V roku 2016 viedla štrnásta etapa pretekov Giro d'Italia práve cez okruh Sella Ronda. Počas tejto etapy ho cyklisti išli ale v opačnom smere, ako sme mali my. Etapa sa vtedy začala v Alpagu. Okruh Sella Ronda začínali cez Arrabu, stúpaním na Passo Pordoi. Pokračovali na Passo Sella, Passo Gardena a prechádzali cez Corvaru, kde sme bývali. Etapa potom pokračovala stúpaním na Passo Campolongo a cez Arrabu pokračovali na Passo Giau, Passo Valparola s návratom do mestečka Corvara. Okrem sedla Passo Giau sme teda stihli v krátkom čase, pár dní, ktoré sme tu strávili, prejsť všetky sedlá etapy pretekov.

Passo Gardena

Prvý deň v Dolomitoch sme začali okruhom s nádhernou scenériou Dolomitov, Sella Ronda. Bývali sme v mestečku Corvara, v časti Colfosco, ktoré je na začiatku stúpania na Passo Gardena. To bolo aj naše prvé sedlo na trase. Ráno vyrážame niečo po 8.30 h. Síce bola krásna modrá obloha, ale v tieni je aj tak pomerne chladno. Ráno boli 3 - 4 °C. To pri stúpaní ale neprekážalo a veľmi rýchlo sme sa zahriali na “pracovnú” teplotu.

Ako sa cesta kľukatí a pomaly naberáme výšku, zrazu v jednej zákrute zastavujeme a s prekvapením konštatujeme: “Však tu sme už dávnejšie boli.” Stojíme pri parkovisku, z ktorého sme vyrážali pred pár rokmi na Pisciadu Klettersteig. Po pravej strane vidíme hrebeň s vrcholmi, ktoré sme dávnejšie navštívili, Kleine Cirspitze (2520 m) a Grosse Cirspitze (2592 m). Ešte trochu pospomíname na výstup via-ferratou, ako sme v jej závere zmokli a pokračujeme ďalej do pomaly sa blížiaceho prvého vrcholu na trase, Passa Gardena. Tu si dávame krátku prestávku, obhliadame sa po okolí, slnečné Dolomity majú čo ponúknuť aj pri pohľade z tejto perspektívy.

Zo sedla máme parádny výhľad na našu ďalšiu časť trasy, klesanie a následne výstup na Passo Sella. Klesajúca časť trasy vyzerá na chladnú časť dňa. Výstup do sedla bude aspoň teplejší, jeho veľká časť je zaliata slnkom. Veľká časť trasy, ktorú musíme zjazdiť je ale v tieni a vzhľadom na rannú teplotu v Corvare nepredpokladáme, že sa príliš spotíme. Zastávku v sedle využívame na oblečenie si teplejších vecí, krátke nohavice by asi nestačili.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Po tejto technickej prestávke sa púšťame dolu. Po pár metroch si ale uvedomujem, že som si mal dať aj rukavice, lebo celkom chladia prsty. Rýchlo to napravím a pokračujeme ďalej. Presne ako sme očakávali, bol to mrazivý bod dňa. Konečne prichádzame k slnkom zaliatemu penziónu s reštauráciou, kde si dávame prestávku. Čierne veci, ktoré máme oblečené, sa ukazujú ako dobrá voľba a rýchlo zahrievajú skrehnuté ruky. Bol to asi najchladnejší zjazd z celého dňa. Ráno sme mali vyraziť asi o hodinu neskôr, bolo by príjemnejšie. Teraz je to už jedno a pokračujeme ďalej.

Passo Sella

Po prestávke je zostávajúce klesanie na Plan de Gralba viac v pohode. Na križovatke odbočuje smerom na Passo Sella a zakrátko začína stúpanie. Ešte krátku časť ideme tieňom, ale prirodzene šliapaním do pedálov sa zahrievame. Cesta pokračuje cez parádny les v jesenných farbách. V hornej polovici je osvetlený slnkom. Je to dokonalá idylka slnečnej jesene a počasia babieho leta. Slnko príjemne zahrieva a výškové metre rýchlo pribúdajú. Pred nami sa celý čas vypína Grohmannspitze a dokresľuje prírodnú scenériu.

