sa frekventovaným cestám. Nakoniec sa mi charakter trasy aj nenáročný rozsah tak zapáčil, že som ju s drobnými variáciami absolvoval mnohokrát.

Vzdialenosť
49 km
Prevýšenie
+350 m stúpanie, -350 m klesanie
Náročnosť
ľahká, 1. stupeň z 5-dielnej Hiking stupnice
Čas
1 deň
Obdobie
leto – 2017
Pohoria
Javorníky a Považské podolie
Trasa
Voda
prameň pri Hvozdnici
Doprava
Považská Bystrica (vlak, bus)
trekingový alebo horský bicykel
SHOCart mapy
» č.1076 Vršatec, Súľovské vrch (1:50.000)

Trasa

Považská Bystrica – Podvažie – Jasenica – Stupné – Brvnište – Papradno – Štiavnik – Hvozdnica – Mikšová – Beňov – Mikšová – Podvažie – Považská Bystrica

V Považskej Bystrici prechádzam cez orlovský most (už tu sa dá ísť širokým chodníkom po pravej strane) a chvíľku idem cestou II/507. Za miestnou časťou Považské Podhradie vystúpam na hrádzu Hričovského kanála. Nie je tu žiaden asfalt, ako si predstaví niekto, čo pozná dunajskú hrádzu pri Bratislave. Len vychodené (vybehané, vyjazdené) dva paralelné chodníčky, viac či menej hrboľaté podľa množstva kamenia v podklade. Zhora je pekný pohľad na Považský hrad a kaštiele pod ním. Malý - Burg - je zrekonštruovaný súkromným vlastníkom, ale väčší je v štádiu značného rozkladu.

Hore Papradnianskou dolinou

Po vyše troch hrádzových kilometroch schádzam do Podvažia (od roku 1979 miestna časť Považskej Bystrice), bočnou ulicou prechádzam na koniec a poľnou cestou popred "JRD Družba" (ako stále hlása historický nápis nad bránou) vchádzam opäť vedľajšou ulicou do Jasenice. Štátna cesta III/1978 vedúca Papradnianskou dolinou nie je frekventovaná, ale zaumienil som si, že na ňu vojdem len v najnutnejších prípadoch. Novučičké miestne komunikácie sú totiž v oveľa lepšom stave a nulová premávka dovoľuje bezstarostnú jazdu. Prvý taký prípad je asi 600-metrový úsek medzi Jasenicou a Stupným. Hneď za pílou však opäť prechádzam na druhú stranu Papradnianky na miestnu cestu s hladučkým povrchom. Z jednej strany buble potok prerušovaný umelými kaskádami, z opačnej na riedko postavené domy.

Vpravo sa týči strmá Žeravica s krížom na skale. Pri posledných domoch asfalt končí, ale cesta pokračuje ako lesná, prechádza okolo vzorne upraveného duchovného miesta (umelá jaskynka so sochou Bohorodičky, kríž, lavičky) a popri miestnom futbalovom ihrisku pokračuje okrajom zarastených záhumienkov. Dostávam sa do miestnych uličiek Brvnišťa. Kúsok pred kostolom križujem hlavnú cestu a o necelý kilometer späť na ľavú stranu riečky. Brvnište je s Papradnom prepojené súvislou zástavbou, pri miestnej komunikácii ich oddeľuje futbalové ihrisko. Krútim sa po papradnianskych uličkách, pri kostole (rímskokatolícky kostol sv. Ondreja) ešte "líznem" hlavnú, mierne stúpam doprava a na T-križovatke zatáčam do kopca vpravo až k posledným domom.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Tu začína najkrajšia časť výjazdu, po poľných cestách cez pasienky. Kopec je zo začiatku strmý (aspoň pre mňa), tak bicykel vytlačím na návršie s lipami, krížom a prístreškom miestneho náučného chodníka. Sú odtiaľto pekné výhľady späť do Papradnianskej doliny, bočnej dolinky s ovčou farmou a vidno rozsiahle lúky, ktorými budem pokračovať. Po vydýchaní sa sadám do sedla, prehupnem sa cez plytké sedielko a stúpam popod cíp smrekovej hory na najvyšší bod trasy. Na lúkach síce neobjavujem žiadne zaujímavé byliny, ale na okraji lieštiny nachádzam pár kozákov. Prehupnem sa cez pár návrší a krátko zastavujem pri kaplnke na hranici chotárov. Pekné miesto, akurát škoda vyschnutej studničky.

Dolu Štiavnickou dolinou

Odtiaľto nasleduje dlhý zjazd do paralelnej Štiavnickej doliny. Na západ otvorený priestor pri vhodnej poveternostnej situácii dovoľuje vidieť hrebeň Malej Fatry od Rozsutcov po Veľký Kriváň. Najprv je svah mierny, neskôr si brzdy prídu na svoje. V strednej časti môj rozlet pribrzdí zopár brázd, ktorými nejaký miestny pako preoral aj poľnú cestu. Vchádzam do stredu Štiavnika a nasleduje viac než 7 kilometrov bočnou asfaltkou po pravej strane Štiavnického potoka. Rozdiel je v tom, že teraz točím dolu miernym kopcom. Pozor treba dávať len na miestnu faunu, ktorá tu občas voľne pobieha. Ale miestami to ani nevyzerá, že prechádzam dedinou a nenápadne sa dostávam do susednej Hvozdnice.

Posledným mostom prechádzam na druhú stranu potoka, lebo ďalšie pokračovanie ulice po chvíli končí. Po kilometri sa cez lávku pre peších vraciam, aby som nabral vodu v studničke pod horou. Po zhruba ďalšom kilometri idylka končí a napájam sa na štátnu III/2005. Avšak opäť nič frekventované, o chvíľu napravo pomedzi stromy presvitá hladina vodnej nádrže Mikšová a objavujú sa rybárske "fleky". Po 2 km sa stáčam popod most na hrádzu a priehradným múrom vchádzam do Mikšovej.

Pozdĺž Váhu nazad

Hneď na začiatku obce straší zrúcanina bývalej kúrie, ktorú si príroda postupne berie späť. Teraz dedinou len prefrčím, miestnou slepou cestou šliapem popri Hričovskom kanáli a v závere strmo k maličkej priehrade Beňov. V okolí je zopár rekreačných chalúp a chladná voda je za horúčavy ako balzam. Povegetím, na násype hrádze narežem pamajorán a vraciam sa do Mikšovej. Teraz sa zastavím v miestnej krčmičke na chladený polliter.

Za priehradným múrom musím zo 200 m prejsť štátnou II/507, ale najbližšou odbočkou doprava sa znova dostávam k Hričovskému kanálu. Tento raz na ľavú stranu na poľnú cestu vedúcu po jeho hrádzi. Opäť to tu lemujú rybárske miesta. Tam, kde štátna cesta križuje kanál, vytlačím bicykel na most a po chvíli štrikujem uličkami Podvažia - okruh sa uzavrel. Do mesta sa vraciam znova po hrádzi, pred očami neustále sa približujúci kopec s Považským hradom (Bystrica). Záverečný úsek modifikujem prejazdom poza hydrocentrálu a priemyselným parkom, aby som sa vyhol svetelnej križovatke.

Zhrnutie

Trasa sa dá v pohode stihnúť za popoludnie, samozrejme bez zdržaní zberom byliniek či húb, plávaním v priehrade a posedávaním v hostinci. Asfaltové úseky tvoria máličko vyše polovice, z toho veľká väčšina kvalitnými miestnymi komunikáciami bez akejkoľvek premávky.

Fotogaléria k článku

Najnovšie