Cyklotúra Grécko - bicyklom po Kasandre
Tento rok sme sa rozhodli stráviť čas na polostrove Kassandra na Chalkidikách v Grécku. Leňošenie na pláži celý deň nie je pre nás zaujímavé, tak sme pobyt v destinácii strávili aktívnou činnosťou - spoznávaním oblasti. A tak ako aj doma, navliekli sme si na seba priliehavý dres slovenského cyklistu, na hlavu nasadili prilbu, do batoha sme dali nevyhnutné potreby na prežitie a vyrazili sme za poznávaním zákutí zaujímavého a pre nás tak trocha exotického miesta.
Trasa
Kryopigi – Polihrono – Hanioti – Petkohori – Glarokavos – Hrossou – Paliouri – China – Kanistra – Paraskevi – Nueva Skioni – Kalandra – Possidi – Aegeopelagitika - Skala Fourkas – Siviri – Kassandra – Kalithea – Kryopigi
Cez uvedené mestá, dedinky a osady vedie okružná cestná komunikácia po celom polostrove, dobre zjazdná, na ktorej prekonávate menšie, ale aj väčšie prevýšenia. Cesta je však druhotriedna, bez krajnice a grécky vodič je povestný svojou nie práve bezpečnou a ohľaduplnou jazdou. Samozrejmosťou je tesné predbiehanie, pri ktorom cítite ako sa vám auto priam otrie o telo, večné trúbenie, nedávanie prednosti v jazde a ako čerešnička na torte je skutočnosť, že vám dajú jasne najavo, kto je na ceste pánom. Na základe týchto skutočností meníme trasu hneď na začiatku cyklotúry. Nakoľko na polostrove je dostatok bočných ciest, ktoré kopírujú hlavný ťah, odbáčame na bezpečnejšie, ale aj zaujímavejšie prechody cez krajinu.
Smer Polihrono. Je to jedno z menších miest, skôr dedina, ktorá je viac známa ako letovisko, čo platí o všetkých aglomeráciách na tomto území. Kto očakáva honosné historické sídla, dávne stavby, vykopávky a podobne, bude sklamaný. Nič také na polostrove nedominuje. Krajina je typická mierne zvlneným povrchom, ktorý je posiaty borovicami, olivovými sadmi, vinicami, ale to čo prevláda, je neopracovaná pôda a pasienky. Palmy netvoria dominantu na území, nenájdete tu ani divé figy ani ďalšie južné ovocie, obyvatelia sa tu zdržujú hlavne v lete, kedy tu trvá 3 až 4 mesiace letná sezóna. Pre väčšinu obyvateľstva platí, že to, čo za 3 až 4 mesiace zarobia, ich živí po zvyšok roka.
No ale poďme k našej cyklotúre. Prekonávame cesty, striedavo pevný asfaltový povrch a typické prašné poľné cesty. Tieto sú schodné, nakoľko ich poľnohospodárska a lesná technika dokonale urovnala a vyhladila. Míňame krásne sivozelené olivové háje, v ktorých stromy akoby s vypätím všetkých síl nesú bohatú úrodu olív. Ozaj, už ste niekedy ochutnali olivu priamo zo stromu? Ak teda túžite aby vám ústa vykrútila odporná kyslo-trpká chuť, tak do toho. Je to akoby ste zjedli zelenú slivku, ba ešte horšie. Našinec naučený konzumovať spracované olivy sa teda musí riadne podiviť, čo to za pachuť sa mu ocitne v ústach. Treba si uvedomiť, že olivy na konzumáciu prechádzajú celým radom nakvášania, varenia, parenia a konzervovania, aby získali chuť takú na akú sme naučení.
