Trasa

Autom k priehradnému múru vodnej nádrže Nová Bystrica, bicyklom: priehradný múr nádrže – popri vodnej nádrži Nová Bystrica – Riečnica, časť Košútovia – kostolík v Riečnici a naspäť

Vodná nádrž Nová Bystrica

Autom sa dá prísť až k rampe, ktorá je pri hrádzi vodnej nádrže Nová Bystrica. My väčšinou parkujeme na týchto miestach. Dá sa zaparkovať aj pod nádržou, prípadne nižšie v Novej či Starej Bystrici, záleží od toho, či budete chcieť ku nádrži vyjsť na bicykli, alebo si stúpanie radšej ušetríte. Počas letnej sezóny premáva na Bystrickej cyklotrase v piatok až v nedeľu aj cyklobus s prívesom pre bicykle, takže sa môžete ním priviezť. Je dobré si pre istotu miesta v autobuse vopred zarezervovať. Rada by som upozornila, že v porovnaní s Bystrickou cyklotrasou, ktorú som popisovala v predchádzajúcich článkoch, tento úsek je členitý, kopíruje brehy vodnej nádrže. Nie je to rovný terén, ale chvíľami sa ide do kopca, potom zase dolu a takto sa to na celej trase strieda. Pozitívne je, že stúpania netrvajú príliš dlho, a tak to zvládnu aj menšie deti.

Od priehradného múru popri nádrži do Riečnice

Aj od rampy hneď na začiatku nasleduje stúpanie, ktorým naberiete výšku a vodná nádrž tak potom zostáva na celej trase nižšie pod vami. Okolie vodnej nádrže je v piatom stupni ochrany. Nádrž zväčša obkolesujú ihličnaté stromy, ktoré sa iba na niekoľkých miestach rozostúpia a vtedy sa môžete kochať pohľadom na modrozelenú hladinu. Vlastne, jej farba závisí od počasia. Aj keď by to človek nečakal, v okolitých lesoch sa ťaží, a tak tu môžete natrafiť na úsek cesty, ktorý bude napríklad zanesený blatom alebo inak poznačený ťažbou dreva. Taktiež sme tu stretli ťažné mechanizmy alebo autá zvážajúce vyťažené drevo. My sme z tohto dôvodu pre návštevu lokality volili skôr víkend.

Pre cyklistiku s deťmi sa osvedčil ako cieľový bod spomínaný kostolík v Riečnici, vzdialenosťou je pre nás, aj vzhľadom na členitosť terénu, tak akurát - od priehradného múru je to asi 9 kilometrov. Cieľom je milé miesto, ktoré skrášľuje stavba bieleho kostolíka, ktorého veža vás bude vítať už z diaľky. Kostolík sa ako jediný zachoval z celkovo troch kostolov, ktoré mala kedysi Riečnica - obec, ktorá sa rozprestierala na svahoch, ktoré dnes pohltila vodná hladina nádrže. Kostolík pochádza zo začiatku 20. storočia a každý rok v júli sa tu koná stretnutie rodákov a omša na pamiatku obce a obyvateľov, ktorí tu žili alebo sa narodili.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Trasa cez Kýčeru do terchovského chotára

Ak máte dobrú kondíciu alebo vás nesprevádzajú deti, asi v polovici trasy je možné vyskúšať odbočku dohora, ktorá vedie k Zázvorskej Kýčere, už iba po spevnenej, nie asfaltovej ceste. Po nej prídete až na hrebeň Vojenného, kadiaľ vedie modrá značka. Ak sa nemusíte vracať naspäť, zbehnite na druhú stranu hrebeňa a navštívte jedinečný terchovský chotár, ktorý je povestný veľkým množstvom cyklotrás. My sme zatiaľ boli verní vodnej nádrži. V závere trasy sa od vodnej nádrže trochu vzdialite a ku kostolíku mierne klesáte a môžete si tak vychutnať zjazd.

Kostolík v Riečnici

Pred kostolíkom je trávnatá rovná plocha, vhodná na oddych. Stojí tu prístrešok s drevenými lavicami vo vnútri. Pri ceste je murovaný prameň vody s malou lavičkou. Na týchto miestach väčšinou oddychuje viacero ľudí. Niektorí cyklisti sem prichádzajú z opačného smeru, od Harvelky, v ktorej bol tiež pred vybudovaním nádrže život. Pri našich návštevách boli dvere kostolíka otvorené, a tak sme ponad mrežu na vstupe zvedavo nakúkali dovnútra. Pri kostolíku je tabuľa, kde sa dozviete viac o samotnej Riečnici.

Trasa cez Kováčku do terchovského chotára

Vyskúšať sa dá aj cyklotrasa do sedla Kováčka, ktoré je tiež na hrebeni Vojenného. Pod sedlom je z terchovskej strany učupený malý laz Marunovci, ktorý patrí k Terchovej. Na jeho začiatku stojí na lúkach pekná drevená zvonička s lavičkou. Na okolitých lúkach sa v lete často pasú kravy. Sú to ďalšie krásne miesta, ktoré stoja za návštevu. Od lazu vedie asfaltová cesta, ktorá klesá do doliny Struháreň.

Spiatočná cesta

S deťmi sme naposledy zvládli spiatočnú cestu od kostolíka k nádrži na jeden šup. Šesťročný syn bicykloval sám, mladšiu, takmer 5-ročnú dcéru sme chvíľami ťahali na tyči. Pešo by sme ku kostolíku s deťmi neprišli, bolo by to pre ne príliš dlhé, zato bicyklom sme to zvládli úplne bez problémov. Na svahoch na začiatku trasy bývajú v lete aromatické lesné jahody, ktoré sme tu naposledy ochutnávali. Ak prejdete za rampu k priehradnému múru, v jeho strede sa na vás bude usmievať špička Veľkého Rozsutca z Malej Fatry. Mnohé z chalúp či hospodárskych budov Riečnice či Harvelky boli zachránené - rozmontované a prevezené do múzea Kysuckej dediny vo Vychylovke, kde ich môžu obdivovať návštevníci. Veď práve stavba nádrže podnietila vznik kysuckého múzea. Samozrejme, aj do múzea sa miernym stúpaním dá prísť na bicykli. Veľkou atrakciou múzea je fungujúca úvraťová železnička, ktorá robí radosť najmä deťom.

Záver

Popísaná cyklotrasa je vhodná aj pre letné teplé dni. Pri nádrži, respektíve nad ňou na trase až také teplo nie je, vďaka okolitému lesu tu nie je ovzdušie rozpálené. Takže treba rátať s nižšou teplotou ako napríklad v Žiline či iných nižšie položených miestach. Nedá sa tu kúpať, nakoľko vodárenská nádrž je zdrojom pitnej vody. Ale aj napriek tomu sú určite miesta, ktoré si zaslúžia pozornosť všetkých, ktorí majú radi prírodu. Verím, že si nájdu svojich stálych milovníkov. V zime pri dostatku snehu môžete bicykel vymeniť za bežky. My sa sem vraciame veľmi radi načerpať energiu, vypnúť z jednotvárnosti a bežných starostí a vychutnať si krásy prírody, bez stresu a ponáhľania sa. Veď čas akoby sa tu zastavil. A kostolík je na trase pekná čerešnička na torte. Verím, že sa vám tu bude páčiť a že zažijete veľa pekných a nezabudnuteľných chvíľ.

Fotogaléria k článku

+21 ďalších fotiek