Pokračujeme do najvyššieho miesta stúpania, kde je malý obchod so suvenírmi a tiež s označením Passo Sella. Tu sa sklon trasy láme a začína znovu zjazd. Najskôr si dávame krátku prestávku na doplnenie energie. Po nej sa pomaly začíname zberať na zjazd. Po pár prvých metroch klesania ale počuť v diaľke hukot motorov. Zastavíme na okraji cesty a pozeráme sa na divadlo, ktoré sa začína. Pravdepodobne je tu zraz majiteľov športových áut. Smerom k sedlu stúpa nekonečná kolóna športových áut všetkého možného druhu a cenových kategórií, aké si človek len vie predstaviť. Je to zaujímavý pohľad na autá zdvihnuté pár centimetrov nad vozovku, ako obchádzajú miestami niekoľko centimetrov poklesnutú cestu pri stúpaní do sedla.

Po asi 10 minútach divadla, zvažujeme pokračovať ďalej. Pri pohľade smerom dolu, je had áut len občas roztrhnutý, aby znovu išla skupina asi ďalších 30 vozidiel. Divadlo bolo parádne, ale rozhodneme sa pokračovať v zjazde. Klesáme na križovatku, ktorá je niečo ďalej pod Rifugio Monti Pallidi. Tu odbočujeme smerom na Passo Pordoi alebo aj mestečko Arabba. Čaká nás znovu asi 7 km stúpanie do sedla.

Passo Pordoi

Po pár prvých metroch stúpania podchádzame most ponad cestou. Ten je súčasť zjazdovky, ktorá je tu vybudovaná. Za ním, je po pravej strane cesty odpočívadlo, kde si dáme trochu relaxačnú prestávku. Stále počuť nekončiaci hluk áut zo stúpania na Passo Sella. Pár ich prebehne aj touto cestou, ale sú to skôr ojedinelé prípady. Prestávku využívame aj na cyklostriptíz, teda vyzliekame zase zatepľujúce časti oblečenia a skončíme v letnej verzii. Predpokladáme, že sa počas stúpania budeme patrične zahrievať. Teplota vzduchu tiež citeľne stúpla a na pocit je príjemne.

Krátko ešte stúpame cestou, ktorá je schovaná v lese. Netrvá to ale dlho a znovu sa vynárajú, asi nikdy neokukané, výhľady na Dolomity. Po dojazde na Passo Pordoi, si dávame malú obedovú prestávku. V miestnej reštaurácii si dáme na zahriatie čaj a polievku. Vedľa reštaurácie, po pravej strane smerom do Arabby, je cestný bicykel Gilberta Simoniho vsadený do skaly z Dolomitov. Tiež je tu pamätník Fausta Coppiho. Passo Pordoi bolo viackrát cieľom etáp na Giro d'Italia. Naposledy to bolo v roku 2001, keď etapu vyhral Julio Alberto Pérez Cuapio. Ako cieľ etapy bolo aj v roku 1996, keď vyhral Enrico Zaina alebo aj iné roky predtým.

Čaká nás parádny dlhý zjazd do mestečka Arabba a následne posledné stúpanie dnešnej trasy. Teplota je príjemná, a tak pomerne dlhý zjazd si patrične vychutnávame. Človek nevie či skôr pozerať po okolí, pohľad na štíty Dolomitov a prírodu je parádny, alebo skôr dávať pozor na cestu.

Passo Campolongo

V Arabbe na kruhovej križovatke začína naše predposledné stúpanie v tento deň. Dávame si pravidelnú technickú prestávku na prehodenie sa do letnejšej časti oblečenia. Toto ale bude kratšie prevýšenie, v porovnaní s tým, čo sme nastúpali. Spočiatku ideme ešte ulicami mesta, ale netrvá dlho a Arabbu opúšťame. Prevýšenie nie je veľmi dlhé a zakrátko sme v Passo Campolongo. Tu je vidieť klesanie do Corvary, tiež horská hradba, v ktorej sú Kleine a Grosse Cirspitze. Tie nás sprevádzali pri stúpaní na Passo Gardena. Na záver nám ostalo ešte posledné stúpanie, z mestečka Corvara do jeho časti Colfosco k penziónu, kde sme boli ubytovaní.

Zhrnutie

Deň vydržal s krásnym slnečným počasím. Chladné ráno vystriedalo postupne príjemne teplé počasie babieho leta. Počas dňa sme prešli okruh v dĺžke 58,6 km, nastúpali sme 1765 m a maximálna nadmorská výška, v ktorej sme boli je 2301 m. Celý okruh trval čistého času jazdy bez prestávok asi štyri hodiny.

Fotogaléria k článku

+25 ďalších fotiek