[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]
Okrem olív nám do nosa udrie vôňa rozmarínu a myrty, ktorá sa svojim lepkavým povrchom dokonale chytá našich odevov. Čo však oceňujeme po celej ceste, sú nádherné výhľady ma more. Keďže poloostrov nie je veľmi široký (cca 10 km), máme možnosť z vyvýšených bodov vidieť raz záliv za Kassandrou, inokedy otvorený horizont Egejského mora. A keďže je dnes viditeľnosť naozaj ukážková, ponad záliv pri západnom pobreží vidíme v diaľke črtať sa vrchol Olympu (Όλυμπος) – sídla gréckych bohov. A aby idyla bola dokonalá, na druhej strane v diaľke vidíme vrchol Athosu (Άθως), ktorého skalnaté vrcholy dokonale pridŕžajú oblak pary. Mimochodom Athos - je to malý autonómny mníšsky štát, kde sa človek dostane iba na zvláštne povolenie. Ale musím sklamať všetky poznávania chtivé ženy, dievky, dievčatá, bohužiaľ na toto územie sa nikdy nedostanete, vstup je povolený výhradne mužom.
Pokračujeme k mestám Hanioti, Petkohori a Glarokavos. Sú to menšie mestečká, každé so svojimi plážami, hotelmi a službami. Pláže na Kassandre sú nádherné, dokonale odizolované zeleňou od rušných ciest a hotelov. Samozrejme tu nájdete aj pláže mestské, kde vám rovno za ušami lomozia autá, hotely sú na seba natisnuté ako sardinky a pohyb na pláži je obmedzený množstvom plážových lehátok a slnečníkov. Spoločné je ale more. Vody sú tak priezračné, že pri šnorchlovaní alebo potápaní dovidíte aj do 20-metrovej vzdialenosti. Dno je vo väčšine pieskové, nájdete tu aj štrkové pláže a rôzne skalnaté útesy. Každý milovník mora si tu príde na svoje. A ak potrebujete súkromie a neváhate si prejsť pár desiatok metrov ďalej, nájdete tu dostatok malých pláží, kde vás nebude nikto rušiť.
Medzi mestami sa krajina vlní a každú chvíľu sa zastavujeme, aby sme si čo najviac zafixovali všetko nové, čo nás obklopuje. Zaráža nás však všadeprítomný neporiadok. Okraje ciest sú plné odpadkov, vidíme veľa rozostavaných a nedokončených budov, ktoré zub času nahlodal už tak, že bude lepšie danú stavbu zbúrať a postaviť novú. Neobrobené pozemky sa boria pod nánosom buriny, ktorá zároveň slúži ako odchytná stena pre rôzne papiere, plasty, fólie. Tento obraz sa bohužiaľ tiahne aj k luxusným strediskám ako je kúpeľno-relaxačný wellness komplex v Chine. Jeho hranicu tvorí niekde múr, niekde plot, inde aspoň živý plot, kde sa stretnete so zvláštnym obrazom ako z filmu o pyšnej princeznej. Hranica krásneho, pekného luxusného s hranicou odpadu a neporiadku. Akoby tu nepochopili, že obraz tvorí celkový dojem. Takže zostávame trocha rozpačito stáť nad týmto obrazom.
No ale vráťme sa ku krajine. Okrem lesných porastov a sadov olív sa nám z času na čas otvoria pasienkové pláne s ovcami, ktoré ako živé kosačky dávajú tejto časti nádych dokonalého golfového ihriska. Zem je posiata kameňmi, skalami, menšími bralami, ktoré sa týčia ako menhiry do veľkých výšok. Povrch sa tiež mení, nakoľko niekedy viac zabočíme do vnútrozemia a tu na nás čaká cesta rozdrobená skalami, koreňmi stromov, popadanými haluzami a odpadkami. Každú chvíľu zabáčame k moru, pretože si chceme vychutnať krásy tunajších pláží. V Chino opúšťame hlavný ťah a vydávame sa na si 3 km dlhú cestu vedúcu cez olivové sady až ku samému koncu Kassandry – do Kanistro.
Kanistro tvorí pár domov na pobreží - malé letovisko. Je tu krásny malý pravoslávny kostolík a čo nás najviac zaujíma, divoké a rozoklané skalné útesy tvoriace hranicu súše a mora. Tu naozaj končí zem. Naľavo záliv Kassandry, napravo Egejské more. Voda tu búši do skál akoby ich chcela za niečo potrestať, spenený besný živel tu dáva najavo svoju nadvládu a skala pomaly, ale iste, sa sile poddáva. Na pobreží v hĺbke pod nami vidíme malú pláž, kde sa práve pripravuje potápač na cestu do hlbín. Tak mu aspoň kývame, zdvíhame palce na zdarný ponor. Dole nepôjdeme, nie že by cesta nadol bola namáhavá alebo nebezpečná, ale kvôli nedostatku času sa musíme posunúť ďalej. Budeme smerovať ku Paraskevi, Loutre, Skioni, Kalandre a etapu zavŕšiť na najkrajšej pláži na Kassandre, na zlatom rohu Grécka – pláž Possidi Cape.
Medzitým však obdivujeme západné pobrežie polostrova. Pláže tu sú otvorenejšie, zeleň je stiahnutá viac do vnútrozemia a vlny tu bijú predsa len silnejšie ako v zálive na východnej strane. V jednej chvíli zacítime zápach sírovodíka a to zisťujeme, že sa blížime ku kúpeľom so sírovou vodou. Ide o krásne stredisko pri Paraskevi, kde sa liečia choroby pohybového ústrojenstva. Sídlo má všetko, čo kúpele u nás, ale má samozrejme niečo, čo doma neposkytneme. Možnosť klientovi zaplávať si v otvorenom mori po procedúrach. Naozaj dokonalejší relax asi nejestvuje.
Blížime sa k Possidi a k našej dlho očakávanej pláži Possidi cape. Je to pieskovo-štrkový cíp pevniny tiahnuci sa ako šíp do otvoreného mora v dĺžke asi 2 km. Z jednej strany uzatvára lagúnu s pokojnou vodou, z druhej strany rozbúrené egejské more. Tu sa pevnina a jej poloha mení. Voda a vietor neustále presúvajú nánosy piesku z miesta na miesto, takže pláž mení v čase svoju tvár. Nie sú tu žiadne slnečníky, bary, prístrešky, ak tu chcete stráviť deň, všetko potrebné si musíte priniesť sami. Zažijete však neopakovateľnú atmosféru čistej nedotknutej prírody, priezračnej vody a dokonalého ticha.
Nuž, čas nám nedovolí sa tu zdržať viac ako dve hodiny, ideme ďalej. Naša cesta teraz povedie cez vnútrozemie, cez mesto Kassandra smerom na Kalitheu a späť do Kryopigy. Okolie svoju tvár nezmenilo, olivové sady sa tiahnu až za horizont a letoviská stretávame aj vo vnútrozemí. Pribudlo viníc a dokonca míňame sad broskýň. Architektúra je rovnaká, pouliční predavači vystavujú na obdiv tovar, ktorý je v každom obchode rovnaký ako vajce vajcu, a všetko to sledujem zo sedla tátošov. V Kalithei sa zastavujeme na dobrú večeru, no a pomaly potme sa vraciame do Kryopigi.
Záver
Chalkidiky tvoria tri poloostrovy, z ktorých Kassandru sme prešli za jeden celý deň. Samozrejme je tu toho viac na videnie, viac na chodenie, dokonca sú na poloostrove vytýčené štyri turistické trasy. To však možno nabudúce. Odporúčame teda každému nebáť sa cudzieho sveta, počas pobytu pri mori nestrácať čas len na pláži, pretože možno len pár desiatok metrov od vás sa nachádzajú neskutočne krásne a zaujímavé miesta na videnie. A nedotknúť sa ich, by bolo obyčajným mrhaním času.
